Smrť generála Lučanského a krvavý účet prokurátora Kysela

Zločinný režim sa nezastaví pred ničím. Sme svedkami bezprecedentného prekrúcania paragrafov, nerešpektovania zákonov a dokonca aj účelových lží od ministerky spravodlivosti, cez špecializovanú sudkyňu, prokurátora, až po vyšetrovateľa.

Po násilnej smrti generála Lučanského prorežimní vykonávatelia prekrútenej „spravodlivosti“ urobia niečo, čo je neslýchaným porušením už naozaj všetkého, o etike nehovoriac. Smrťou obvineného vyšetrovanie vždy končí. Lenže oni nekončia! Veď čelia podozreniu, že majú na rukách krv nevinného generála. Tak vo vyšetrovaní už mŕtveho, ktorý sa nemôže brániť – pokračujú! Potrebujú sa vyviniť, keďže zrejme už aj Kolíková pochopila, že jej podstrkovali čosi, čo neobstojí v konfrontácii s násilnou smrťou generála. A tak zúfalo hľadajú, ako by sa vyvinili. A pritvrdzujú…

Jankovská vzápätí zisťuje, že naletela na ich špinavú hru. Odmietajú ju pustiť z väzby, tak ako iných kajúcnikov, lebo zjavne naklamala na vybrané obete málo. Únik z rúk katanov hľadá v pokuse o samovraždu…

Hlavný obvinený v kauze Judáš a korunný svedok proti generálovi Lučanskému, František Böhm, je síce na vianočné sviatky prepustený na slobodu a nikto nesiaha na jeho nakradnuté peniaze, ale odrazu je 27.1.2021 predvolaný na nový výsluch. Nevieme, k čomu tam došlo, lebo povestná vykrádačka spisov Tódová (a s ňou celá žltá tlač) pozoruhodne mlčia. Ale muselo to byť také drsné, že výsledkom bola rodinná tragédia.

Pripomeňme si, že Böhm bol kľúčovou postavou v „rozprávke o zlom generálovi“, ktorá sa prokurátorovi Kyselovi (a hlavne režimu, ktorý mu dal šancu vyniknúť) hodila. Podľa neveľmi šikovne zohranej výpovede kajúcnikov (ku ktorým sa údajne pridal aj bývalý top funkcionár Finančnej správy Daniel Čech) sa František Böhm, Milan Lučanský, Daniel Čech a Norbert Paksi mali stretnúť „v obľúbenom americkom fastfoode na Račianskej ulici v Bratislave“. Úžasné, takže „zločinci“ sa stretávajú na najnápadnejšom mieste na Slovensku, kde by medzi rodičmi s deťmi a tínedžermi, museli vzbudzovať pozornosť asi ako Marťania. Nad týmto rozporom sa vyšetrovateľ Čurilla a prokurátor Kysel ani na okamih nezarazili. Navyše u Lučanského vo vysokej policajnej funkcii bol denný režim nabitý povinnosťami a to aj po pracovnej dobe. Dalo sa teda jednak konfrontáciou so zamestnancami tohto primárne detského podniku, ako aj s úradným kalendárom Lučanského, ľahko zistiť, či na danom mieste v danom mieste mohol vôbec byť prítomný?! Veď mal celý rad služobných ciest a to aj zahraničných, takže vôbec nemusel byť v meste! Toto vyšetrovateľa s prokurátorom vôbec nezaujímalo?!

Ďalej je tu rozpor medzi zverejnenými údajmi o výške úplatkov. Podľa Noviny.sk/TV JOJ mali na generála po veľkom delení vyjsť mesačne smiešne dve tisícky eur?! Ale dozvieme sa vzápätí, že (Noviny.sk/TV JOJ): „…v prípade Milana Lučanského údajne vyplácal mesačne paušál v sume 45 tisíc eur, z ktorého malo ísť priamo Lučanskému 30 tisíc eur“?? A to je pätnásťnásobný rozdiel! Súčasne sa ale v tejto zmätočnej výpovedi dozvedáme, že to vlastne Daniel Čech si mal za osem mesiacov zarobiť viac ako 30 tisíc eur?! Prečo tieto rozpory vyšetrovateľ neobjasnil a prokurátor sa s tým zmätkom v cifrách spokojil? No veď už od novinára Petra Tótha, ktorý to v kauze Kuciak zažil na vlastnej koži, vieme, že čo sa vyšetrovateľovi s prokurátorom do ich verzie činu nehodí, to ignorujú. Nezabúdajme, že to nie sú žiadni Maigretovia, ale sluhovia režimu, ktorý pre vlastnú záchranu z extrémnej nepopulárnosti medzi občanmi chystá politické procesy, a oni sa snažia „len“ vyhovieť.

Výsledok? Už aj korunný svedok Böhm po výsluchu z konca januára zrejme pochopil, že sa dostal do špinavej hry. Na jej pravidlá upozornil v odbornej tlači sudca Peter Šamko. Už zlomení kajúcnici sa totiž „požičiavajú“, ako univerzálni svedkovia, do viacerých iných nesúvisiacich trestných vecí, aby v nich zlepšili slabú dôkazovú situáciu. Sudca Šamko to komentoval slovami (Plus 7 dní): „To už samo osobe nevyznieva dôveryhodne“. A slovenské porekadlo hovorí „Podaj čertovi prst a schmatne ti celú ruku“. Na Böhma bola táto čertovská hra zrejme priveľa. Ako už vieme z iných príkladov, napríklad u bývalého vyšetrovateľa Kučerku, prorežimoví vyšetrovatelia a prokurátori sa neštítia žiadnych brutálnych vyhrážok a hrubého psychického nátlaku. Tým nahrádzajú obvyklú mravčiu prácu pri hľadaní skutočných dôkazov. Radi by mali hneď „svedectvá“ a ešte radšej rovno aj priznania bez dôkazov.

František Böhm zrejme z pasce, do ktorej sa „zmluvou s diablom“ dostal, našiel jediné, fatálne, východisko. Mohlo ho hrýzť svedomie, že pomohol odpraviť nevinného človeka – generála Lučanského. Možné je aj to, že od neho chceli, aby podľa ich scenára ďalej špinil jeho pamiatku. A možno si uvedomil, že pod hrozbou opätovného uvrhnutia do väzby z neho chce Kysel a spol. vyfabrikovať „univerzálneho svedka“ do chystaných politických procesov. V sobotu 13. 2. 2021 sa Böhm zastrelil a ešte pred tým sa pokúsil strelou do hrude odpraviť aj vlastnú ženu. Je možné, že ju tak chcel uchrániť pred bezcitným nátlakom vyšetrovateľa s prokurátorom. Veď keď zlomili jej muža, s ňou by iste veľa práce nemali. A opäť je tu čudná zhoda (noviny.sk): „Podľa zdroja TV JOJ Böhm bol počas svojho väzobného stíhania krátko hospitalizovaný aj vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Práve pre jeho samovražedné sklony.“ A predsa mu doma neodobrali zbrane?! Všimol si to aj generálny prokurátor Žilinka a nariadil vyšetrovanie…

O Jankovskej sa predsa už od jej pokusu o hladovku vedelo, že je v zlom psychickom stave. Napriek tomu jej dali do rúk celú škatuľku liekov, hoci v takejto väzbe sa vydávajú len jednotlivé tabletky a tie sa pred dozorcom musia prehltnúť?!

Generál Lučanský bol v trenčianskej väznici tiež na pozorovaní s podozrením na údajné samovražedné sklony. A predsa ho dali do cely, kde bola poschodová posteľ a ochotne mu vydali teplákovú bundu, na ktorej sa práve vďaka tej poschodovej posteli mal obesiť. Žeby samé náhody? Nie je ich priveľa? Rozhodne je to v histórii slovenskej justície priveľa samovrážd v krátkej dobe pod kontrolou a zodpovednosťou prokurátora Kysela a jeho poskokov…

A vrchol všetkého. Aj bývalí boľševici počítali pri politických procesoch s tým, že sa obyčajní občania radi pokochajú, ako kruto dopadnú zbohatlíci predošlého režimu. Ibaže tí boľševici mali aspoň toľko morálky, že sami boli vtedy nemajetní. A tí dnešní? Hlavnými organizátormi tejto honby na skutočných i údajných zbohatlíkov je koalícia daňového podvodníka, mafiánskeho zbohatlíka, rozpredávača nášho spoločného majetku a defraudantky eurofondov…