Nový akademický titul: Mgr.Plg.

Nový akademický titul:  Mgr.Plg.

Mali sme dobrých učiteľov i profesorov, od základnej po vysokú. Spomíname na nich s úctou, prežili zložité historické obdobia poznačené deformáciami.              A robili vedu. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského nám prednášali prof. Ján Stanislav , prof. Milan Pišút,  prof. Šimon Ondruš, prof. Eugen Paulíny, prof. Rudolf Krajčovič,  prof. Ján Števček, prof. Jozef Mistrík … Osobnosti, veľké mená  iba z pár katedier,  na fakulte  sme ich mali slušný zoznam. Na ostatných fakultách UK to bolo podobne. Univerzitný profesor bol profesorom, majstrom, mal za sebou serióznu výskumnú robotu,  publikácie,  mal spoločenskú vážnosť. Aj dnes máme veľké mená profesorov, vedcov,  len sú schovaní v tieni, do ktorého sa dostalo celé slovenské školstvo. Tušili sme to, keď na zelených alebo nezelených lúkach začali vyrastať nové vysoké školy. Tie lanárili prednášateľov z každej strany, ich vedecké rady ako na páse podávali návrhy na docentúry, profesúry, aby bujnela akademická obec novej Almičky mater. A noví učili /nie prednášali/ študentom, ktorí sa, verme, že v dobrej viere, prihlásili na ich školu. Študovali sociálnu prácu, ošetrovateľstvo, mediálnu komunikáciu a aj klasické humanitné odbory. Netýkalo sa to medicíny, technických vied, fyziky, matematiky, biológie, chémie, IT.                Tam slovná pseudovedecká ekvilibristika nestačila.

Ako veľvyslanec vo Vatikáne som zažil nepríjemnú situáciu v období vzniku Katolíckej univerzity. Prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu /vatikánsky minister školstva/, kardinál Zenon Grocholewski prijal moje pozvanie a v našej rezidencii mi položil otázky, ktoré ma dodnes mátajú: „Koľko profesorov pôsobí  v tom Ružomberoku, kde vzniká tá nová univerzita ?“ . „Koľko knižných jednotiek má už ich univerzitná knižnica ?“ a ešte zopár, po čom konštatoval, že majú podrobné informácie od apoštolského nuncia,  že škoda, že sa neprijal projekt premiéra V. Mečiara, aby Katolícka univerzita bola v Trnave a niektorá z fakúlt by mohla byť v Košiciach a že oni ju uznajú až keď bude dobrá, lebo Katolícke univerzity vo svete majú dobré meno… O stanovisku Svätej stolice som informoval písomne predstaviteľov štátu i cirkvi, ministerstvá… Po citovaných slovách kardinála som bol paradoxne  kritizovaný, ako keby som ich ja bol povedal.  Za moje upozornenia mi bol veľmi vďačný prvý rektor KU, ktorý ma navštívil predtým ako išiel na „rozhovory“  do Vatikánu. Z Ríma som neskôr poslal pár desiatok kníh, ktoré sme na ambasáde nepotrebovali a užitočnejšie boli v Ružomberku. To sme ešte netušili o kauzách, ktoré prišli neskôr, súviseli s produkciou  doktorov, ba i docentov na KU,  prasklo to v Poľsku, lebo miestni farári medzi sebou rozšírili ako ľahko sa dá doktorizovať  v Ružomberoku.  Nie náhodou sa v Ružomberku objavil poľský profesor T. Zasepa, môžeme sa domnievať, kto ho  oddelegoval, stal sa rektorom. Napriek tomu, že miloval Slovensko, prežil v tomto peknom meste peklo, lebo okrem pofidérne získaných akademických titulov sa objavili i finančné  kauzy, ktoré odvážne kritizoval. Profesor napriek tomu neprestal milovať Slovensko, nespájal problémy, ktoré  mu brali zdravie, s krajinou v ktorej pôsobil. Je u nás pochovaný. Prepáčte mi túto spomienku, vážil som som si náš osobný vzťah.

A vznikali ďalšie vysoké škôlky, ktoré lanárili poslucháčov, udeľovali tituly a vyrábali profesorov. Slovenské univerzitné mestá ako Skalica, Sládkovičovo sa svojou povesťou prebíjajú vo vedeckom svete, bohužiaľ so znamienkom mínus. Ustáli kauzy s udeľovaním titulov či financií z eurofondov a z ministerstva školstva.  Asi je všetko o.k.  Aj Vysoká škola sv. Alžbety, ktorá má známeho zakladateľa a vraj vyrobila najvyšší počet profesorov sociálnej práce a ošetrovateľstva spolu,  môže sa hrdiť, že  doktorát na nej získal slovenský vyjednávač  pri vstupe SR do EÚ, neskorší eurokomisár Ján  Fígeľ,  aj špeciálny prokurátor Kováčik, t.č. v base aj s titulom a že na jej činnosť prispelo mnoho osobností, lebo…, sa prebíja v ťažkej konkurencii akademických ustanovizní.

V konkurencii, ktorú komplikuje aj koronavírus, sa objavujú otázky neprajníkov uvedených vysokých škôl:                                                                     

Ktorá krajina v Európe, ba vo svete, má ministra školstva, ktorý  vysokoškolský titul získal za plagiát?  Ktorá  krajina EÚ má premiéra aj predsedu parlamentu usvedčených z plagiátorstva? Aj matka jedného z detí predsedu NR SR, t.č.  poslankyňa,  sa vraj tiež plagiátorizovala. V Rakúsku nám chcela konkurovať jedna ministerka, hoci sa jej to nepodarilo doma, ale na Slovensku.  A ešte aj  zradila  plagiátorskú  česť.

 Toto prvenstvo si nedáme vziať, ani len Čechom, kam, nevedno prečo, utekajú mladí Slováci študovať. Preto je dobré, že sme prijali zákon, že dobre, ak aj niekto prácu, či jej percentá,  odpísal, vlastne skopíroval, lebo sa mu text páčil a bol prosto  nenahraditeľný, nech sa teda rozhodne a môže sa toho titulu vzdať. Dobre tiež, že sa premiér neunáhlil a nedal zlý príklad,  že vzdajme sa, lebo by mohol vyvolať nechcenú vlnu a išlo by to zhora nadol. Pán Mgr. Matovič  správne povedali, že ak to urobí  minister školstva, tak potom aj on.

p.s.

Kedysi za starých zlých čias nikto nepočítal prípustné percentá odpísaného textu. Cudzí text sa mohol iba citovať a komentovať. A plagiát ? To u profesorov, docentov, ktorí boli školiteľmi a oponentmi, neprešlo.  Ak sa niečo také vyskytlo, tak kandidát letel !  A keby sa to zistilo u akademického funkcionára, tak ten by od hanby chodil po kanáloch.  Až sa tlačia otázky,  kto bol školiteľom,  kto oponentom týchto tzv. prác ? Ako môže  niekto používať titul, ktorý získal podvodom ?  Lebo sa v práve nemôže uplatňovať retroaktivita ?  Takže sa musíme s tým zmieriť, že páni plagiátori sa sami rozhodnú, či si budú naďalej pred menami písať  oné písmenká. Zdá sa, že jedinou útechou je, že my im to písať nemusíme. A možno použiť aj postup , ktorý kedysi vymyslel Dežo, keď si  na dvere bytu dal menovku  s titulom PuDr. /posunovač u dráhy/. Navrhujem plagiátorom písať pred ich ctené  meno: Mgr.Plg. alebo iba skrátenú formu Plg.