Vakcína! Moje osobné legitímne pochybnosti

Z verejnoprávneho rozhlasu som sa dozvedel pre mňa osobne dosť znepokojivú informáciu, že priemerný čas vývoja vakcíny je dvanásť rokov. A všetky vakcíny, ktorými má byť očkované takmer celé ľudstvo boli vyvinuté za rok. Média však hovoria o ich absolútnej bezpečnosti a na dôkaz toho sa dávajú mnohí politici demonštratívne očkovať pred kamerami.

V protiklade so všetkými tvrdeniami médií však prostá ľudová múdrosť naopak hovorí, že práca chvatná je málo platná.

Kto má teda pravdu? Úslovie našich predkov, alebo súčasní vedci a politici, presadzujúci vakcináciu aj napriek jej enormne urýchlenému vývoju?

Vezmime si trebárs príklad zamestnaného človeka, ktorý musí za dvanásť pracovných dní vykonať určitý objem práce. A predstavme si, že by túto prácu mal urobiť za jediný deň. Je to možné? A ak áno, tak potom v akej kvalite? A žiaľ, podľa mňa to bude veľmi podobné aj s vývojom vakcíny a z jeho urýchlením z dvanástich rokov na jeden.

A keďže ide o veci dosť znepokojujúce, začal som v tomto smere trošku intenzívnejšie pátrať a narazil som na nasledovné skutočnosti. Vakcíny proti pandémii boli vyvíjané v obrovských superpočítačoch, v ktorých boli simulované možné reakcie ľudského organizmu na túto látku, a zároveň všetky možné vedľajšie účinky. Robí sa to tak vždy, avšak dvanásť rokov sa potom preparát testuje na dobrovoľníkoch, aby sa v reále zistilo a eliminovalo čo najviac nežiaducich účinkov. Aby sa vychytali vedľajšie účinky krátkodobé, ale aj dlhodobé, pretože vyvíjaný preparát vám síce môže krátkodobo pomôcť, ale ak o päť alebo desať rokov budete mať veľmi závažné zdravotné dôsledky, nebude to pre vás asi veľká výhra.

Dlhodobá i krátkodobá fáza skúmania nežiaducich vedľajších účinkov však pri vývoji súčasných vakcín úplne odpadla. Testy, ktoré boli vykonané na dobrovoľníkoch sú z hľadiska potrebného dlhodobého testovania úplne bezvýznamné. Súčasné vakcíny proti koronavírusu teda stoja len na počítačovej simulácii, pričom ich proklamovaná bezpečnosť sa opiera len o v reále nepotvrdený predpoklad. Vakcína sa preto podobá jarmočnému prekvapeniu, takzvanej mačke vo vreci, z ktorého neviete čo sa napokon počas ďalších rokov vykľuje. Môže sa tak stať, že vám síce vakcína v jednej veci pomôže, ale v ďalších piatich vám uškodí. V konečnom dôsledku však zostáva na zvážení každého z nás, či bude dôverovať vedcom a ich heroickému úsiliu, v ktorom stihli za jeden rok to, čo normálne trvá dvanásť rokov, alebo či bude naopak dôverovať overenej múdrosti našich predkov, ktorá tvrdí, že práca chvatná je málo platná.

A celá vec je povážlivejšia o to viac, že nejde o vakcínu z rady štandardných vakcín, aké boli doteraz, ale o úplne nový typ vakcíny takzvanej tretej generácie. Ide teda o niečo, čo tu ešte doteraz v boji proti vírusom nebolo použité. To znamená, že v takomto prípade by logicky mala byť doba testovania vakcíny pred jej reálnym použitím ešte oveľa dlhšia, ako štandardných dvanásť rokov.

A pri podrobnejšom skúmaní danej problematiky sa objavili aj iné znepokojujúce skutočnosti. A síce, podrobné analýzy záberov propagačného očkovania zdravotníkov, politikov a rôznych významných osobností.

Dôkladná analýza niektorých týchto záberov totiž dokázala, že to nebolo naozaj! Že to bolo len akože! Že boli použité rôzne finty, ako sú ihly, zasúvajúce sa pri tlaku do svalu dovnútra, ale vyzerá to, akoby prenikali do tela. Alebo boli použité takzvané divadelné či filmové injekcie, pri ktorých to tiež vyzerá veľmi vierohodne, ale v skutočnosti je to len akože. V skutočnosti je to podvod!

Záver je nasledovný: ak politici hovoria o potrebe vakcinácie čo najväčšieho počtu obyvateľstva, je to jedna vec, ale ak to majú podstúpiť oni sami, je to druhá vec. Ide o prístup, vyjadrený našimi predkami úslovím: Z cudzieho krv netečie! Z toho všetkého vyplýva, že kto má informácie, ten sa do očkovania príliš nehrnie.

A preto žiaľ, vo vzťahu ku všetkým týmto skutočnostiam vyznievajú mnohé, navonok pekne znejúce frázy o pomoci tým najzraniteľnejším, trebárs starým ľuďom v rôznych sociálnych zariadeniach, ako určité pokrytectvo. Práve pre ich zraniteľnosť a ich ľahkú ovplyvniteľnosť im totiž všetkým bude plošne aplikovaná vakcína bez toho, že by sa ich niekto na niečo pýtal.

Súčasný voľný prístup k informáciám nám teda umožňuje dostať sa aj k informáciám, odhaľujúcim druhú, odvrátenú tvár vakcinácie. A je na každom z nás, či ich bude skúmať, alebo nie. Človek môže tieto veci ignorovať, môže sa sa z nich vysmiať a môžu mu byť ukradnuté a ľahostajné. Každý z nás sa však sám za seba a vo vzťahu k sebe samému bude nútený rozhodnúť, ako sa on osobne k vakcinácii postaví. Či sa dá zaočkovať, alebo sa nedá zaočkovať! Každý z nás pôjde v tomto smere sám so svojou vlastnou kožou na trh, a potom jedine on sám ponesie všetky dôsledky svojho vlastného rozhodnutia.

Úplne na záver chcem preto popriať nám všetkým, aby sme sa rozhodli správne. Aby sme zvážili všetko pre a proti, a to aj na základe iného druhu informácií než sú tie, ktoré každodenne počúvame z médií. Lebo zdravie má každý z nás len jedno!