Odvetvie cestovného ruchu potrebuje pomoc, inak sa nespamätá

Cestovný ruch patrí k oblastiam, ktoré boli pandémiou zasiahnuté úplne najviac. Stopka cestovaniu, a to celosvetovo, zásadne ovplyvnila návštevnosť Slovenska od marca v podstate až doteraz. Čiastočné uvoľnenie v lete bolo len slabou náplasťou na už „hlbokú ranu“. S nádejou očakávané oživenie v jeseni sa, bohužiaľ, nekonalo.

V hoteloch, penziónoch a ostatných ubytovacích zariadeniach na Slovensku sa v období marec – september 2020 ubytovalo takmer 1,6 milióna návštevníkov. Číslo možno vysoké, no reálne predstavuje medziročný pokles o takmer 54 %. Z toho bolo 75,5 % domácich návštevníkov a 24,5 % cudzincov. Návštevnosť bola najnižšia v apríli (cca sedem tisíc návštevníkov) a v máji (39 tisíc). V júli návštevnosť síce narástla o 20 %  (okolo 570 tisíc návštevníkov), ale v porovnaní s júlom 2019 to bolo stále podstatne menej. Toto leto cestovali najmä domáci turisti. Veľký pokles návštevnosti cudzincov najviac poznamenalo hotely v mestách. V 1. polroku 2020 celkové tržby za ubytovanie medziročne klesli o 51,1 %, od zahraničných turistov o 60,5 %.

Firmy podnikajúce v cestovnom ruchu mali najväčší prepad tržieb v apríli, o takmer 85 % oproti minulému roku. Čo sa týka zamestnanosti, pokles od vypuknutia pandémie predstavuje približne 20 %. Predpoklad je, že sa toto číslo bude ešte ďalej zvyšovať – medziročný pokles zamestnancov môže dosiahnuť číslo až 36 000 ľudí.

Zhoršujúca sa epidemiologická situácia v krajinách, ktoré nám vždy pokryli najvyššiu zahraničnú návštevnosť (Česko, Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko), žiaľ, poznačila aj inak štedrú jeseň. Pokles zahraničných turistov je až 70 %.

Súhlasím so Zväzom cestovného ruchu, ktorý bije na poplach a poukazuje na akútnu potrebu prijatia nástrojov a opatrení na zmiernenie dopadov pandémie. Na Slovensku tento rok zaznamenáme pokles o 8,7 milióna prenocovaní, čo predstavuje 49 %. Všetko sú to alarmujúce čísla, napriek tomu bola pomoc zo strany štátu doteraz veľmi malá.

Preto som veľmi rád, že sme na poslednej parlamentnej schôdzi prijali novelu zákona o podpore cestovného ruchu. Pôjde o schému štátnej pomoci a organizácie cestovného ruchu budú môcť žiadať ministerstvo dopravy o dotácie podľa údajov z roku 2019, teda pred korona krízou. Konečne teda prichádza výraznejšia pomoc pre celé odvetvie a predovšetkým pre ľudí, ktorý v ňom pracujú.

Určite je mimoriadne pozitívnou správou aj to, že pôvodný návrh na zdanenie rekreačných poukazov neprešiel. Proti zdaneniu sa postavila práve Sme rodina a ministri Doležal a Krajniak. V súčasnej ekonomickej kríze by plánované zdanenie znamenalo jediné – prehĺbenie problémov firiem, ale zároveň by tento krok išiel aj proti zamestnancom. Rekreačné poukazy sú dnes najjednoduchšou a najrýchlejšou pomocou pre náš cestovný ruch. Preto ich zachovanie v súčasnej podobe, teda bez daňovej a odvodovej povinnosti, je dôležitým momentom pre všetkých – pre firmy, zamestnancov aj ubytovacie zariadenia, ktoré možno aj práve vďaka ich využívaniu prežijú tieto ťažké časy.

Pre cestovný ruch je však úplne najdôležitejšia vízia, ktorú môže poskytnúť pripravovaná Partnerská dohoda pre nové programové obdobie 2021 – 2027. No zistil som, že podpora cestovného ruchu je v tomto dokumente pokrytá iba minimálne a veľmi okrajovo. Vzhľadom na súčasný stav príprav Partnerskej dohody je potrebné urýchlene reagovať, aby cestovný ruch získal podporu, ktorú nutne potrebuje a zároveň dlhodobú víziu ekonomického rozvoja. Myslím si, že celé odvetvie a desaťtisíce ľudí, ktorí v ňom pracujú, si to zaslúžia.