Záblesk …

Život. Mnoho ľudí hľadá vo svojom živote to, čo často nenachádzajú a nájde to len málokto. Niekto hľadá lásku, niekto to svoje šťastie vidí v dobrom telesnom a duševnom zdraví, niekto v šťastnej rodine, niekto vo svojich deťoch, niekto v bohatstve, niekto v kariére v práci či politike a niekto iba v obyčajnom ľudskom šťastí. Niekto si chce život iba užívať a teda žiť po svojom, ale niekto nechce iba prežívať, ale žiť. Život je u každého živého tvora ohraničený od narodenia až po svoj skon. Príroda to už tak zariadila, že nik z nás, čo sme momentálne ešte živí je vlastne z dlhodobého hľadiska efektívne mŕtvi. Ide teda o to, aby sme svoj život neprehajdákali len tak mirnix – firnix, ale ho žili tak, aby sme sa, až príde náš koniec, nemuseli hanbiť za to ako sme ho prežili a čo po nás ostalo. Preto by mali byť všetky naše počiny oslavou našich dobrých skutkov a nie iba hanbou za to, čo sme zlé učinili.

Záblesk. 17. novembra sme si pripomenuli výročie tzv. ” nežnej ” revolúcie, ktorá ale nebola až taká nežná, ako sa verejne proklamuje. Novembrové dni v roku 1989 sprevádzali a stále sprevádzajú mnohé nejasnosti, ba podaktorí tí sčítanejší rovno hovoria o komplote medzi OF, VPN a komunistami o dohode o pokojnom odovzdaní moci za beztrestnosť prominentov bývalého totalitného režimu. Potvrdzuje to aj fakt, že okrem bývalého predsedu mestskej pražskej organizácie sa do väzenia nedostali tí ostatní a dožili sa tak v plnom zdraví vysokého veku, alebo niektorí nich si užívajú nezaslúžený dôchodok aj po prekročení deväťdesiatky dodnes. Spolu s nimi aj stovky či tisíce adlátusov v ŠTB. V minulom blogu som to tiež pripomenul najvážnejšiu chybu vtedajších vodcov novembra 1989 v tom, že umožnili bývalým komunistom pokračovať v politickej činnosti, ale aj to, keď som spomenul časť novodobých superboháčov z radov bývalých nomenklatúr KSČ či KSS. Je príznačné, že zo vtedajších tvrdých obhájcov spoločného vlastníctva výrobných prostriedkov a plánovitého hospodárstva sa šibnutím akéhosi čarovného prútika zo dňa na deň zmenili na superprivatizérov a veľkopodnikateľov tvrdo hájacich a presadzujúcich súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a teda aj trhové hospodárstvo. Prečo ? Veľmi dobre si uvedomovali, že ľudia už nikdy na ich ideológiu M – L a diktatúru proletariátu, ktorá presadzovala beztriednu spoločnosť a rovnosť nenaletia a tak sa rýchlo pretransformovali do ekonomickej sféry. Za totality sa postupne sformovala z vrcholových funkcionárov KSČ či KSS verchovka, tzv. horných desaťtisíc a je zaujímavé, že až na niektoré výnimky tých súčasných horných desaťtisíc tvoria tí istí – bývalí komunisti. Amaterizmus a teda neprofesionálnosť súčasnej vládnej koalície pomaly ale isto napomáha čoraz väčšej polarizácii našej spoločnosti. Rozdiely v názoroch na zvládanie pandémie sú medzi zovpovednými na jednej strane avedcami, imunológmi či hygienikmi či aj v laickej verejnosti na strane druhej denno denne negatívne pôsobia na obyčajných, slušných a dobrých ľudí, ktorí ZATIAĽ vládnym a štátnym autoritám veria, že ich počiny na zvládanie pandémie sú zmysluplné. No čoraz viac sa začínajú ozývať aj tí, ktorí majú iný názor na to, ako postupovať proti covidu – 19 a to až do takej miery, že sú ochotní riskovať aj svoju dobrú povesť a zdravie, keď sa masovo odvážili aj v dobe núdzového stavu protestovať. Niektorí za to, aby nemuseli nosiť rúška a niektorí iba za to, aby sa testovanie robili inak, zmysluplnejšie. Rozpory v tomto zmysle sú aj v samotnej vláde, keď Matovič a Sulík sú poväčšine vo vzájomnom spore aj keď na diaľku, cez sociálne siete. Keďže Sulík prijal úlohu nákupu 16 miliónov antigénovýchtestov mi to celé pripadá ako nejaká bábkohra, akú nám v minulej vláde predvádzal Bugár s Dankom proti Ficovi. Isté je jedno, ľudia už majú dosť amaterizmu vládnej koalície, keď sa deň čo deň menia pravidlá a pokyny pre vykonávateľov testovania  a keď sú aj jeho výsledky nepresvedčivé. Aj vrabce už na streche čvirikajú, že je potrebné ísť cestou, ktorú naznačuje Sulík, aj keď som na pochybách, či sekundárne neprevzal už existujúce názory tých múdrejších, ktorí testovanie vidia inak – v miestach najväčšej nákazy PCR testami v kombinácii s miestnymi lockdownami. Víkendové testovanie bude vraj dobrovoľné, avšak Matovič už zdvíha varovný prst a opäť hrozí, že ak sa ho zúčastní málo ľudí, nasledujúce testovania budú opäť dobrovoľno – povinné. Obávam sa, že to urobí aj tak. Ľudia sú už zrejme prebudení, aspoň v to dúfam, a vzoprú sa štátnej šikane, ak sa bude pokračovať v nezmyselnom celoplošnom testovaní chybovými antigénovými testami, keď dodnes vláda ani len nemala snahu oboznámiť verejnosť so získanými výsledkami a porovnaní presnosti antigénových testoch s testami PCR. Protesty nespokojných ľudí / nie opíc / dáva nádej, že je to v prenesenom zmysle slova zatiaľ iba slabý záblesk uvedomenia si, že sú to ľudia, ktorí sú vlastníci našej krajiny a nie tí, čo sa nejakým omylom mali stať ich služobníkmi ale sa nestali, v čom nie je nijaký rozdiel medzi súčasnou vládou a tými predošlými. Na ten silný záblesk zrejme čakáme my všetci vo forme pripravovaného REFERENDA, ktoré by malo dať konečnú odpoveď, či má ešte Matovič tú jeho povestnú ústavnú väčšinu, alebo nie. Preto dúfam, že písomné hlasovanie na internete bude aj cez to všetko, že je zo strany jeho odporcov nemiestne kritizované a spochybňované vysoko úspešné. VOX POPULI – VOX JOVI, hlas ľudu – je hlas Boží. A pred silou nespokojných ľudí neobstojí žiadna moc.