Otvorený list šéfredaktorke SME Beate Balogovej

Stávam sa blogerom na Hlavných správach. Pomohla mi k tomu redakcia SME, ktorá dnes doobeda zmazala na svojom portáli môj otvorený list šéfredaktorke SME s odôvodnením, že ho považuje „za propagáciu nacizmu a fašistického režimu“.

Keď máte výhrady voči ponižovaniu a vyhrážaniu sa občanom smrťou, to je pre redakciu SME fašizmus.

Keď napíšete zamlčiavané fakty o udalosti vyznamenia nemeckých vojakov prezidentom J.Tisom v Banskej Bystrici v r. 1944, to je pre redakciu SME fašizmus.

Keď zverejníte svedectvo katolíckeho kňaza, ktorý sa v septembri 1944 len zázrakom zachránil pri masakri v obci Sklené, to je pre redakciu SME fašizmus.

Neuveriteľné.

Tak zverejňujem otvorený list tu:

Keby ste o Dr. J.Tisovi toľko neklamali

Vážená pani šéfredaktorka SME Beata Balogová

S rozhorčením som si prečítal článok „45 je viac ako 88“ v tlačených novinách SME zo dňa 27.8.2020, ktorého autorom je Michal Havran. Už numerologický názov článku naznačuje snahu novín SME o propagáciu symbolu „88“, čím sa autor snaží prekryť chýbajúce znalosti historickej reality.

Z hľadiska historiografie je článok založený na lžiach a poloprávdách. Polopravdách, ktoré sú horšie ako lži. V článku uverejňujete fotografiu, z udalosti vyznamenávania nemeckých vojakov v Banskej Bystrici v r. 1944 s prezidentom J.Tisom, ako odovzdáva dar nemeckému veliteľovi Slovenska generálovi Höflemu. Už za komunizmu sme mali v učebnici dejepisu podobnú, pre komunistickú propagandu „kultovú“ fotografiu, avšak celá pravda o tejto udalosti je podobne ako komunistami, aj Vami v článku zamlčaná.

Prečo prezident J. Tiso vyznamenal nemeckých vojakov v Banskej Bystrici v r. 1944

Z mnohých vyjadrení historikov uvediem tu svedectvo Jozefa Vrbu, ktorý vo svojej knihe „Muž, ktorý sa vzoprel Hitlerovi“ hovorí, že v priamej komunikácii o tejto udalosti s prezidentom J. Tisom, dostal nasledovnú  odpoveď:

„My sme v takej situácii, že zachraňujeme, čo môžeme. Za zavraždenie nemeckej vojnovej misie v Turčianskom Svätom Martine mali byť ako odplata zbombardované a vypálené tri mestá, ktoré boli ohniskom povstania: Zvolen, Banská Bystrica a Brezno. Malo byť zastrelených 300 ľudí, ktorých mali Nemci v rukách a odtransportovaných  15000 ľudí do Nemecka. Žiadal som a prosil generála Höfleho, aby to nebolo uskutočnené. Odôvodňoval som to nevinou mnohých ľudí, ktorí boli zatiahnutí do povstania komunistickou a benešovskou propagandou. Iní sa tam dostali mobilizáciou, ktorú nariadili na povstaleckom území pod trestom smrti. Iný sa ocitli v povstaní tak, že boli povolaní na manévre. Konečne s Božou pomocou sa mi podarilo generála Höfleho  prehovoriť tak, že prisľúbil upustiť od odplaty, ale položil si podmienku, že vyznamenám istý počet ním vybraných nemeckých vojakov.

Prezident Dr. Tiso, veľmi dojatý a s vážnosťou mi povedal: ‚Ďakujem Bohu, lebo mi tými pár plieškami umožnil zachrániť životy a hodnoty, na vytvorenie ktorých sa trápili generácie a ak by boli zničené, na ich náhradu by sa museli trápiť ďalšie generácie. Mám čisté svedomie a som v duši rád, lebo sa mi podarilo zachrániť od zbombardovania a zničenia mestá Zvolen, Banskú Bystricu a Brezno, oslobodiť 300 ľudí od zastrelenia, zabrániť odtransportovaniu 15000 povstalcov. Kto vie, čo by tam s nimi boli porobili, či a koľkí z nich by sa boli vrátili domov. Tam by im bol život visel na vlásku. ‘“

Za zmienku stojí aj fakt, že Hermann Höfle, odsúdený v Bratislave na trest smrti obesením, krátko pred popravou 9. decembra 1947, konvertoval na katolícku vieru.

Nechcem sa tu venovať ďalším ahistorickým a prázdnym floskuliam, ktoré sú uvedené v článku, pod ktoré by sa nepodpísal žiadny historik, napr., že „úhlavným okupantom krajiny bol Jozef Tiso a jeho ľudácka banda“, alebo že „Tisov režim rozpútal v 44-om druhú fázu slovenskej občianskej vojny“, atď…

Ponižovanie, dehonestácia a kriminalizovanie občanov

Za vážny považujem iný aspekt v tomto článku a tým je koncentrovaná nenávisť a pohŕdanie občanmi, ktorí majú iný názor na históriu ako Vy a nezdieľajú Vaše ideologické videnie sveta, ani Váš vyjadrovací ideologický slovník. K takýmto občanom patrím aj ja. Týchto občanov pravidelne ponižujete, dehonestujete, označujete ich vo Vašich článkoch za fašistov, neonacistov, extrémistov. Tieto a ďalšie nenávistné invektívy, ktoré stále stupňujete, napr. „úchyl v parku s polostiahnutými slipmi“, „neonacistické vyžraté bôčiky“, „dediční antisemiti“, atď. poukazujú nie tak na nich, ale na Vás samých a na Váš duševný svet.

Vyhrážanie sa občanom fyzickou likvidáciou, popravou

Agresivita vo Vašom článku, kde sa vyhrážate občanom fyzickou likvidáciou, resp. popravou je neakceptovateľná. Demagogicky útočíte na občanov a uvádzate, že by Vás „nemali podceňovať, nemali by zabúdať, ako skončili ich politické a vojenské vzory v štyridsiatom piatom.“

Právom odsúdené osoby po 45-om nie sú vzormi, ako nie sú vzormi ani aktéri justičných vrážd a zamlčiavaných zločinov,  a tí ktorí po 45-om krágľovali aj svojich vlastných. Ale nemusíme sa držať 45-teho, vieme ako skončili  triedny nepriatelia komunistov aj v 44-tom, dokonca to vieme veľmi podrobne, ako napr. zo svedectva z obce Sklené:

https://www.hlavnespravy.sk/odvratena-strana-snp-katolicky-knaz-vyrozpraval-svedectvo-o-masakri-obcanov-slovenskeho-statu-zo-strany-partizanov/1140466

Zhrnutie

Na pomníku obetiam povstania v Sklenom je napísané okrem všeobecnej informácie aj jedno číslo. Nie je to 45, ani 88. Je to č. 187 – počet obetí. Choďte porozprávať príbuzným týchto obetí, ktoré číslo je viac, 45, alebo 88. Alebo majte úctu k všetkým obetiam, nie iba k tým ideologicky vhodným. Nepodnecujte vo Vašom médiu SME ľudí k nenávisti. Ak nebudete mať lásku k pravde, všetko čo robíte vyjde navnivoč.

Pozn: textový opis svedectva katolíckeho kňaza zo Skleného som tu nahradil internetovým odkazom na hlavné správy, kde je identický text.