Citové, psychické, telesné týranie, finančné a majetkové zneužívanie, zanedbávanie starostlivosti, nežiaduce formy ošetrovania. Deje sa prevažne v kruhu rodiny, ale aj v sociálnych zariadeniach pre seniorov a v nemocniciach.
Problém, ktorý si takmer každá vláda okrajovo pridá do svojej agendy, čiastkovo sa aj rieši, ale o systémovom riešení nemôže byť reči. Je najvyšší čas konečne s tým niečo urobiť. Seniori sú najzraniteľnejšia časť našej populácie a ochrana zo strany štátu je mizivá. Častokrát sú odkázaní výlučne na pomoc a podporu najbližších. No práve tí im aj najčastejšie ubližujú…
Situácia začína byť alarmujúca. Prispela k tomu aj korona kríza, kedy prípadov domáceho násilia pribúda, bohužiaľ, aj toho na starších, bezbranných ľuďoch. Riešime problém týrania zvierat, no na starších ľudí sa akosi zabúda…
V Európe dlhodobo klesá počet ľudí v produktívnom veku a rastie počet seniorov. Starnutie obyvateľstva bude v najbližších rokoch veľmi citeľné a my by sme sa na to mali pripraviť. Nízka pôrodnosť, ktorá je tu už od 90. rokov a narastajúci počet starších menia podobu vekového rozloženia. Aj kvôli tomu budú stále viac odkrývané témy ako nedostatok domovov dôchodcov, sociálnych služieb, (ne)kvalita zdravotnej starostlivosti seniorov, ale aj problém narastajúceho týrania a zlého zaobchádzania so staršími. Jediná účinná pomoc spočíva v radikálnej legislatívnej zmene. Chýba nám silný, komplexný zákon na ochranu práv seniorov.
Ani na úrovni Európskej únie neexistuje jeden záväzný dokument, ktorý by krajiny zaväzoval prijímať opatrenia zamerané na ochranu seniorov. Máme niekoľko tzv. odporúčaní, ako napr. Zásady OSN pre staršie osoby, Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o starnutí a zdravotnom postihnutí, Európska sociálna charta atď., no sú to len vydané dokumenty, ktoré si jednotlivé štáty môžu, ale nemusia vziať za svoje.
Na Slovensku ochranu práv seniorov zahŕňajú rámcové dokumenty Národný program ochrany starších ľudí a Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020. Naša legislatíva sa ochrane seniorov taktiež venuje nedostatočne, len všeobecne a v „balíku“ s ostatnými občanmi, nehľadí teda na špecifiká starších ľudí. Prax nám ukazuje, že niektoré práva a zákony na ochranu starších, napr. právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, status chránenej osoby v trestnom zákone a ďalšie, sú len slabou náplasťou a prípadom týrania, zneužívania, zlého zaobchádzania v praxi to pomáha len málo.
Reálnu skúsenosť s tým má neštátna organizácia Fórum pre pomoc starším, ktorá sa zneužívaným a trpiacim seniorom venuje dlhé roky. Ich seniorská linka denne prijíma desiatky sťažností zúfalých starších ľudí, ktorí si nevedia rady. V mnohých ohľadoch práve táto organizácia supluje úlohu štátu.
Ako tento problém riešia v iných štátoch EÚ? Napríklad Fínsko má ombudsmana pre seniorov (my máme úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím). Nemecko má zástupcu seniorov pre spolkové krajiny Brandenburg a Sasko. Poľsko má zákon o senioroch a zákon o domácom násilí. Taktiež dokument “Sociálna politika voči seniorom 2030. Bezpečnosť – Účasť – Solidarita, ktorý zavádza viaceré opatrenia proti násiliu a zanedbávaniu seniorov. Portugalsko má trestný zákon, ktorý posilňuje ochranu práv starších osôb prostredníctvom trestnej ochrany, majú tiež stratégiu ochrany starších osôb, posilnili aj ochranu práv seniorov vo veciach dedičského práva. Rumunsko má zákon o sociálnej pomoci pre seniorov s pravidlami ochrany starších ľudí pred možným finančným alebo materiálnym zneužívaním, ak majú napr. v úmysle predať svoje domy pod podmienkou starostlivosti od nových vlastníkov.
Vyzerá to tak, že medzery v našej, ako aj v európskej legislatíve sú stále veľké. Máme čo doháňať. Komplexný zákon na ochranu práv seniorov u nás by mohol byť veľkým, prelomovým krokom, ako zabrániť tomu, aby boli zneužívaní, ponižovaní a okrádaní ľudia len preto, že sú starí a nevedia si sami pomôcť. Aby boli spravodlivo potrestaní vinníci, ktorí zneužívajú zraniteľnosť starších, a dnes, bohužiaľ, zostávajú bez trestu na slobode.