Justícia ?, Justícia …

Prešlo niekoľko dní od toľko očakávaného vyhlásenia rozsudku nad osnovateľmi vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Výsledok : Oslobodenie dvoch objednávateľov. Laická verejnosť ostala v úžase, odborníci boli zdesení a pozostalým zostali iba oči pre plač. Tak ako je to s tou pani JUSTICE s previazanými očami a v ruke váhy, ktoré majú predstavovať absolútne vyváženie spravodlivosti za každých okolností. Predseda ŠTS pán Hrubala sa na svojej tlačovke všemožne snažil vyviniť trestný senát ŠTS tým, že jednali vraj vysoko odborne a nezaujate, keď spochybnili všetky predložené dôkazy obžaloby. Média aj samotní aktéri, zúčastnení na procese okrem obhajoby síce uznávajú rozhodnutie súdu, ale zároveň jedným dychom spochybňujú hlavne to, že zdôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku bolo nevyvážené a neobsahovalo všetky predložené dôkazy. Aj skutočnosť, že hlasovanie v senáte súdu bolo 2 : 1 ne dôkazom toho, že medzi sudcami boli zásadné rozpory v rozhodovaní o vine či nevine. Pán Hrubala na záver svojej tlačovky veľmi rozporne a protichodne, akoby na ospravedlnenie uviedol poznámku, že aj sudcovia sú iba ľudia a môžu sa tiež mýliť. Ba dokonca vyzval verejnosť slovami : ” No tak nás súďte ! “.  Skutočne obdivuhodné vyjadrenie predsedu ŠTS, ktorý by mal v prvom rade mať absolútne zásadné a vysoko právne odborné a teda nenapadnutelné vyjadrovania smerom k verejnosti. Celé mi to teda pripadá ako pripálený guláš právd a poloprávd, keďže je všeobecne na Slovensku známe, že aj tisíckrát opakovaná pravda nie je vždy pravdou, čo sa rozhodnutím trestného senátu ŠTS v prípade oslobodzujúceho rozsudku objednávateľov vraždy novinára aj potvrdilo. Rozhodnutia súdov by sme mali vraj rešpektovať, avšak reakcie médii, verejnosti, politikov a to nielen u nás, ale aj v zahraničí svedčia skôr o opaku. Nemecké média nás dokonca označili za pokračujúci mafiánsky štát. Jediné, čo u predsedkyne senátu sudkyne Szabovej a jej prísediacich vysoko hodnotím je to, že mali vôbec odvahu postaviť sa proti dokázanej pravde a rozhodnúť tak, že opäť v našej krajine kríva spravodlivosť na obe nohy, čo ale nie je až také veľké prekvapenie. Smutné je, že aj po zmene vlády zatiaľ nenastal stav, keď by sme mohli o súdnictve povedať, že je nestranné a spravodlivé. Žiaľ mám osobnú skúsenosť, že sa ani verejné a štátne inštitúcie nechovajú voči občanom inak. Ak sa aj niekto na nich obráti so svojim problémom, zvyčajne nasleduje to obligátne : obráťte sa so svojim problémom na súdy, no a súdy sú také aké sú, sú všetko možné, možno skôr iba ako prázdne sudy, no určite nie ako inštitúcie, ktoré by mali u verejnosti vysokú dôveryhodnosť. Takéto hodnotenia má verejnosť aj voči polícii a prokuratúre. Je smutné, že ani nová vláda v tomto smere nerobí nič, čo by mohlo dôveru občanov v tieto inštitúty zvýšiť. Ani avizovaná zmena pani Kolíkovej o zásadnej reforme súdnictva zrejme neprinesie nejakú vyššiu kvalitu ak to budú iba zmeny kozmetické. Súdna moc je v našej krajine dlhodobo akoby štát v štáte, k čomu absolútne napomáha doživotné menovanie sudcov a ich imunita. Ak by sa malo niečo k lepšiemu v tomto smere zmeniť, mali by byť tieto dva fenomény okamžite zmenené a to tak, že by bolo potrebné imunitu sudcov zrušiť a menovanie zmeniť na dočasné, napríklad na skušobnú dobu dva – tri roky a tú potom pravidelne predlžovať ak sú výsledky sudcu priaznivé. Určite by pomohlo aj to, že by sa prijal univerzálny etický kódex a to nielen pre sudcov, ale pre všetkých, ktorí sú na zodpovedných pozíciách vo verejnej alebo štátnej správe. Prieťahy v súdnom konaní by sa mohli výrazne znížiť, ak by bola ustanovená funkcia súdneho lekára, ktorý by jediný mohol overovať PN obžalovaných a ich obhajcov. Možno by pomohlo aj to, aby sa hlasy, volajúce po tom, aby v súdnej rade boli aj laici to prenieslo aj na senáty súdov vo forme prísediacich, alebo vo forme sudcov z ľudu. Som veľkým priaznivcom súdneho systému, ktorý sa uplatňuje hlavne v USA či V. B. formou rozhodovania v porote, čo je základným predpokladom na eliminovanie možných justičných omylov. Viem veľmi dobre, že absolútna spravodlivosť je veľmi ťažko dosiahnuteľná, avšak to by nemalo byť prekážkou k neustálemu vylepšovaniu jej obsahu a vykonateľnosti. Dobrým príkladom systémových zmien v súdnictve je aj Poľsko, kde aj napriek námietkam zo strany EÚ sa nebáli vysporiadať s komunistickou minulosťou tým, že poslali do dôchodku presluhujúcich sudcov, ktorí boli poväčšine menovaní ešte za socializmu.

Na záver však musím sucho konštatovať, že nová koaličná vláda nerobí nič nielen v súdnictve, ale ani u PZ SR, kde sa do čela síce vraj dočasne dostal človek, ktorý bol na vládnej pozícii aj za minulej vlády. Aj celoplošne aj keď to pred voľbami mnohí terajší koaliční politici verejne prezentovali sa zatiaľ nesnažia dôkladne vysporiadať s temnou minulosťou. Dokonca to došlo tak ďaleko, že boli predsedom NR SR vyznamenaní radom J. M. Hurbana bývalí tribúni tzv. ” Nežnej “, Ján Budaj a Milan Kňažko, aj keď je všeobecne známe, že to boli práve oni, ktorí pripravili cestu neokomunistov na čele s Mečiarom do prvej slovenskej vlády, kde bol Kňažko dokonca ministrom zahraničia a to je veľmi smutné.  Ján Budaj sa dokonca stal aj ministrom ŽP v terajšej vláde. Oživovanie takýchto fosílií nie je žiadnou nádejou pre obyčajných, slušných a dobrých ľudí, ktorí netrpezlivo čakali a stále čakajú na tie ” zázračné ” zmeny k lepšiemu. Ak sa raz a navždy nedokážem vysporiadať s tieňmi minulosti, potom nás ani nečaká žiadna šťastná budúcnosť. A to sa týka aj nedávnych osláv SNP, ktoré nedopadli podľa priania organizátorov možno aj preto, že je o SNP a nielen o ňom ešte veľa bielych miest v našej histórii, ktoré už veľmi dlho čakajú na to, že budú pravdivo vysvetlené.