Tento problém je ďaleko vážnejší, ako si myslíme a ako si naša spoločnosť dokáže pripustiť. Nie je to len príbeh nejakej staršej pani okradnutej vlastným synom, o ktorom sme si niekde prečítali. A ani zďaleka to nie sú len „šmejdi“.
Páchanie násilia a týranie starších sa deje často a možno dokonca niekde v našej blízkosti. Deje sa za zatvorenými dverami, preto je ťažké ho identifikovať. Bohužiaľ, najčastejšie sa deje v rodinnom prostredí (pričom agresormi sú veľakrát práve tí najbližší), takže starší sa zaň hanbia a nechcú ho priznať.
Nie je to žiadna nová vec, ale dlhé roky neriešený problém, o ktorom sa nehovorí. Na Slovensku neexistuje vhodná a účinná legislatíva, ktorá by zabezpečila ochranu a pomoc obetiam násilia vo vyššom veku. V mnohých ohľadoch je násilie páchané na starších horšie ako násilie na ženách a deťoch (čím v žiadnom prípade nechcem povedať, že toto nie sú závažné problémy), pretože starší sú častokrát úplne bezbranní, sú izolovaní alebo chorí a nemajú sa na koho obrátiť, chýba im právne povedomie. V prípade, že sú ich práva porušované, nemajú šancu si ich vymôcť jednak pre svoj vysoký vek, zhoršené fyzické či psychické zdravie, ale aj z toho dôvodu, že neexistujú dostatočné zákony na ich ochranu. V neposlednom rade je dôvodom ich zúfalého postavenia celkové nastavenie našej spoločnosti, v ktorej sú seniori považovaní skôr za príťaž a v ktorej sa oni cítia ako nepotrební…
Okrem vlastnej rodiny k týraniu a porušovaniu práv starších dochádza aj v zariadeniach sociálnych služieb a v nemocniciach. Podľa organizácie Fórum na pomoc starším, ktorá sa tejto problematike venuje už dvadsať rokov, začína byť situácia alarmujúca – na ich seniorskú linku pribúdajú telefonáty zúfalých seniorov, ktorí ich žiadajú o pomoc. V mnohých prípadoch ide až o hyenizmus zo strany vlastných detí(!) a ďalších rodinných príslušníkov, ako aj od pracovníkov v sociálnych zariadeniach.
V rodine ide najčastejšie o finančné násilie – mladí odoberajú svojim rodičom dôchodok, manipulujú s ich financiami, nútia ich k prepisu majetku, usilujú sa prehlásiť ich za nesvojprávnych. To všetko je často sprevádzané nadávkami, vyhrážaním sa, že už nikdy neuvidia vnúčatá, výnimkou nie je ani fyzické násilie. Len aby sa dostali k bytu, domu či peniazom… V sociálnych zariadeniach ide najčastejšie o zanedbávanie starostlivosti, hygieny, objavujú sa prípady násilného zatvárania v izbe bez možnosti pohybu na čerstvom vzduchu, odoberania jedla alebo podávania vysokých dávok psychofarmatík. Aby toho nebolo málo, starší sa následne stretávajú aj so zlým zaobchádzaním od úradníkov, na ktorých sa obrátia v snahe o pomoc. Tí neraz chytia stranu skôr agresorovi ako obeti. Ak sa vám to zdá nemožné alebo prehnané – bohužiaľ, všetko uvedené mi potvrdila prezidentka Fóra pre pomoc starším. So všetkým sa stretla vo svojej praxi a toto všetko sa okolo nás deje!
Možno si to neuvedomujeme, ale téma násilia na starších sa týka nás všetkých. Na Slovensku máme vysoký počet osôb v seniorskom veku, spoločnosť rýchlo starne a staroba sa nevyhne nikomu z nás. Aby sa to, čo som uviedol vyššie, na Slovensku nedialo, je potrebné mnohé zmeniť – od nastavenia spoločnosti, ktorá si bude vážiť starších ako ľudí, od ktorých sa môže učiť (ako je tomu napríklad v Japonsku), cez edukáciu mladých na školách až po rozsiahle legislatívne zmeny tak, aby práva a ochrana seniorov boli jasne zakotvené v našich zákonoch. Aby tí, ktorí chcú škodiť, nemali šancu a tí, ktorí už ublížili, boli potrestaní. Myslím, že to našim starším spoluobčanom dlžíme.