Na zlyhávanie integračných procesov spätých so zásadnými investíciami z verejných zdrojov poukazujú predstavitelia ĽS Naše Slovensko už dlhodobo. Opakom integrácie, začlenenia príslušníkov nejakej komunity (etnickej, či náboženskej) k majoritnej skupine je segregácia. Tá mala údajne prebiehať na Predmestskej ulici č. 86. Päťpodlažná bytovka je pod správou mestskej spoločnosti Žilbyt s.r.o. .
Na sklonku minulého roku mesto naplánovalo jej rekonštrukciu a poslanci MZ Žilina schválili tvrdšie podmienky užívania mestských nájomných bytov, aby bol ich dostatok pre Žilinčanov, ktorí sa ocitli v núdzi. Byty v troch podlažiach slúžili ako komerčné nájomné, v zvyšných dvoch ako sociálne. Sitom nových nastavení (podmienky pre užívateľov mestských bytov podľa VZN 18/2019) paradoxne neprešli nájomníci, ktorí panelový dom zveľaďovali a žili príkladným životom. Mnohí z nich sa ešte minulý rok obrátili na nás s prosbami o pomoc a keď rástol tlak stúpajúci úmerne ich neistote, primátor Peter Fiabáne napokon ešte deň pred Vianocami na rýchlo zvolal stretnutie s dotknutými obyvateľmi, ktorého som sa aj ja osobne zúčastnil. „Výrazná časť nájomníkov bude môcť ostať aj naďalej..“, poznačil som si slová primátora. Nájomné zmluvy napokon neboli predĺžené 12 rodinám z posudzovaných 23. Zvyšných 11 rodín zo sociálnych nájomných bytov sa to prakticky netýkalo. Časť z nich tvorili rómske rodiny, ktoré sa nijako nespolupodieľali na údržbe a čistote spoločných priestorov (práve naopak). Dotknutí nájomníci hľadajúci si nové ubytovanie cítili krivdu a znechutenie. Ubehlo niekoľko mesiacov a rekonštrukcia za takmer pol milióna € významne skrášlila bytovku a jej priestory.
Časť predchádzajúcich nájomníkov našla útočisko v nájomných bytoch, ktoré zriadil majiteľ Ekonohotela. Iní také šťastie z kapacitných dôvodov nemali.
Medzi občanmi sa začali šíriť informácie, že uvoľnené bytové jednotky budú primárne obsadzované rómskymi rodinami z Bratislavskej a ľudia nadobúdali obavy, že sa bytovka začne podobať na neďalekú bytovku Košická 42 (prezývaná aj ako žilinský Brooklyn). Podozrenia nabrali na intenzite potom, ako sa pred ukončením rekonštrukcie začali občasne pristavovať Rómovia, ktorí si boli údajne obhliadnuť priestory voľných bytových jednotiek. To už ale spozorneli aj občania, ktorí podnikajú v blízkosti bytovky. Je potrebné uviesť, že predmetná bytovka bola donedávna finančným prínosom pre mesto a dlhoroční nájomníci sa o ňu starali. Ako o svoje byty, tak i o spoločné priestory. Tri až štyri rodiny, ktoré vyčnievali v tomto smere spomedzi ostatných boli ostatnými zvládnuteľné a držali sa v istých „mantineloch“. Ani prísľub správcu budovy, že plánuje preniesť nejakú zodpovednosť na domového dôverníka, ktorý bude zvolený nájomníkmi a bude dohliadať na stav bytovky a rešpektovanie domového poriadku už na znepokojených občanov nezabral. Začali sa iniciovať a mnohí kontaktovali aj našu stranu. Šíriaca sa informácia o poskytnutí ubytovania pre Rómov, ktorí už „vybývali“ kontajnerové obytné bunky z r.2016 situáciu ešte viac vyostrila.
Niet sa čomu diviť. Veď na otázky ohľadne bytovky nevedeli odpovedať ani mestskí poslanci, ani pracovníci mesta, či Žilbytu. Na moju žiadosť o stanovisko mesta k danej veci nereagoval ani hovorca mesta PhDr. Miškovčík, nikomu z kompetentných som sa nemohol dovolať. Takmer po týždni, deň predtým ako mal ísť do tlače náš Okresný spravodaj so zásadne razantnejším článkom (napokon som ho upravil do tejto podoby), sa tichá ignorácia prelomila. Dostal som odpovede na mnohé otázky. Najmä vedúca sociálneho a bytového odboru v Žiline Mgr. Praženicová ozrejmila situáciu a značnú časť „fám“ poprela. Niektoré informácie boli overiteľné, iné ostanú (pre mňa) zahalené malým rúškom tajomstva.
Vo vzduchu ostáva visieť otázka: „Prehodnotilo mesto pod naším tlakom svoje pôvodné plány, alebo sa stalo len obeťou vlastnej nedostatočnej komunikácie s občanmi?“, na ktorú nepoznám odpoveď. Dôležité je však poďakovanie, ktoré vyslovujem všetkým občanom zaujímajúcim sa o verejné dianie a ochotným zabojovať za svoje právo na dôstojný život.
Z prostriedkov EÚ a nášho štátneho rozpočtu sú vyčlenené výzvy na dotácie v rozsahu šiestich prioritných osí operačných programov. Dve z nich sú však rýdzo na pomoc marginalizovaným skupinám rómskeho etnika. Od konca mája tohto roku je na podporu Rómov schválených 39 miliónov eur z oper. programu ľudské zdroje. V celkovom súčte sa za celý rok (vrátane pokračovania čerpaní z národných projektov pre tieto skupiny) môžeme priblížiť k závratným 100 miliónom eur.
Aj napriek tomu, že mi to skôr pripomína známe dielo Georga Orwella, ktoré vystihuje myšlienka „všetci sú si rovní, no niektorí sú si rovnejší“, by malo vedenie mesta Žiliny začať využívať tieto výzvy na projekty, ktoré sú prístupné aj obecným samosprávam.
Alebo sa budeme Žilinčania na celú „integráciu“ skladať sami?
Varovanie
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.