Navaľnyj a Kuciak – podoba čisto náhodná?

Aký je osud mimovládnych rojkov, aktivistov, záchrancov demokracie a sveta? V podstate rovnaký – sú spotrebným materiálom, odsúdeným na odpis v tej či onej podobe. Sponzorom je jedno, ako poslúžia ich „najvyšším“ záujmom. Ak treba, tak na výslní a pri moci, vo väzení, v bohatstve či chudobe, prípadne živí alebo mŕtvi.

Šikovne naštartovaný Majdan v Bielorusku nemá za hlavný cieľ odstrániť báťušku Lukašenka, to je vedľajší bonus akcie. Kariérista, sediaci na troch stoličkách súčasne, si nabehol na vidly neuveriteľne naivným spôsobom a umožnil demokratom zo Západu reálne uvažovať o inštalovaní zbraňových systémov takmer na predmestiach Moskvy. A o tú v skutočnosti ide.

Putin podal Lukymu pomocnú ruku napriek provokácii so zatknutými občanmi Ruska na území Bieloruska. Jeho hlúpa predstava o zavďačení sa Západu nevyšla a Rusi nechcú zopakovať chybu ako v prípade Ukrajiny. Im ide o zachovanie obrannej doktríny ako takej, čiže o existenciu

Po miernom zastabilizovaní situácie v Bielorusku prišiel čas na geniálny ťah – použitie sakrálnej obete. Navaľnyj totiž veľa vody v poslednej dobe nenamútil, podľa vízií mal byť Putin už dávno odstránený a Rusko obdarené demokraciou ukrajinského typu. Ako čas plynul, pomerne neškodný opozičný „politik“ sa stával bábkou nielen jeho donorov, ale aj Kremľa. Svojimi nedomyslenými akciami v podstate upevňoval jestvujúci systém moci.

Nakoniec sa stalo, že Alexejovi Anatolievičovi záhadne začal organizmus spotrebovávať cukry tak, že upadol do hypoglykemickej kómy a Kremeľ sám požiadal Nemecko o pomoc. Tu je namieste položiť otázku: V čí prospech? Komu by smrť notoricky známej figúrky prospela? A komu uškodila? Nikdy doteraz by sa jeho úmrtie nehodilo antiruským silám viac, ako v týchto dňoch.

Ak Navaľnyj zomrie, Rusko sa otrasie v základoch. Masívna kampaň začala Bieloruskom, teraz ju stačí iba dokŕmiť obvineniami a lžami a vystupňovať. Vinník je jasný, určite existuje šálka s Putinovým odtlačkom, z ktorej obeť pila.

Persóny, vyvolené ako tváre zásadných protestov (a procesov) sa stávajú nositeľmi smutnej karmy. Skôr ako ich oslovia „tí správni“ bábkovodiči spoza opony, majú v knihe osudu napísané: možný vodca más, v prípade potreby obetovateľný. A začína kolotoč, na konci ktorého je vydieraná a ovládaná osoba, tieň bývalého nadšenca, čakajúca na trón alebo rakvu. Byť na mieste Lukašenkovej ceckatej protikandidátky Cichanovskej, pozerám sa často cez rameno. Ale ona zrejme pochopila, stačí sa pozrieť na fotky z posledných dní.

Scenár udalostí tohto sveta nepíšu Navaľní, Šeligovia, Čaputki, alebo Zelenskí či Van der Bellenovia. Sú iba marionetami, ktoré ovládajú ovládaní a noty rozdáva niekto úplne iný. Ak sa partitúre objaví škrt, idú na večnosť. Na začiatku chcú iba dobre, no pod zlou zástavou a so zlým koncom. Aj nebohý Kuciak plánoval očistiť Slovensko od zla. Bohužiaľ za použitia zla ešte horšieho, ktoré ho zahubilo. Aká to náhoda, práve v čase, keď chcel Fico siahnuť na naše zlato, uložené v Rotchildovských depozitoch. Takto končieva vyháňania čerta diablom.

Počiatočná naivita však činy aktivistov neospravedlňuje, iba robí  z nich vďačný terč pre klany, potrebujúce jednorazové figúrky na šachovnicu. Keď k tomu pridáme vychcanosť, vydierateľnosť a sklony k zrade, máme kandidátov na čudné úmrtia mraky. Stačí sa poobzerať, však pán Šeliga. A aj v budúcnosti budú zomierať práve v čase, keď ich úmrtie spôsobí pád nejakej národnej vlády, farebnú revolúciu, alebo občiansku vojnu. Sakra, tých náhod je nejako priveľa.