Dianie v Libanone v kontexte udalostí

Zahranično-politický komentár

V poslednom článku som priniesol informáciu o požiadavkách, ktoré predložil Macron prezidentovi Libanonu Aounovi. Kvôli nedostatku času som ju nevsadil do kontextu udalostí.  Teraz sa o to pokúsim.

Za normálnych okolností  by po vznesení spomínaných požiadaviek Macrona z Bejrútu rýchlo vypoklonkovali. Okolnosti  však nie sú normálne. Po nešťastí v Bejrúte sa objavila správa, že EÚ prejavuje solidaritu s libanonským ľudom a zvažuje výšku pomoci. Ťažko v súčasnosti povedať, či nešťastie sa stalo nešťastnou náhodou, alebo niekomu vyhovovalo, že v Bejrútskom prístave je nezabezpečené skladisko výbušnín (takmer doslova) v objeme, ktorý bol schopný zrovnať so zemou celé prístavisko a pripraviť o strechu nad hlavou 300-tisíc obyvateľov mesta. V každom prípade, práve toto skladisko čírou náhodou zachvátil požiar a na jednom z videí jasne vidieť detonácie, ktoré výbuchu bezprostredne predchádzali. Ak si dobre spomínam, v súvislosti s eskaláciou napätia v Líbyi, Francúzsko viedlo konzultácie o ďalšom postupe s Izraelom. Nechcem domýšľať čo bolo predmetom rozhovorov, ale okamžitá reakcia Francúzska na nešťastie v Bejrúte, v čase kedy všetky štáty ponúkali nezištnú pomoc, napovedá o jeho pripravenosti na využitie podobnej situácie.

Keďže Libanon sa dlhodobo topí vo finančných problémoch, každá koruna pomoci je dobrá. Macron teda určite priletel do Bejrútu s veľkorysou ponukou pomoci, samozrejme, že nie Francúzska, lebo Francúzsko sa pasuje s podobnými finančnými problémami ako Libanon, ale s ponukou pomoci od EÚ, ak libanonské vedenie akceptuje požiadavky Francúzska. A okľukou sme späť pri Francúzsku. Takže pomoc od EÚ, výmenou za napĺňanie veľmocenských záujmov Francúzska. Na toto slúži Európska únia. Macron teda „predrokoval“ svoje požiadavky a v piatok už vycestoval do Libanonu zástupca EÚ, predseda Európskej rady Charles Michel, aby viedol víkendové rozhovory s libanonskými lídrami. Európska únia zvažuje rozsah svojho príspevku pomoci libanonskému ľudu, ktorý bude oznámený na darcovskej konferencii, ktorá sa bude konať v najbližších dňoch. Zdôrazňujem, slovo „darcovskej“. Takže EÚ poskytne Libanonu dar. Určite toho budú plné noviny. Keďže sa začínajú napĺňať požiadavky Francúzska a libanonská vláda už podala demisiu, dar bude určite veľkorysý. Lenže dar budú sprevádzať ďalšie, nechcené darčeky. Prvoplánové zmýšľanie Francúzska vyjde celé na zmar.

Francúzsko vidí, že sa začala nová deľba vplyvu a chce sa vyšplhať po chrbte Únie späť do veľmocenskej pozície. Ale všetko  bude inak. Schémy, ktoré platia na vazalské štáty Únie, mám na mysli, že za peniaze sa dá kúpiť poslušnosť, v prípade Libanonu môžu skončiť ťažkým krvipreliatím. Šiítske hnutie Hizballáh, ako predĺžená ruka Iránu, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vývoj zamýšľaný Francúzskom nedopustí.