Podrobné informácie o pozadí týchto udalostí spracoval a zverejnil Gregory Elich (člen výboru pre vyšetrovanie zločinov NATO v roku 1999 v Juhoslávii) na základe svedectva juhoslovanských politikov a západných novinárov, ale i oficiálnych materiálov OSN.
„Prezident sa podíval na dokumenty a spýtal sa: „Čo sa stane, keď to nepodpíšem?”. Zahraničný zmocnenec urobil smerom k stolíku pohyb , odsunul vázu s kvetmi a prehlásil: „Belehrad bude ako tento stôl. Okamžite začneme s plošným bombardovaním mesta.” Opakoval svoje gesto a mávol rukou po ploche stolu. Belehrad bude potom vyzerať ako tento stôl. ” Po chvíli ticha dodal: „V priebehu týždňa tu bude pol milióna mŕtvych.”
Prezident, ktorý tu sedel bol Slobodan Miloševič a muž, ktorý sa mu takto vyhrážal bol zvláštny zmocnenec generálneho tajomníka OSN bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari, odporučený do funkcie vtedajšou americkou ministerkou zahraničných vecí Madeleine Albrightovou.
Stalo sa to potom, čo bombardovanie USA a ich spojencov, neprinášalo želaný výsledok v podobe kapitulácie Srbska a etnické vyčistenie Kosova ako to požadovala kosovsko-albánska teroristická organizácia OVK, podporovaná USA.
Keď bombardovanie Juhoslávie na veľké zdesenie USA neprinášalo výsledky, boli nasadené metódy tvrdého politického nátlaku s neofašistickými znakmi. Myšlienka celoplošného bombardovania Juhoslávie pochádzala od amerického vraha, generála Wesleyho Clarka. Ruský prezident Boris Jeľcin bol v tej dobe slabý, bezvýrazný prezident, ktorý Juhosláviu zapredal. Preto nakoniec Juhoslávia kapitulovala napriek odhodlaniu vojska pokračovať v boji. Miloševič tak zachránil množstvo životov svojich občanov. USA, ktoré v tej dobe uvažovalo aj o pozemnom útoku, sa tejto myšlienky muselo vzdať pretože Srbi Američanov čakali. Ak by NATO zaútočilo na Juhosláviu po zemi, boli by nastali jatky. NATO si však na tento scenár netrúflo. Vzhľadom k bojaschopnosti vojenských jednotiek nebolo pochýb o víťazstve Srbov. Miloševič si tiež neželal, aby Srbi obetovali svoje životy v boji s agresorom a tak nakoniec ukončil vojnový stav.
Martti Ahtisaari se však dostal na kosovskou scénu ešte raz ako zvláštny poverenec generálneho tajomníka OSN. Ukazuje to na zvláštnu dôveru istých kruhov k Ahtisaarimu, napriek tomu, že sa prehliadala skutočnosť, že v Namíbii, kde tiež pracoval ako diplomat OSN bol na neho vydaný zatykač pre pedofíliu.
Jeho úlohou bolo vypracovať plán na ulúpenie Kosova v súlade s požiadavkami USA a odovzdanie Kosova do správy kosovských zločincov na čele s Hašimom Thačim.
Martti Ahtisaari dostal Nobelovu cenu za mier oficiálne za svoje mierové úsilie. V preklade to znamenalo, že splnil americké poslanie s porušením rezolúcie Rady bezpečnosti OSN č. 1244, Helsinského záverečného aktu a ďalších noriem medzinárodného práva. Nobelova cena mieru mu nebola udelená za mier, ale za služby v prospech neokoloniálnej politiky USA a jej satelitov. Ahtisaarimu už veľa času do božieho súdu neostáva. Má ešte možnosť svoje činy oľutovať ak nechce, aby sa jeho duša pražila v pekle.
https://gregoryelich.org/2008/10/14/how-the-nobel-peace-prize-was-won/