Premiér: zosobnený Budha, Napoleon a Mao, ktorý sa pasuje za mesiáša

Podvedomé kopírovanie vzorov je súčasťou ľudskej psychiky. Aj silné a nezávislé osobnosti dejín mali často morálne autority, vojvodcov či mudrcov človečenstva ako predlohy na vlastné napredovanie. Bohužiaľ, iba nemnohí dokázali predčiť objekty obdivu a zbožňovania. O to častejší je model, kedy prebehla transformácia a adept na osobnosť začal glorifikovať sám seba. Takéto prerody bývajú komické a tragické zároveň. Čím vyššie postavenie, tým menej srandy a viacej tragédie.

Nový a nečakaný premiér Slovenskej republiky je ale iný: žiadne vzory, iba podobnosť s nimi, silne zdeformovaná poruchou osobnosti (slovo osobnosť nechápať ako vlastnosť, ale ako medicínsky termín spolu so slovom porucha). Silné slová a ambície, nedostatok taktu, chýbajúce strategické myslenie a žiadna vízia – to všetko vyvoláva sklamanie Slovákov, v lepšom prípade úškrn na tvári.

Pán Matovič rád prezentuje životné múdrosti ako Budha, pretkané polopravdami a klamstvami. Neustále obzeranie sa dozadu a hľadanie karmických hriechov predchádzajúcich vlád spôsobuje nedostatok pohľadu vpred. Nebezpečnosť spočíva v prelínaní sa reality a lži, priania a skutočnej možnosti splniť vlastné želania.

S Napoleonom má spoločné premrštené ambície na uchopenie absolútnej moci, či sa to objektu vládnutia páči alebo nie. Je ochotný použiť silu a tváriť sa nanajvýš urazene iba preto, že nenašiel pochopenie u „poddaných“. Dokonca aj vtedy, ak ktosi kopíruje činy jeho nedávnej minulosti.

Mao násilne vyklčoval kultúrne historické korene Ríše stredu a nahradil ich marxistickým blúznením, vhodne šmrncnutým oddanosťou, zdedenou po cisárskom režime. Aj Igor nás chce oslobodiť od hotovosti, národnej identity, slobody a nezávislosti. Tiež od práce, od pozostatkov strednej triedy a od zdravého životného štýlu. Do NWO a ešte ďalej!

Korona je pre pána premiéra požehnaním. Už nikdy nebude môcť zachraňovať milióny duší formou diktovania nezmyselných opatrení a vypínania celých odvetví národného hospodárstva len podľa názoru nevolených členov komisií, na ktorých dokonca deleguje zodpovednosť. Pocit tureckého sultána je síce opojný, no nevie, kto mu podá povestnú hodvábnu šnúru (ňou odstraňovali nepohodlných vezírov v Osmanskej ríši).

Halušky v hlave nejdú riešiť nezmyselným a excentrickým konaním. Tobôž, ak postihnutý jedinec zastáva vysoký a zodpovedný post. Tu pomôže jedine odborná liečba na kľudnom mieste mimo stresu. A mimo politiky samozrejme.

Je obdivuhodné, aké nové a nové figúry vyplavujú voľby, zakaždým a znova. Kleptomani, vagabundi, mafiáni, vzťahovační maniaci, mocibažní, nenažratí a arogantní „politici“, bratranci mocných, sociopati, podlízavci, narkomani a ožrani…a tak ďalej. Ešte obdivuhodnejšie je, že Slovensko za daných mocenských podmienok prežilo. No hrozí konečný prepad a súčasný premiér je vhodným kandidátom na zničenie národa a štátu raz a navždy. Presne podľa inštrukcií, o ktorých zrejme ani nevie, že ich plní. Možno máme osud ešte čiastočne vo vlastných rukách, no určite nie s takýmto kormidelníkom na kapitánskom mostíku.