Nie som rasista, ale…

Materiál pod týmto názvom bol spracovaný Mgr. Irenou Bihariovou, realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom, intolerancie.

V úvode autorka konštatuje, že materiál je reakciou na antirómsky diskurz, vyplývajúci z nedostatku informácií o živote Rómov. Je právnička, špecializovaná na prejavy extrémizmu. Je tiež politička za Progresívne Slovensko. Medzi Rómami je málo právnikov, zaoberajúcich sa integráciou Rómov do spoločnosti. Ak by sa viac aj autorka zaoberala predkladaním efektívnych, konštruktívnych a zmysluplných návrhov zákonov na zlepšenie situácie Rómov, prejavy extrémizmu by jednoducho vymizli.

V časti jazykové mýty sa autorka venuje pojmu Róm a Cigán, pričom dochádza k záveru, že výraz Cigán je hanlivý a mnohí si tento výraz stotožňujú s výrazom cigán. Autorka sa snaží čitateľom vnútiť pohľad, že výraz cigán, ktorý sa vykladá podľa slovníka slovenského jazyka ako synonymum pre nečestného človeka, klamára je všeobecný pohľad na Cigánov.  Autorka vzbudzuje dojem, že ľudia vnímajú všetkých Rómov ako nečestných, luhárov a pod. Toto je veľmi nebezpečný postoj autorky, ktorá sa cíti byť povolaná bojovať proti chiméram, ktoré vlastne vytvára ona sama.

Keby si autorka dala námahu, tak by zistila, že výraz Róm a Cigán sú synonymické výrazy označujúce etnikum.  Taktiež aj výrazy v cudzom jazyku znamenajú výraz Cigán. Napr. Gypsy, Gitanes, Tsigany, Cigány a pod.  Autorka nevenuje pozornosť rómskemu výrazu „Gadžo.“ Toto označenie je Rómami používané pre ostatných občanov nerómskeho pôvodu. Ide o pejoratívny, až dehonestujúci výraz. Takýto výraz by Rómovia nemali používať.

Autorka ďalej konštatuje, že Róm znamená v rómčine „človek“. Opäť treba pripomenúť, že výraz Róm označuje etnikum. Pre slovenský výraz človek je viac vhodný rómsky výraz  maňuš. Zároveň si kladie hypotetickú otázku. „Keď o nás hovoria ako o nerómoch, to chcú povedať, že sme „neľudia“? Jej hypotetická otázka by sa dala interpretovať aj tak, že všetci ľudia okrem Rómov sú neľudia? Tieto nezmysly pani Bihariová radšej mala nahradiť tým, na čo môžu byť Cigáni alebo Rómovia hrdí. Napríklad ich vzťah k hudbe, k remeslám typu kováč (aj umeleckého smeru napr. zvonári), sedlári, výrobcovia úžitkových predmetov z dreva a pod., pre ktoré majú Rómovia nadanie, ich tance a diela, ktoré spoločnosť ocenila ako výsledok ich práce. Ale samozrejme aj iné činnosti, v ktorých sa presadili vlastnou prácou a usilovnosťou. Slováci majú radi rómsku kultúru, muziku, tance a vedia oceniť usilovnosť Rómov.

Autorka správne uvádza, že z pohľadu štátnej príslušnosti aj Rómovia sú Slovákmi. Ale absolútne zmätočne tu pôsobí jej vyjadrenie, že citujem: „Treba mať totiž na pamäti, že termínom „Slovák“ označujeme aj štátnu príslušnosť, ktorú majú slovenskí Rómovia rovnakú, ako väčšinové obyvateľstvo. V tomto zmysle sú teda aj Rómovia Slovákmi. Z hľadiska korektnosti odporúčame miesto slova „neróm“ alebo Slovák používať výraz majorita, ev. príslušník majoritného (väčšinového) obyvateľstva.“

Žiaden Slovák neupiera právo Rómov mať slovenské štátne občianstvo. Ale ak chce autorka výraz „neróm“ alebo Slovák nahradiť výrazom majorita, tak to je prejav nedostatočnej činnosti šedej kôry mozgovej, ak v tom nie je úmysel. Výraz Slovák nie je len označenie občana podľa štátnej príslušnosti, ale aj podľa národnosti. Slovenská národnosť napĺňa všetky znaky národa, čo sa o rómskej národnostnej menšine nedá povedať. Presnejší je preto výraz slovenskí Rómovia alebo rómska národnostná menšina.

V každom prípade ide opäť o prejav autorky, ktorým sa snaží víriť vášne medzi Rómami a Slovákmi. A to je nežiaduce!

V časti demografické mýty autorka uvádza, že nie je pravda, že 99% Rómov, žije v chatrčiach alebo getách. Podľa jej zistení až 60% Rómov, žije integrovaným spôsobom.  40%-tná časť sa člení na komunity žijúce na okraji miest, na separované vidiecke osídlenia a ďalej na segregované osady. Uvádza, že len 16% rómskych domácností žije v „neštandardných podmienkach“ podľa prieskumu UNDP z rokov 2010-2011. Pre správnosť treba uviesť, že segregované osady nevznikli z vôle štátu, ale z vôle Rómov v nich žijúcich. Jednoducho si tento spôsob života zvolili sami.

Ak autorka tvrdí, že len 16% rómskych domácností žije v „neštandardných podmienkach“ (pričom nedefinuje aké to vlastne sú) vzniká otázka či vlastne Rómovia potrebujú finančnú pomoc. Takisto aj iní ľudia, žijúci na Slovensku majú ekonomické problémy a nie sú na tom oveľa lepšie ako uvedených 16% rómskeho obyvateľstva. Dostávajú nejakú finančnú pomoc podobne ako Rómovia?

Autorka sa snaží vyvrátiť tzv. demografický mýtus, že Rómovia sú populačnou hrozbou. Uvádza rôzne faktory, ktoré by mali potvrdiť, že takýto scenár nehrozí.  Nikto netvrdí, že Rómovia sú populačnou hrozbou. Ale ľahko sa ňou môžu stať v prípade, že Rómovia budú zodpovednosť za starostlivosť o deti, rodinu, vzdelanie, o ich existenciu prenášať na štát a štát im to bude trpieť. Podľa údajov Prognostického ústavu SAV z roku 2014 sa počet rómskeho etnika od roku 2000 do roku 2030 môže zdvojnásobiť !!! Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom rómskej populácie v Európe.!!!

Podľa toho istého zdroja v roku 1980 bol podiel rómskeho obyvateľstva na celkovom počte obyvateľov Slovenska 4%, v roku 2030 sa v tejto vedeckej štúdii odhaduje, že populácia Rómov bude tvoriť  9.8% -11.4% celkovej populácie.

Pani Bihariová v materiáli uvádza, že pre rómsku kultúru je typické rodiť veľa detí! Naznačuje, že vysoký počet rodiacich sa detí súvisí s ich chudobou a nie s ich kultúrou. Sama so sebou prichádza do rozporov, keď vyššie v texte uvádza, že 16% rómskych domácností žije v „neštandardných podmienkach a teda sa až tak nelíšia od bežnej populácie. Autorka nechce vidieť, že hlavným problémom väčšiny Rómov je neprispôsobivosť, nezodpovednosť, nezáujem o vzdelanie, nízky záujem o prácu, zneužívanie sociálneho systému štátu a pod. Nezodpovednosť sa prejavuje aj v nekontrolovanom tehotenstve Rómiek. Ak tzv. nerómovia sa správajú zodpovedne a plánujú taký počet detí v rodine, o ktoré sa dokážu postarať, prečo to nedokážu Rómovia? Preto, aby mohli na deti dostávať peniaze od štátu? Miesto toho, aby sa správali zodpovedne, svoje problémy prenášajú na štát. Problémy treba jasne pomenovať a zároveň si dať odpoveď na otázku do akej miery si Rómovia za situáciu, v ktorej sa nachádzajú môžu sami. Vyhovárať sa na to, že nie je práca je zavádzajúce. Kto chce, si prácu nájde. Či už na Slovensku alebo v cudzine. V minulosti bolo mnoho projektov, ktoré boli financované aj z EÚ pre potreby vytvorenia pracovných miest pre rómske obyvateľstvo. Väčšina z nich zlyhala pre nezáujem o trvalé zamestnanie zo strany Rómov. Škoda, že nie sú k dispozícii výsledky vynaložených finančných prostriedkov na tento účel.

Sociálne mýty:

Nebudeme v tejto časti polemizovať s autorkou o podiele čerpania rómskych dávok oproti nerómom lebo takéto informácie nie sú k dispozícii. Na základe etnicity sa nevykazujú. Je to škoda, lebo tu nejde o to poukázať na Rómov ako na väčšinových poberateľov dávok, ale o to, aby sme rómskej komunite mohli pomôcť integrovať sa do spoločnosti a ukázať im výhody takéhoto života. Ak vieme o probléme, vieme ho aj riešiť.

Preto uvedieme len nasledovné fakty, štúdie Iness hovoriace za všetko. A názor nech si čitateľ vytvorí sám. Citujem:

„Podľa štúdie Svetovej banky na Slovensku pracuje 20 % rómskych mužov a 9 % rómskych žien v produktívnom veku. Štatistiku však skresľujú tzv. segregované komunity, u ktorých nezamestnanosť podľa údajov UNDP presahuje 75 %. Zo sociálneho systému sa vyplácajú dávky, prídavky a príspevky, na základe príslušných zákonov, ktorých znenie schvaľuje parlamentná väčšina. Ak dochádza k zneužívaniu sociálneho systému, resp. k nedostatku motivácií hľadať si zamestnanie z dôvodu poberania sociálnych dávok, je to aj dôsledok zlého nastavenia systému, resp. neefektívnych kontrolných mechanizmov, v ktorých vždy existuje priestor na zlepšovanie.“

Treba podotknúť, že Rómovia si svoj spôsob života zvolili sami. V demokratickom štáte má každý jeho príslušník svoje práva a povinnosti. Rómovia si zvykli „biť“ sa za svoje práva, ale odmietajú si plniť povinnosti. Autorka si nevšíma postavenie Rómov v zahraničí a cesty ako sa darí integrovať Rómov do spoločnosti. Napríklad Švédsko, Švajčiarsko a pod. Väčšinu Rómov sa podarilo do spoločnosti integrovať tak, že mali také isté práva a povinnosti ako aj nerómovia, čo znamená, že nemali viac práv a menej povinností. Sú tieto metódy pre slovenských Rómov neprijateľné?

V Ústave SR sa hovorí v článku 12: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Čiže platí to aj opačne. Nemožno znevýhodňovať majoritu oproti minorite.

V Ústave SR sa hovorí v článku 34: „Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“

Niektoré príklady nedodržiavania zákonov:

Porušujú aj Rómovia Zákon č. 36/2005 Z. z.? (Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Odpoveď znie: Áno. Zvlášť časti týkajúcej sa detí. Práva detí porušujú Rómovia aj v prípade, že nepochádzajú z manželského zväzku.

Porušujú aj Rómovia Stavebný zákon? Odpoveď znie: Áno. Čierne stavby na cudzích pozemkoch, čím obmedzujú práva vlastníka.

Životné prostredie: Sú aj Rómovia zodpovední za znečisťovanie životného prostredia? Áno. A to nielen čo sa týka okolia ich obydlí, ale aj vodných tokov. Následne ohrozujú na zdraví seba, ale aj svoje široké okolie.

Napomáha trestný zákon sexu medzi neplnoletými osobami?

V paragrafe 22. sa uvádza: (2) Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

Otázka znie: Ak majú  deti sex vo veku 14 rokov nie sú trestne zodpovedné?

Ak hovoríme o štatistike kriminality, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR, určite by bolo zaujímavé vedieť akou mierou sa na kriminalite podieľajú národnostné menšiny. Takáto štatistika sa nevedie. Nie je cieľom poukazovať na kriminalitu týchto menšín, ale cieľom je prijatie opatrení na zabránenie páchania trestných činov ak sa v týchto národnostných menšinách takéto rizikové tendencie vyskytujú.

Celý materiál pani Bihariovej je založený na obhajobe Rómov a nie na objektívnom stave posúdenia  života tohto etnika. Máme možnosť pomocou parlamentu zmeniť situáciu k lepšiemu tak, že štát prijme motivujúce zákony zamerané hlavne na vybudovanie pracovných návykov, ktoré už časť populácie Slovenska z rôznych príčin stratila. Takisto treba v zákone zaviesť povinnosť starať sa o deti takým spôsobom, aby netrpeli hladom, základným materiálnym nedostatkom, povinnosť starať sa o zdravie detí, ich výchovu a vzdelávanie. Rôzni rómski splnomocnenci vlády sa na svojich postoch striedali, avšak bez toho, aby dokázali navrhnúť nejaké zmysluplné riešenia. V rómskej komunite vládne totálny nezáujem o vzdelanie. Následne neskôr majú potom problémy so zamestnanosťou. Sú tu rôzne antirasistické združenia, nadácie, od ktorých by sa tiež očakávalo, že predložia efektívne návrhy na zlepšenie situácie Rómov. Nestalo sa. Prečo?

Slováci vo svojej podstate nie sú rasisti. Sú však mnohokrát ako rasisti označovaní len preto, že sa im súčasný stav nepáči, kritizujú pomery a chcú, aby sa Rómovia čím skôr zaradili do modernej spoločnosti.  Svoju nespokojnosť dávajú najavo, ale tí čo majú konať, nekonajú…Takže dokedy budeme trpieť nečinnosť vlády pri riešení problémov rómskeho etnika? Kým sa ozaj nestanú populačnou hrozbou? A čo potom?

A opäť môžeme raz konštatovať, že peniaze vynaložené Úradom vlády SR na tento materiál sa minuli účinkom…

Ak sa kompetentní pracovníci zodpovedne postavia k problematike integrácie Rómov do spoločnosti od vlády až po obce, určite sa výsledky dostavia. Príkladom je Spišský Hrhov kde to dokázali (viď posledný odkaz). Musí sa však splniť ešte jedna podmienka. A tou je túžba Rómov po lepšom živote a vôľa pre to niečo urobiť…

https://www.epi.sk/zz/2005-36

Nie-som-rasista-ale

www.minv.sk › kampan-bez-nenavisti

https://iness.sk/mytus/wp-content/uploads/ROMA-2016.pdf

https://www.infostat.sk/vdc/pdf/Romovia.pdf

https://suvada.sk/kolko-je-na-slovensku-romov.html

https://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/NSZ/nsz_9.pdf