Svetielko nádeje …

Ide zatiaľ skutočne iba o také malé svetielko nádeje, o taký zatiaľ celkom malý prienik svetla do tmy. Dotýka sa to predovšetkým boja proti nákaze covid – 19, ale aj spoločenských a politických problémov v našej krajine. Ako sa ukazuje sústredená snaha kompetentných, novej vlády a odborníkov v oblasti hygieny , epidemiológie, imunológie a ostatných súvisiacich medicínskych odborností, zdravotníctva ako takého, ako aj polície a armády dosahuje postupne žiadané pozitívne výsledky, čo dokazuje aj fakt, že sme na tom zo všetkých krajín nielen v Európe, ale aj na svete v tomto boji najlepšie. No nejde tu len o holé štatistiky, ide tu v rvom rade o doslova hrdinský boj takmer všetkých občanov, tých nakazených nevynímajúc. Kde sa v takom maličkom národe našlo toľko sily a odhodlania, keď si ani také obrovské krajiny ako je USA nedokážu úspešne uchrániť svojich občanov a úmrtnosť sa dostala už na vyššiu úroveň ako ich obete v boji vo Vietname ? Ako sa ukazuje, sme pravdepodobne životaschopnejší. Ktosi raz povedal, že kto si ctí tradície a žije podľa nich, je životaschopnejší. A tu je zrejme aj odpoveď. Globalizovaný svet je až priveľmi poprepájaný a prerastený liberalizmom, ktorý so sebou nesie všetky tie negatíva, ktoré sú v protiklade s konzervatizmom a teda tradíciami. Prehnaný konzum, bohémsky spôsob života, prílišná voľnosť takmer vo všetkom sa ukázala v dobe pandémie ako spadnutý damoklov meč, ktorý spôsobil, že ľudia v takýchto krajinách sa veľmi ťažko a neochotne vzdávali svoje voľnosti a bezhraničnej slobody. My sme však naopak pravdepodobne preto dobre vzdorovali koronavírusu, že sme naviazaní dlhodobo na tradičný rodinný spôsob života, v skromnosti a v určitej forme disciplinovanosti, ktorá určite vyplýva aj z nášho naturelu, keď sa nám často hovorí, že sme národ holubičí. A to sa týka nás všetkých, vrátane tých, čo prísne ale vysoko účinné preventívne opatrenia navrhli a zahájili, ale aj tých, čo v tom vcelku úspešne pokračujú. Tu nie je potrebné hľadať žiadne politikum, tu išlo o záchranu zdravia a životov nás všetkých. Iné je však, keď sa postupne dostávame  v boji s nákazou na vyššiu úroveň, klesajú počty chorých, nie je vysoká úmrtnosť a stúpa počet uzdravených a keď je zabezpečený vysoký stupeň organizovanosti v preventínosti opatrení. Ale nič sa nemusí preháňať keď ako sa hovorí nie je taká situácia, aby sme museli ísť s kanónom na komára. V takomto prípade by určite mal predseda vlády konečne prevziať plnú zodpovednosť a aj keď na odporúčania krízového štábu, autonómne rozhodnúť tak, aby nebolo potrebné na druhý deň odvolávať čo už raz rozhodol. Nie som si istý, či pán hlavný hygienik, ktorý má zrejme rozhodujúce slovo vie vždy navrhovať príslušné opatrenia aj s ohľadom na život ľudí, život sa predsa nedá zastaviť a niektoré obmedzenia / pendleri, oatrovateľky /, ale aj príliš tvrdé karantéry často v nedôstojných podmienkach sú vysoké negatíva, nectiace si nielen ľudskú dôstojnosť, ale aj celospoločenské záujmy v podobe lepšieho fungovania ekonomiky. Ak je skutočne naša situácia ohľadom pandémie a jej zvládania natoľko priaznivá, je potrebné ľuďom už trochu uľahčiť ich život a nebrať boj s pandémiou ako nejakú počítačovú hru s cieľom hrať ju do nekonečna, bez ohľadu ako dlho to potrvá. Možno už nastal čas, aby mohli ľudia voľnejšie dýchať, aj keď za dodržiavania niektorých základných hygienických a socializačných preventívnych opatrení. Boj s pandémiou nie je žiadna hra, tu ide doslova o naše prežitie.

Vždy som aspoň písaným slovom bojoval proti akejkoľvek neprávosti či zlu. Dlhodobo som bol na stránkach blogu.sme osamoteným bojovníkom proti zločinným ideológiám, akémukoľvek porušovaniu zákonnosti, v boji proti klamstvu, korupcii, zlodejinám, rodinkárstvu, kamarátšaftom a oligarchom. Dlhodobo som ako presvedčený demokrat predpovedal pád Fica a Smeru – SD obdobne ako aj predtým pád mečiarizmu v podobe 3 x a dosť. Predovedal som aj pád Procházku a rozpad jeho Siete, dlhodobo som si prial aj očistenie našej politiky od všetkých protispoločenských tendencií akými boli papalášizmus, presadzovanie straníckych nominácii, tvrdý boj proti komunizmu, bolševizmu a v poslednej dobe proti nezdravému liberalizmu. V tomto som zásadový a ako presvedčený demokrat nikdy z týchto zásad neustúpim, pretože sú absolútne najväčšími prekážkami pre život ľudí v dostatku a bezpečí. Keďže som veriaci katolík, nemôžem byť sociálny demokrat a preto som osobným presvedčením ĽUDÁK. Včera večer som sa z obsahu diskutujícich v debate na STV 2 presvedčil o tom, že to nie je žiadne hanlivé prirovnanie a už nie tobôž prirovnanie k fašistickej ideológii. Jeden z diskutujúcich síce bojazlivo ale zato priamo povedal svoj názor, že vláda nášho prvého samostatného štátu nebola fašistická, jej predseda Mons. Dr. Jozef Tiso nebol fašistom, ale vláda bola ľudácka a náš rvý prezident bol presvedčením ľudák. Nemienim tu teraz rozoberať našu históriu, ale z úcty k našim predkom by sme už konečne mali začať odstraňovať hrubé nánosy nevedomosti, ktoré sa navŕšili za 40 rokov totality, ale aj desiatky rokov po novembri 1989, ktoré v snahe o udržanie sa v politike neustále otravujú našu spoločnosť, keď tvrdohlavo označujú samostatný Slovenský štát za nejakého sto hlavého draka, ktorý neustále požiera demokraciu a preto ho treba a všetkých, čo si myslia opak hanlivo označovať za fašistov. Určite sa v tej dobe stalo veľa neprávosti, určite sa stali veci, za ktorý ako národ nie sme  nikdy nebudeme hrdí, ale to nás nesmie utláčať natoľko, aby sme sa hanbili za našich predkov, doba bola aká bola. Aj toľko oslavované SNP by asi nikdy nevzniklo, keby neexistoval samostatný Slovenský štát, pretože by ani neexistovala slovenská armáda, ktorá sa rozhodujúcou mierou zaslúžila o vznik SNK a jeho úspechy v boji proti nemeckým okupantom, aj keď aj okolo tejto dejinnej udalosti je ešte veľa nepovedaného. Existuje  Múzeum zločinov fašizmu, ja, ale aj mnohí iní by určite už konečne uvítali aj vznik  Múzea zločinov komunizmu. Len na illustráciu, fašizmus má podľa rôznych zdrojov na svedomí cirka 20 miliónov obetí, komunizmus cirka 160 miliónov, ale to sa v našej krajine, ešte zrejme ešte príliš komunistickou ideológiou zmanipulovaných  ľudí akosi nenosí. Dlhé roky riadenie štátu ovládali pohrobkovia komunistov, prezlečení už za demokratov či sociálnych demokratov. Často niekdajší opoziční politici pre rôzne nešváry označovali Ficovú vládu za mafiánsku, no ktohovie prečo toto zrejme priliehavé označenie nerozviedli na červenú mafiu, čo by bolo to najsprávnejšie a najpriliehavejšie označenie.

Ľudáctvo nie je teda žiadny fašizmus, ale iba tá najčistejšia forma politiky za skutočne lepší život ľudí v dostatku a bezpečí. Ľudáctvo a teda aj všetky strany ľudového typu majú k priamej demokracii zákonite najbližšie. Je iba na škodu ľudí samotných, že im veľmi nedôverujú, ba niektoré z nich sú ešte ochotní hanlivo označovať za fašistické, čo je tiež pozostatok pôsobenia škodlivej komunistickej, bolševickej, či aj liberálnej ideológie, ktoré v dnešnej dobe vidia svojho nepriateľa v každom, ktorý by mohol nejakým spôsobom ohrozovať ich politické pozície v boji o voliča.

Ukazuje sa, že najslabším článkom v novej vláde sa stáva Sulík a jeho SAS. jeho rozbíjačská povaha je vo veľa podobná povahe Matoviča. Obaja sú však v diametrálne iných polohách. Sulík v tej horšej, nemal by mať dôvody príliš vyskakovať, pretože počty nepustia. To mu však nebráni, aby sa choval v štýle ako ten vtip, keď idú slon a mravec po moste a mravec povie : slon, ale dupeme ! Som skutočne zvedavý dokedy to Matovič ustojí a neristúpi k radikálnejšiemu postoju vo veci. Inak skladba tejto vlády nie je nič moc. Okrem Sulíka jeho SAS je strana SME rodina zrejme jedinou stranou, ktorá zastáva aké také konzervatívne postoje a je záhadou, prečo napriek tomu si Kollár a Matovič dobre rozumejú, možno práve preto, že sa vzájomne potrebujú, lebo ani OĽANO netvrdí príliš veľkú liberálnu politiku a preto sa musí Sulík ale aj Remišová toľko usilovať, aby nezanikol ich liberálny hlas. KÚ na čele s pani Záborskou je v tejto mozaike rôznorodých ideológii jasnou nositeľkou kresťanských zásad a je možno iba otázkou času a súhrnu možných prekvapujúcich zlomov, či KÚ ustojí spolu so SME rodina pre výrazne rozdielne ideologické názory svoje ďalšie pôsobenie v OĽANO. Ale možné je aj to, či ich dovtedy ešte nepredbehne SAS.