Pandémia v podobe koronavírusu už zachvátila celý svet. Obete sa už rátajú na státisíce a svetlo na konci tunela je stále v nedohľadne. Jednotlivé krajiny sa snažia vysporiadať sa s touto rýchle sa šíriacou novodobou nákazou zo všetkých síl, no nie všetkým sa to rovnako darí. Ako nikdy pred tým, je nanajvíš dôležité, aby tam, kde je to najhoršie smerovala pomoc od tých, ktorí tú pomoc môžu poskytnúť. Svetom sa už prehnalo mnoho zdravotných kríz obdobného druhu, ale ani jedna nákaza sa nešírila tak rýchlo ako táto. Čo to umožnilo ? Vírus samotný, či nevhodný spôsob životného štýlu ľudí ?! Ponúka sa viacero odpovedí, no azda tá najtrefnejšia je tá, že nám to matka príroda zasa raz dala jasne a rázne najavo, kto je tu pánom. Je veľa dôvodov, prečo sa tak stalo a prečo nie je ľudstvo dostatočne pripravené na brilantné zvládanie takýchto vrcholne nepríjemných prekvapení v podobe rôznych takmer neviditeľných ale zato vrcholne smrtiacich baktérií v podobe coronavid – 19. Ten najväčší z dôvodov je však ten, že aj napriek vysokej vyspelosti súčasnej technickej civilizácie a vysokej úrovni IT technológií, robotizácie, elektronizácie a digitalizácie nás dokáže zlomiť taký celkom maličký a takmer neviditeľný nepriateľ, ktorý má ale nepredstaviteľnú smrtiacu silu. Prečo je tomu tak ? Domnievam sa, že to spôsobuje hlavne už takmer nekontrovateľný a nadmerný spôsob konzumného spôsobu života so všetkými negatívami, ktoré so sebou prináša. Ľudstvo, hlavne však tie najvyspelejšie štáty poskytujú svojim občanom viac ako maximum možností zvyšovania životnej úrovne a komfortného spôsobu života, spojeného s nadmierou radovánok a pôžitkov v pomernom bezpečí, ktoré však evokujú ľudí k predstave, že sa im nemôže nič vážneho stať a že si treba život užívať v maximálnej miere, žijú v akejsi predstave nezničiteľnosti a skvelého života bez konca. Svet sa príliš rýchlo zglobalizoval nielen obchodne ale aj ľudsky, moderné dopravné prostriedky nám šetria čas a skracujú vzdialenosti, no akosi sme pozabudli, že okrem nás dokážu veľmi rýchlo dopraviť po celom svete aj nežiadúcich pasažierov, akým bol koronavírus. Matka príroda nám dáva nepokryte najavo vztýčený ukazovák a mali by sme toto upozornenie brať smrteľne vážne. Často sa hovorí, že potom, až vôbec bude niekedy potom, bude svet vypadať inak, že sa budeme musieť hlboko zamyslieť nad svojimi životami a nad tým, ako ich žijeme a čo dlhujeme našej matke prírode a našej planéte zem a uspôsobiť náš život tak, aby sa nepriečil prírode a jej zákonom, žiť v súlade s prírodou, uspôsobiť tie povestné kolesá ekonomiky tak, aby ako sa hovorí bola ovca celá a vlk nažratý, inými slovami hľadať a nachádzať neškodlivé technológie a výrobu tovarov v rozumnej miere a v súlade s ekologickými požiadavkami pre ochranu prírody a udržateľného života.
Bol som plný očakávania, čo bude obsahovať PVV, no ostal som o jeho prečítaní pomerne sklamaný. Neobsahovalo takmer nič konkrétne a prikláňam sa k tým názorom, ktoré tvrdia, že jeho napĺňanie nebude pre jeho nekonkrétnosť robiť terajšej vláde žiadne problémy. Všeobjímajúce a teda všeobecné nič nehovoriace frázy ešte nikoho nenakŕmili. Vláde však budem držať palce, aby splnili všetko čo sľubovali že sľúbia. Tiež ma vyrušuje, že táto vláda už na začiatku nie je taká čistá a pravdomluvná, ako sľúbil a verejne vyhlasoval Matovič. Na rôzne funkcie sa dostávajú nie najčistejší ľudia a často aj bez výberového konania. Tiež som sa mylne domnieval, keď Matovič doslova oblbol niektorých voličov tými jedenástimi bodmi, ktoré veľmi pripomínali Ficové sociálne lízatka tým, že ich akože ” spoluúčasťou ” na hlasovaní im dáva možnosť spolupodieľať sa na ich volebnom programe. Prax ale po voľbách ukazuje, že Matovič ani nemá nejaký veľký záujem na nejakej priamej demokracii – priamej vláde ľudu. Na rozhodujúce miesta v štátnej administratíve sa dostali ako obvykle stranícki nominanti, čiže nomenklatúrne spôsoby, prevzaté z praxe komunistov úspešne pokračujú. Na dôležité posty sa tak nedostávajú špičkoví odborníci a hlavne nestraníci, ale znovu iba rýchlokvasení chytráci, ktorí zatiaľ nedokázali nič iné iba kopírovať vo všetkom Matoviča, svojho chlebodarcu jak v neustálo poukazovaní na chyby predchádzajúcej vlády, tak aj pomaly svoju neschopnosť a nekompetentnosť. Už som to v jednom svojom blogu spomenul, tiež mi vadí u mnohých vysokých štátnych úradníkoch laksný prístup k používaniu spisovnej slovenčiny, keď vo svojich verejných výstupoch používajú nadmieru žargónových a cudzích výrazov v štýle pouličných predavačov / špajza, dáme ho dole, vyfasoval som, wow a pod. /.
V závere je treba pripomenúť, že ako krajina si zatiaľ veľmi dobre / aspoň štatisticky / vedieme v boji s koronavírusom oproti okolitým krajinám sme na tom omnoho lepšie a to aj vďaka rýchlej a účinnej reakcii bývalého premiéra Pellegriniho, ktorého naopak Matovič neustále napáda za jeho neschopnosť. Treba však vysloviť jedno obrovské ĎAKUJEME všetkým, čo sú v prvej línii v boji s koronavírusom a v boji za záchranu životov postihnutých nákazou. Mám 76 rokov a preto sa ma obzvlášť osobne dotýka predčasná smrť seniorov, ktorí prehrali boj s pandémiou. Mrzí ma, že v poslednej dobe dochádza k čoraz väčšej nákaze v domovoch seniorov. Mrzí ma, že to odnášajú aj ich opatrovateľia. Veľmi dúfam, že sa im bude venovať väčšia pozornosť ako osadníkom, ktorí si prijaté opatrenia ani nevážia, sú nedisciplinovaní a neschopní dodržiavať ani základnú hygienu. Chápem, že osadníci sú tiež ľudia, ale mali by mať preto väčšiu úctu k tomu, čo im nezaslúžene poskytuje celá naša spoločnosť.
Zatiaľ som nezaknihoval, že by mala vláda nejaký plán, čo bude s znovu naštartovaním našej ekonomiky až bude potom. Otvorenie malých obchodíkov a prevádzok nie je riešenie. Riešením je iba začatie výroby vo veľkých a stredných výrobných podnikoch, ktoré sú ťahúnmi ekonomiky. Pritom však netreba zabúdať aj na to, že bude nasledovať útlm automobilovej výroby, ľudia nebudú mať peniaze na nákupy nových áut, budú mať iné existenčné starosti. Potom je namieste otázka ako ďalej, ako nahradiť takýto výpadok ? Odpoveď : pozornosť je potrebné zamerať na dlhodobo zanedbávanú infraštruktúru a stavebníctvo ako také. Pán financmajster Heger by už mal tuho rozmýšľať, kde na to vziať peniaze a nekradnúť. Alebo vysoká nezamestnanosť a tým možnosť masovej nespokojnosti a možných sociálnych nepokojov, alebo vysoké zadĺženie na realizáciu pracovných miest, inej cesty niet.
Prajem si to, čo zrejme aj všetci spoluobčania a celý svet : aby sme sa mohli znovu vidieť, stretávať, hovoriť medzi sebou, objímať sa, jednoducho žiť, ale inak ako doteraz – lepšie, rozumnejšie. Veď nik nechce zomierať zbytočne a predčasne.