Radšej buďme opatrní, ako potom ľutujme. Radšej proti epidémii koronavírusu v rozumnej miere bojujme, ako potom počítajme zbytočných mŕtvych. Ale tiež radšej aj trošku kriticky premýšľajme a dávajme na vládu sakramenský pozor, ako potom ľutujme, že nás pod rúškom koronavírusovej krízy prekabátili. Čítajte ďalej…
—————-
Mnohí sa pýtajú, či je táto koronavírusová panika umelo vyvolaná, aby mohli vlády pod rúškom paniky a strachu pretlačiť nejaké veľké spoločenské zmeny. Pravdou je, že to dokázať nevieme. Nevie to možno ani 100 ľudí na svete. Môžeme o tom len špekulovať na základe neštandardných udalostí a niektorých opatrení, ktoré prijímajú vlády. Skúsim sa na to pozrieť triezvo a zhodnotiť ZA aj PROTI:
Obzvlášť podozrivé (a v prospech “konšpirácií”) sú najmä opatrenia, ktoré evidentne ruinujú nižšiu a strednú triedu – zamestnancov a malých podnikateľov a nahrávajú bankám a veľkým zahraničným korporáciám. Podľa týchto úvah, ak to takto pôjde ďalej, tak stredná trieda pôjde definitívne na kolená a vybraní veľkí globálni hráči si za smiešne ceny budú môcť vo výpredajoch kúpiť, čo len chcú. A posilniť tak ešte viac svoj vplyv. Rovnako bude môcť posilniť svoj vplyv Európska únia, ktorá bude veľkoryso dávať krachujúcim štátom svoje novo vytlačené eurá (keďže štáty si ich samé tlačiť nemôžu). Samozrejme, výmenu za ďalšie odovzdanie národných kompetencií… Zdôrazňujem, že stále sme len v rovine “konšpirácií”, ktoré však majú svoju geopolitickú logiku.
Hypoteticky, ak je táto kríza umelo vytvorená, tak musíme uznať, že potom bola vytvorená majstrovsky dobre. Vlády a politici, ktorí nechcú byť totálne zlynčovaní, totiž nemôžu na túto krízu reagovať inak, ako reagujú – t.j. reštrikčnými opatreniami ničiacimi hospodárstvo a ženúcimi zdravých ľudí do zúfalstva. Veď ktorý príčetný politik by sa po tých každodenných bombastických mediálnych titulkoch o tisíckach mŕtvych postavil pred ľudí a povedal, že nejde robiť vôbec nič, kľudne zomierajte ďalej…?
Proti všetkým najčastejším konšpiráciám (a v prospech teórie o naozaj prirodzenej nešťastnej epidémii) však stojí silný fakt, že dokonca aj krajiny, ktoré nie sú tak úzko spriahnuté so západným globálnym systémom (Rusko, Sýria, Irán, atď.), a ktoré si od tejto krízy, resp. paniky spočiatku držali odstup, nakoniec proti vírusu začali tiež bojovať silnými reštrikčnými opatreniami. A tieto krajiny skutočne ťažko obviňovať z toho, že by to robili v prospech nejakých západných záujmov. Ak by bola koronavírus naozaj len “prehnaná panika”, logicky by tieto štáty nepristúpili k opatreniam ruinujúcim ich vlastné hospodárstvo, ale práve naopak – využili by to na relatívne posilnenie svojich ekonomík voči západným súperom. Tak, ako to robí (zatiaľ) Bielrusko.
Je správne, že sa prijímajú opatrenia na to, aby sa zabránilo zbytočnému šíreniu vírusu. V tomto chaose je však naozaj veľmi ťažké odhadnúť, do akej miery sú prijaté opatrenia opodstatnené, do akej miery sú už prehnané pod vplyvom mediálnej paniky a do akej miery sú prijímané úmyselne s cieľom pretlačiť spoločenské zmeny, ktoré by inak normálna spoločnosť nedovolila.
Desí ma, keď počúvam komentáre niektorých ľudí obhajujúcich prehnané vládne špehovanie telefónov či zákony ušité v prospech bánk s odôvodnením, že veď ide o verejné dobro. Zrejme sú to väčšinou voliči Matoviča, resp. vládnych strán. Ale obhajovali by rovnako to špehovanie telefónov aj vtedy, keby s tým návrhom teoreticky prišiel Kotleba (ktorý by to v praxi nikdy nepredložil) alebo Fico? Zrejme nie, zrejme by sa rovnako báli, že ich údaje budú zneužité kýmkoľvek. Spoločnosť jednoducho nesmie dovoliť akejkoľvek robiť vláde zmeny, ktoré by neskôr mohla použiť proti ľuďom.
V tomto okamihu je v zásade jedno, že či tento vírus vznikol a dostal sa do obehu prirodzene, či nešťastnou náhodou alebo úmyselne. Je medzi ľuďmi a my sa s tým musíme vysporiadať. Skôr či neskôr bude musieť spoločnosť pristúpiť k tomu, že zdraví ľudia, pre ktorých je koronavírus len silnejšia chrípka, budú musieť začať normálne fungovať. A rizikové skupiny budú musieť chvíľu fungovať v špeciálnom režime. Nie je predsa normálne, aby zdraví pracujúci ľudia sedeli povinne doma. Ak sa veci veľmi skoro nerozhýbu, tak budú plné bláznince, úrady práce a exekučné kancelárie.
Neschvaľujem názor, že prísne opatrenia treba udržiavať dovtedy, kým sa vírusu nezbavíme úplne. Je to utópia, ktorá sa ešte roky nestane realitou. Môžeme byť všetci aj pol roka v karanténe. Potom sa opatrenia uvoľnia, zase príde jeden nakazený človek z nejakej dovolenky v Mozambiku a celý kolotoč sa môže začať odznova… Aby vírus zanikol, musel by sa ho zbaviť v jednom rovnakom okamihu celý svet.
(Môj) záver:
Náhody a spontánne veľké tragédie sa nestávajú často. Niekedy však áno. Bez ohľadu na pozadie, koronavírus je evidentne zákernejší ako bežná chrípka. A je dobré potlačiť ho čím skôr. Buďme teda všetci zodpovední.
Radšej buďme opatrní, ako potom ľutujme. Radšej proti tej epidémii v rozumnej miere bojujme, ako potom počítajme zbytočných mŕtvych. Ale tiež radšej občas aj trošku kriticky premýšľajme (odporca kritického myslenia by povedal “konšpirujme”) a dávajme na vládu sakramenský pozor, ako potom ľutujme, že nás pod rúškom koronavírusovej krízy prekabátili a obrali aj o to málo posledných slobôd, ktoré nám zostalo.
Čo si o tom myslíte vy?