Parlamentné voľby sú za nami a v mediálnom priestore sa rozbehlo hodnotenie výsledkov, kandidátov a kampaní. Voľby ukázali predovšetkým jednu vec a to vec veľmi pozitívnu, dávajúcu Slovensku nádej do budúcnosti. Voliči jednoznačne odmietli politický extrémizmus. Extrémistická strana Za ľudí a koalícia strán PS-Spolu utrpeli debakel. Debakel, ktorý ukázal jediné, a to, že liberálna ideológia vo svojej najradikálnejšej podobe nemá na Slovensku miesto.
Liberálne fiasko
Ak zvážime obrovské prostriedky investované do predvolebnej kampane a mediálne pokrytie v spriatelených propagandistických médiách typu SME, Denník N, Týždeň a ďalších, potom môžeme túto prehru smelo nazvať čistým liberálnym Waterloo. Zlyhanie na celej čiare. Výsledok extrémistov prepichol aj ich egocentrickú bublinu, ich pohŕdanie intelektom voličov a potvrdil staré známe porekadlo o kričiacej menšine.
Vyjadrenia lídrov týchto strán a rôznych ideologicky naviazaných komentátorov na ospravedlnenie takéhoto fiaska poukazujú na to, že sa z prehry nepoučili a nepochopili absolútne nič. Martin Poliačik z PS-Spolu vyjadril svoju frustráciu slovami: „Veľmi ma mrzia tie tisíce ľudí, ktorí verili v možnosť lepšej, férovejšej a otvorenejšej krajiny a síce o chlp, ale zostanú bez parlamentnej politickej reprezentácie.“ Takže ak to správne chápeme, tak ľudia ktorí chcú lepšiu a spravodlivú krajinu musia byť nutne liberálnymi extrémistami. Voliči teda do parlamentu posunuli výhradne neférové, svetu uzatvorené a zlé politické strany. Gratulujem, dokonalé obnaženie pokriveného vnímania. Michal Šimečka, PS-Spolu: „Čo ďalej? Slovensko sa vydáva nacionálno-konzeratívnym smerom. O to naliehavejšie potrebuje politikov, ktorí budú hájiť európske hodnoty slobody, rovnosti a tolerancie. Je dobré, že sme odstavili Smer. Vynára sa však obava, že nová moc posunie Slovensko mimo hodnotového sveta slobodnej a otvorenej Európy.“ Takže opäť, akonáhle nepodporujeme politický a ideologický extrémizmus, stávame sa okamžite nepriateľom slobody. Panická hrôza potom Šimečku chytá pri predstave, že by Slovensko malo byť národné a nedajbože aj konzervatívne. A takíto ľudia zastupujú záujmy slovenského národa v EÚ. Tragické sú aj reakcie toxického, politicky nepoužiteľného Andreja Kisku, ktorý chce, aby vláda mala odborný a morálny kredit. Tento človek si dovoľuje po niekom chcieť aby mal morálny kredit. Čistý výsmech. Odvaha sa mu určite uprieť nedá. Odvaha a arogancia. Jeho výrok na FB “Fico padol, a ja som bol znovu pri tom. Misia sa podarila.“ ukazuje na číre zúfalstvo pri hodnotení vlastného zlyhania. Prezidentom sa Kiska tiež nestal lebo Kiska, ale lebo Fico.
Nie si s nami, si proti nám
Tieto vyjadrenia ukazujú okrem totálnej neobjektívnosti aj ďalšiu vec. OĽANO a Igor Matovič budú odteraz tí, do ktorých sa bude tiež strieľať. Z jediného dôvodu, zatiaľ, opakujem zatiaľ, neprejavili vôľu riadiť sa ich extrémistickou ideológiou. A to sa neodpúšťa. Mediálni propagandisti zatiaľ len oťukávajú novo vzniknutú situáciu a vypúšťajú rôzne konšpiračné teórie o Matovičovom volebnom úspechu. Ako napríklad Dušan Mikušovič z Denníka N: „Matovič slávi fenomenálne víťazstvo, nabalil toľko voličov, že to PS/Spolu stálo miesto v parlamente.“ PS-Spolu stál miesto v parlamente ich ideologický extrémizmus a protinárodné, globalistické smerovanie. Nič iné. Jednoducho Slováci extrémizmus odmietli, to je všetko. Alebo ZuZana Kepplová zo SME: „Nedeľné ráno prinieslo nový typ frustrovaného voliča. Voliča, ktorý veril, že vykúrenie mafie a vyprášenie fašistov urobí miesto pre politickú silu, ktorá bude zodpovedne riešiť nemocnice a školy.“ Opäť, jediní, ktorí to myslia so Slovenskom dobre sú radikáli z PS-Spolu. Všetci ostatní zrejme povedú Slovensko do neodvratnej záhuby. Úsmevné? Tragické? Nech si každý odpovie sám.
Kam ďalej
SMER doteraz ostával pri moci z jediného dôvodu. Jednoducho pre strednoprúdového voliča nebola iná alternatíva. Avšak vo svojej skorumpovanosti zašiel priďaleko a Matovič to len využil. Predstavil sám seba ako bojovníka proti korupcii, človeka, ktorý rieši to, čo je všetkým na očiach a zároveň nemal potrebu, aspoň nie ostentatívne, nabiehať na propagandistickú mašinériu liberálnych extrémistov. Zjednodušene povedané, takto málo stačilo.
Voľby potvrdili tiež ďalšiu očakávanú vec. Absolútne prepadli strany, ktoré potopili ich predsedovia. Most-Híd priviedol ku krachu chameleónsky Bugár, KDH agresívny Hlina, ktorý sa zapredal liberálom a pošpinil tak celú históriu tejto kedysi kresťanskej strany a SNS Danko, ktorému sa jednoducho nepodarilo ani náznakom vzbudiť dojem autentického lídra národnej strany (okrem iného).
Bokom od všetkých si ide svojou cestou ĽSNS. Ich výsledok je médiami prezentovaný ako neúspech. Ak však zvážime dlhodobo nechutne špinavú diskreditačnú mašinériu, všadeprítomnú ostrakizáciu, a predovšetkým v porovnaní s fanaticky propagovanými extrémistami z PS-Spolu a ich kolosálnym neúspechom, dá sa o tomto hodnotení smelo pochybovať. Záleží len na Mariánovi Kotlebovi, či svoju stranu posunie smerom ku väčšej profesionalizácii, predovšetkým v marketingovej komunikácii a či bude schopný a ochotný odrezať mŕtve ramená, ktoré zbytočne držia stranu na mieste.
Ako dopadli voľby, ukáže čas a myslím, že nebude trvať dlho a volič bude vedieť na čom je. Vo vzduchu visí veľa otázok a karty sú rozdané. Matovič stojí na tenkom ľade. Stačí jediná chyba, či už to bude snaha o presadenie americkej vojenskej prítomnosti na Slovensku, akákoľvek podpora LGBTI agendy, migrácie a jeho popularita bude padať strmo dole. Jeho vyjadrenie ľútosti ku faktu, že sa PS-Spolu nedostalo do parlamentu a Za ľudí nebolo úspešnejšie, nás núti byť obozretnými, veľmi obozretnými. Ale nepredbiehajme.
Pre túto chvíľu je však dôležité jedno. Slovensko sa zatiaľ ubránilo útoku extrémistov, fanatických globalistov, vítačov a iných protištátnych, antinárodných existencií. Budem parafrázovať slová Zuzany Kepplovej zo SME, liberálnych fašistov sme vyprášili, ale čert nikdy nespí.