Čína 1.

     Práve som sa vrátil zo svojej štvrtej pracovnej cesty v Čínskej ľudovej republike. Napadla mi myšlienka, že by som trošku našincom mohol priblížiť život v tejto krajine mojimi očami. Vzhľadom na to, že som tam strávil už takmer tri mesiace myslím, že nejakú skúsenosť zo života v tejto krajine mám.

     Mnohí si pod pojmom Číňan predstavujú po väčšinou majiteľov čínskych obchodov či butikov a považujú ich za obyčajných kšeftárov. Málo kto však vie, že Číňania žijúci a obchodujúci u nás sú väčšinou sponzorovaní alebo inak podporovaní čínskou vládou. Rozvíjajú svoj obchod a tým aj svoj priemysel a celkovo životný priestor. Osobne mi je tento prístup milší ako šírenie demokracie americkým spôsobom. Teda budovaním vojenských základní po celom svete a najme v „priateľských“ krajinách. Ako dôkaz spolupatričnosti pre mňa nič moc, ale vráťme sa späť k Číne.

Táto najľudnatejšia krajina sveta je svetová výrobná fabrika takmer na všetko. To čo z nej je, z nej v podstate urobil západ pri svojej honbe za väčším ziskom a lacnejšou pracovnou silou. Ale karta sa začína obracať. Čína svoje zarobené a zhodnotené peniaze začína investovať napr. aj v Európe. Viď príklad bývalé VSŽ, teraz, US Steel. Už to nieje zdroj lacnej pracovnej sily. Tým sú štáty východnej Európy. Ako Bulharsko, Rumunsko, Srbsko a zatiaľ ešte aj Slovensko.

Prvý krát som sa v Číne ocitol v roku 2009. Akurát sa tu slávil Čínsky nový rok. Myslím, že to bol vtedy rok vodného Byvola. Najprv som bol uchvátený atmosférou, ktorá mi však po trojtýždňovom pobyte liezla totálne na nervy. Sústavne strieľanie ohňostrojov. Vo dne aj v noci s rovnakou kadenciu bez prestania. Počas dvoch týždňov trvajúcich osláv Číňanmi nazvaných ako Golden week (je to anglický preklad, po čínsky si to netrúfnem ani vysloviť a ani napísať, vlastne si to už ani nepamätám) . Mesto, v ktorom som bol (nie len tam) a neskôr sa tam aj pár krát vrátil sa volá Nanjing. V angličtine sa tiež zvykne písať Nanking. Počas druhej svetovej vojny to bolo dokonca namiesto Pekingu (Beijing) hlavným mestom Číny. Odohral sa tu tiež jeden z najväčších masakrov druhej svetovej vojny. Japonci len v tomto meste spáchali genocídu na cca 700 000 Číňanoch. Mužoch, ženách, deťoch, starcoch. Strieľali ich po meste doslova ako potkany. Podľa historických štatistík v druhej svetovej vojne padlo 10 miliónov Číňanov. Väčšinou Japonským pričinením. Krajina bola po niekoľko storočia trvajúcej izolácii priemyselne málo vyspelá a hospodársky najvýznamnejší juhovýchod bol dlhé roky anglickou kolóniou (Hong Kong a jeho okolie).

… pamätník Nanjingského masakru …

     Izolácia predtým veľmi vyspelej Číny začala budovaním veľkého čínskeho múru, ktorého prioritnou úlohou bolo ochrániť krajinu pred lúpeživými mongolskými vpádmi. Tým sa krajina vzhľadom na to, že prestala rozvíjať svoje loďstvo a využívať možnosti námorníctva stala zaostalou. Pripomeňme si len najvýznamnejšie objavy Číny. Boli to papyrus (predchodca dnešného papiera), kníhtlač a strelný prach.

Nedávno som sa dočítal že Slovensko patrí medzi najbohatšie a najvyspelejšie krajiny sveta. Pričom Čína je za nami. Zamyslel som sa nad tým ako dlho by Čína musela bežať oproti nám aby sa dostala za nás? Najmenej 15-20 rokov. Uvediem len jednoduché príklady. Ako som už spomínal, po prvý krát som sa v tejto krajine ocitol v roku 2009. Potom aj v roku 2010 a 2011. Tento krát som tu až po šiestich rokoch. Čo všetko za tých 6 rokov stihli urobiť Číňania? Napríklad stihli zrušiť nadjazd nad 10 prúdovou cestou, postaviť zopár sídlisk. Pričom každé pozostáva z cca 8-12, 25 poschodových vežiakov. Postaviť štyri trate metra a to všetko len v jednom meste. Ako dlho sa u nás stavia diaľnica KE – BA?

Číňanov ako ľudí veľmi obdivujem. Sú húževnatí a oddaní. Dokážu si však už uvedomovať aj svoju hodnotu. Napríklad dorozumieť sa v Číne je pre Európana, Američana alebo Austrálčana dosť problematické. Netvrdím že pre Afričanov by to bolo jednoduché, tí sa však teraz tlačia do Európy a s jazykom si rozhodne starosti nerobia. A ani s dokladmi. Ale to je zase o inom.

Najľudnatejšia krajina má o čosi viac ako 1,3 miliardy obyvateľov a preto títo ľudia nepovažujú veľmi za potrebné okrem tradičnej mandarínskej čínštiny ovládať aj nejaké iné jazyky. Samozrejme to neplatí pre obchodníkov a ľudí, ktorí vrámci rozvoja svojej krajiny prichádzajú do styku s cudzincami. Naučiť sa totiž čínštinu nieje vôbec jednoduché. Jazyk je veľmi založený na intonácii a na prvé počutie rovnako znejúce slovo vôbec nemusí znamenať to isté. Je dosť hrdelný. Preto je dosť komplikované aj pre Číňanov naučiť sa iný jazyk ako nejaký bližší ázijsky. Sú to však v zásade priateľskí ľudia a pokiaľ nemáte problém ich rešpektovať tak vám rešpekt a ústretovosť radi oplatia. Ich štýl života a práce je už na prvý pohľad odlišný od toho nášho. Niktoré veci, ktoré robia sú pre nás nepochopiteľné, ale myslím, že to platí obojstranne.

… nápis na záchodoch …

    Pri kontakte s Číňanmi v ich bežnom prostredí (na ulici, v obchode) udrie do očí ich neokrôchanosť. Napriek tomu že sa to časom očividne zlepšuje stále si udržiavajú u nás dosť spoločensky zavrhované zlozvyky. Zívajú kdekoľvek s otvorenými ústami bez zakrytia rukou. Robia to bežne kdekoľvek a kedykoľvek. Rovnako ženy aj muži. Budú na vás pri tom normálne pozerať bez toho aby si vôbec uvedomili že je to spoločensky neslušné. Aspoň u nás. To že hlasno „vytiahnú sopeľ z päty“ a potom ho pokojne vypľuvnú kdekoľvek nielen na ulici ani viac popisovať nebudem. Ešte v roku 2009 bolo bežné ráno stretnúť na ulici staršieho človeka v pyžame a papučiach. A nielen na ulici. Vybral sa takto na nákup do nákupného centra a ešte nechápavo hľadel na vás odkiaľ sa tu berie nejaký biely nešikmooký “ksicht”. Aspoň to vo mne ten jeho uprený pohľad evokoval. To sa čínskej vláde podarilo takmer úplne odstrániť veľkou kampaňou, ktorá sprevádzala prípravy na svetovú výstavu Expo 2010. Tá sa konala v meste Shanghai.

Pokračovanie si nechám nabudúce. Nechcem čitateľov unavovať dlhými článkami. Tiež si počkám na odozvy a podľa toho sa rozhodnem koľko pokračovaní bude. Materiálu mám dosť aj za predchádzajúce roky. Ospravedlňte prosím kvalitu fotografií. Musel som ich okresať len do veľkosti 150 kb takže im to dosť ubralo na kvalite.

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť