V rámci svojej obvyklej kaviarenskej prechádzky som nahliadol do denníka Pravda a tam ma zaujal článok Petra Takáča ku knihe Jakuba Drábika Fašizmus (mimochodom, pri návšteve Martinusu som si všimol, že kniha je na 1. priečke).
Článok nebol ani tak recenziou, ako skôr autorovou vlastnou úvahou k fašizmu. Takáč jednoznačne odmieta Drábikove závery, že korene vzostupu fašizmu spočívajú v akýchsi čiastkových problémoch typu zlyhávajúce školstvo či nefungujúce inštitúcie – a tvrdí, že problém je v samotnom globálnom ekonomickom systéme, ktorý generuje enormnú sociálnu a majetkovú nerovnosť. Skrátka “superboháči” verzus masy “superchudákov” najmä z rozvojových krajín.
Drábikovu knihu som síce nečítal, ale ak platí to, ako jej obsah zhrnul Takáč, musím dať jednoznačne za pravdu jemu. Áno, podstatný problém je v ekonomickom systéme, ktorý je akousi zmesou voľného trhu (ekonomického liberalizmu) a korporativizmu. Ale ja by som išiel ešte ďalej než tradične ľavicová Pravda a osobne si myslím, že aj toto má hlbší dôvod, ktorým je samotný ideologický liberalizmus, jednostranne vyzdvihujúci jednotlivca na úkor spoločnosti.
Po r. 1989 sa nám mohlo zdať (a tuším v tom zmysle písal aj politológ Fukuyama), že západné hodnoty slobody v cestovaní, podnikaní a individualisticky chápanej demokracie v dlhodobom horizonte potreby väčšiny ľudí uspokoja. Ako vidno, nedeje sa tak. Na vzostupe sú hnutia označované ako populistické či extrémistické, hlásiace sa k identitaristickým témam namiesto riešenia tradičného sporu pravica-ľavica.
Jednoducho a krátko – tzv. liberálna demokracia sa “prejedla”, evidentne niektoré podstatné črty človeka ako bytosti prehliadla a preto je z môjho pohľadu zrejmé, že aj inštitúcie od nej závisiace sa budú naďalej oslabovať. To, že to bude mať aj ďalekosiahle ekonomické dôsledky, je v zásade pravda – ale podstata toho celého je v prvom rade ideologická a kultúrna.