Trošku normálnosti by nezaškodilo, nemusíme byť všetci radikálni a nahlas kričať

Keď sledujem udalosti posledných týždňov a dní na našej politickej scéne, mám pocit, ako keby som žil v blázinci. Prehlásenia niektorých politikov, ktoré sú učebnicovým príkladom politického marketingu, ale určite nie príčetnosti, pozývania/nepozývania lídrov opozície na obedy či protizákonné zvolanie mimoriadnej schôdze – to všetko vo vás vyvoláva dojem, že nie všetci majú, ľudovo povedané, „všetkých päť pohromade“.

Najprv príde jeden nemenovaný politik, postaví sa pred ľudí a začne sa ich pýtať, čo ich najviac trápi. Aby teda sami rozhodli, čo má budúca vláda riešiť. Na prvý pohľad možno pre niektorých ľúbivé predstavenie, ale hneď na druhý pohľad – čistá psychiatria. Človek, ktorý je desať rokov v politike, sa tri týždne pred voľbami pýta svojich voličov, čo ich trápi? Je normálne, aby niekto dve volebné obdobia sedel v parlamente a nevedel, aké majú ľudia problémy?

Alebo také stranícke „nahováračky“. Už nejaký čas sme ich svedkom. Najskôr sa chce stretnúť prvý s druhým a tretím, ale vylúčia štvrtého. Na druhý deň sa ale štvrtý dohodne predsa len s druhým, a vylúčia tretieho. Prvý s druhým sa stretnú v nedeľnej TV diskusii, osočujú sa, ktorí z nich viac klame a zavádza svojich voličov. V pondelok ich už v rovnakej televízii vidíte, ako dávajú spoločné vyhlásenie… Čo na to povedať? Opäť len to isté, čo v prvom prípade – čistá psychiatria.

A do tretice – jedna z vládnych strán dva týždne pred voľbami vyhlási, že zvolá mimoriadnu schôdzu. Zrazu ich osvietilo, tesne pred voľbami im začalo hrozne „záležať“ na ľuďoch a chcú prijať 13. dôchodok aj zvýšiť prídavky na deti. Že ide o čisto marketingový ťah a bohapusté vytĺkanie politického kapitálu, je jasné asi úplne každému. Ale naozaj sa vám rozum zastavuje nad tým, že strana, ktorá mala zavedenie 13. dôchodku na bilbordoch v kampani pred desiatimi rokmi, za celých tých desať rokov to nebola schopná schváliť, to chce zrazu urobiť teraz, tesne pred voľbami. Nie úplne normálne je tiež to, že návrh na 13. dôchodok podávala Sme rodina v tomto roku už dvakrát (!), nemenovaná vládna strana teda mala príležitosť to podporiť a schváliť, ale vždy to zmietli zo stola!

A tak začnete premýšľať, čo slovenskej politike chýba úplne najviac. Asi poviete – peniaze. Na dobudovanie diaľnic, zlepšenie zdravotnej starostlivosti, skvalitnenie školstva. To, samozrejme, určite tiež. Ale v kontexte horeuvedeného prídete na to, že úplne najviac jej chýba NORMÁLNOSŤ. Taká obyčajná, ľudská normálnosť. Obyčajní, normálni politici, ktorí budú robiť obyčajné, normálne veci. Ako napríklad – že čo sľúbia, to aj splnia. Že budú vedieť, čo ľudí trápi a budú im chcieť reálne pomáhať. A po celý čas svojho pôsobenia, nielen dva týždne pred voľbami. Bolo by načase, aby konečne prišli takíto normálni politici. Inak nám hrozí, že doterajšiu kleptokraciu, vládu zlodejov, vystriedajú politickí blázni.