Na portáli Křesťan dnes som si všimol článok poukazujúci na to, že podľa celosvetového prieskumu verejnej mienky je na svete ohromná masa mladých ľudí, ktorí si myslia, že cirkvi nedokážu odpovedať na ich otázky. Článok je možné prečítať si tu:
https://www.krestandnes.cz/vetsina-mladych-krestanu-ma-pocit-ze-cirkev-nema-odpovedi-na-jejich-otazky/?fbclid=IwAR2j6zsq_4A7wg6IizMnueEUZAv6-3dDh8zA2hw0-TECQ9x7CaXvy63vvRo
Prvá myšlienka, ktorá ma po prečítaní nadpisu napadla, bola, že je veľmi dôležité, aby sa kresťania nenechali jednostranne chlácholiť pozitívnymi štatistikami, ktoré ukazujú veci v súvislosti s vierou tak, ako si ich želajú – trebárs, že väčšina vedcov sú veriaci (neviem, či naozaj sú, to hovorím len ako príklad, ide o princíp, rôzne také štatistiky sa nájsť dajú).
Treba osobitne vnímať aj tie negatívne štatistiky, ktoré nám odhaľujú, ako veľmi sa naša spoločnosť vzdialila od Boha. Dnešná kultúra je konzumná. Ale mladí si to trebárs často neuvedomujú, lebo väčšinou nepoznajú dejinné súvislosti a neuvedomujú si, že kedysi bola kultúra viac sakrálna. Jednoduchý pohľad na starý kostol ich k takémuto pohľadu neprivedie. Tu je podľa mňa na zamyslenie pre pastierov našej Cirkvi, do akej miery zvládajú pastoráciu mladých a celkovo veriacich. Osobne žijem v meste, kde má väčšina ľudí vieru a akúkoľvek cirkev doslova “na háku”.
A verte mi, že mi absolútne nejde o nejaké “cepovanie” biskupov či kňazov – ide mi len o zamyslenie sa na túto tému. Ale to zamyslenie musí byť poctivé, u každého jedného člena Cirkvi, obzvlášť u klerikov. Neustále útoky na vieru a Cirkev (ako to vidíme aj v prípade Havranovho článku o otcovi Kuffovi a tiež listu celebrít a liberálnych teológov na Havranovu podporu) nám pripomínajú, že v súčasnej dobe máme byť obzvlášť citliví a obozretní pokiaľ ide o verejnú mienku o viere a kresťanstve.
Keďže naozaj nechcem, aby bol môj článok vnímaný ako akýsi “lynč”proti kňazom, dal by som na záver týchto riadkov každému kresťanovi a katolíkovi, ktorý si ich prečítal, “domácu úlohu”. Želám si, aby sa každý zamyslel nad tým, ako komunikuje svoju vieru mladým ľuďom. Nemusí to byť len slovami. Celkovo našou osobnosťou, naším “vyžarovaním” už s okolitým svetom komunikujeme, či chceme, či nie. Ale áno – zamyslime sa aj nad tým, čo by sme niektorému mladému o viere povedali. Ako by sme mu naznačili, že sa ho bytostne týka. Bez tradičných a nezáživných klišé z náboženských kníh, bez zbytočného pátosu, zrozumiteľným jazykom. V duchu si to predstavte a neskôr sa do toho pokojne pustite. Sám o tom budem uvažovať.