Sýria na hranici medzinárodného konfliktu

Analýza stavu s výhľadom do budúcnosti

Dlhotrvajúca vojna v Sýrii má tendenciu prerásť do cezhraničného konfliktu. Po začatí ofenzívy Sýrskej armády smerujúcej k vyčisteniu provincie Idlib od teroristických zoskupení sa Turecko rozhodlo zasiahnuť do konfliktu na území Sýrie. Keďže proturecká zástupná armáda začala strácať pozície a hrozilo znovuprevzatie celej provincie Idlib Sýrskou armádou (SAA), Turecko sa rozhodlo poslať svoju regulérnu armádu k udržaniu svojho vplyvu a presadeniu svojich záujmov na území cudzieho štátu. V noci z 2. na 3. februára boli zastavené komunikačné kanály medzi tureckou a ruskou stranou, v dôsledku čoho bola napadnutá turecká vojenská kolóna smerujúca do oblasti Idlibu. Pri útoku prišlo o život 8 tureckých vojakov. Turecká armáda odpovedala útokmi na pozície SAA. Erdogan následne varoval ruskú stranu: „Naši ministri zahraničia a obrany kontaktujú ruských kolegov. Ak nedosiahneme výsledok, sám budem informovať svojho ruského kolegu o závažnosti vzniknutej situácie. Dali sme našim ruským kolegom na vedomie, aby nám nestáli v ceste.“ Telefonát medzi Erdoganom a Putinom sa vzápätí uskutočnil, avšak žiadne podrobnosti neboli zverejnené a nebolo prezentované ani žiadne vyhlásenie. Minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov obvinil tureckú stranu z neochoty oddeliť teroristické organizácie od ozbrojenej opozície na základe dohovorov z Astany. Vie presne o čom hovorí. Niektorí zajatí protureckí bojovníci, skôr pôsobiaci v radoch ozbrojenej opozície vypovedali, že boli prinútení tureckou stranou vstúpiť do radov teroristov pod tlakom vyhrážok a ohrozením existencie vlastnej rodiny. Turecko hrozí zapojením sa do riešenia situácie v Idlibe silou, ak Sýrska armáda nezastaví ofenzívu. Že svoje hrozby myslí vážne potvrdzujú vojenské kolóny Tureckej armády smerujúce do Sýrie a zriaďovanie ďalších pozorovateľských stanovíšť, ako aj budovanie vojenskej základne severne od mesta Idlib na leteckej základni Taftanaz. Turecko hrozí vypovedaním dohôd z Astany ako aj vyhlásením vojny Sýrii. Obtiažne rokovania prebiehajú  na úrovni vojenských expertov a diplomacie medzi Ruskom a Tureckom. Začali sa v sobotu a pokračovať budú tento týždeň. Ruská pozícia je známa. Rusko presadzuje zachovanie územnej celistvosti Sýrie a ako je známe, na základe bilaterálnych dohôd stojí na jej strane plne v súlade s medzinárodným právom. Turecko pohrozilo útokmi proti jednotkám SAA v prípade, že budú turecké vojská atakované. Fakt, že sa nachádzajú na území iného štátu, ktorý má právo brániť sa okupácii, akosi opomína, zrejme v domnení, že územia na ktorých sa etablovalo, patria Turecku. Sýrska armáda za podpory Ruska zatiaľ naďalej pokračuje v ofenzíve, dôsledne sa vyhýbajúc konfliktu s Tureckou armádou. Počas gradácie konfliktu začiatkom týždňa sa udiali ešte dve povšimnutiahodné udalosti. Izraelské letectvo synchronizovane so vstupom Tureckého konvoja zaútočilo na ciele v okolí Damašku, prikrývajúc sa civilnou leteckou linkou. Súčasne boli z ruskej vojenskej základne zostrelené drony vyslané smerom k nej z oblasti Stredozemného mora. Tieto fakty dokazujú, že vojenský postup je koordinovaný a Turecko nepostupuje „svojvoľne“.

Netrpezlivo očakávam výsledky rokovaní medzi Ruskom a Tureckom a som skutočne zvedavý ako dokáže Rusko v tejto situácii manévrovať a schladiť horúce hlavy v Turecku. Vypovedanie vojny Sýrii Tureckom by bolo de facto aj vypovedanie vojny Rusku. To, že Turecko robí otvorene nepriateľské kroky voči RF dokumentuje jeho podpora Ukrajinskej armáde vo výške 50 miliónov dolárov ohlásená po návšteve Erdogana v Kijeve, ako aj jeho vyhlásenia o anexii Krymu. Svedčí to o silnom sebavedomí Erdogana, presvedčení o vojenskej sile Turecka a o vedomí silného krytia za chrbtom. Erdogan, vedomý si skutočnosti, že Rusko nezradí svojho spojenca a bude zastávať principiálne pozície v súlade s medzinárodným právom, môže ho tlačiť až na hranicu ozbrojeného konfliktu. Turecká strana môže predkladať požiadavky, ktoré Rusko nebude môcť akceptovať. Tento problém je skutočne vážny a Rusko si to dobre uvedomuje. Situácia zašla príliš ďaleko a ani Erdogan, ani Rusko si nemôže dovoliť preukázať žiadnu slabosť. Toto je problém psychologický. Problém vojenský je, že do konfliktu budú okamžite vtiahnuté aj ďalšie štáty Blízkeho východu. Situácia je zdanlivo bezvýchodisková a uvidíme, či sa hroziaci konflikt podarí odsunúť na neskôr. Zámerne nehovorím o vyriešení konfliktu, pretože zrážka je nevyhnutná, ide len o to v akých úrovniach sa konečné riešenie udeje a kedy sa to stane. Rusko je v tomto prípade na pohľad v nepomerne horšej situácii. Turecko ovláda Bospor, ktorý v prípade vyhlásenia vojny Sýrii môže byť pre ruské loďstvo dodávajúce zbrane do Sýrie uzavretý. Následky si vie každý súdny človek domyslieť. Za druhé, Turecko je zatiaľ stále členom NATO, ktoré je papierovo silnejšie ako Rusko. Otázka v tomto prípade znie, ako sa zachovajú jednotlivé členské štáty v prípade agresie svojho člena voči inému štátu. Európa sa snáď spamätá a konečne si uvedomí komu a čomu táto organizácia slúži. Situácia, ktorá predznamenáva prichádzajúci úpadok USA, nahráva možnosti rozdúchania ozbrojeného konfliktu na hraniciach Európy. Pre USA je najvyšší čas riešiť znižovanie svojho vplyvu. Príhodnejší čas už nebude a podmienky pre Spojené štáty sa budú už len zhoršovať. Načasovanie cvičenia Defender Europe 2020 na máj a jún tohto roku a príchod amerických vojakov na Kontinent v objeme, ktorý je najvyšší za posledných 25 rokov napovedá, že bezpečnosť obyvateľov Európy je naozaj ohrozená. Turecko sa otvorene vyhráža EÚ vpustením 3,5 milióna migrantov na územie Európy. EÚ nemá voči Turecku žiadne páky na to, aby ho prinútila k zmene postoja. Príčiny treba hľadať v minulosti porušením medzinárodného práva pri deštrukcii Líbye a Sýrie. EÚ a niektoré členské štáty NATO  svojou krátkozrakou politikou, nehľadiac na záujmy Európy ako celku a neberúc v úvahu dlhodobé následky svojich rozhodnutí, v tej dobe radi poslúžili záujmom USA. Teraz, keď sa bumerang začína vracať, celá EÚ stojí prekvapená a paralyzovaná v nemom úžase bez schopnosti prijať relevantné opatrenia na svoju ochranu. K zvýšeniu tlaku na Rusko súčasne poslúži aj Ukrajina a treba veriť, že Rusko tohtoročné výzvy ustojí s chladnou hlavou. Aby som sa vrátil k Turecku. Rusko má v súčasnosti len minimálne možnosti ovplyvňovania politiky Turecka v podobe jeho pozorovateľských stanovíšť. Z 12 observation post je už polovica plne obkľúčená sýrskou SAA a ďalšie sú na hranici dotyku. Z Tureckých vojakov sa v prípade vypuknutia vojny môžu razom stať rukojemníci. To je však naozaj málo a v prípade horúcich hláv v Turecku a snoch o obnovení Osmanskej ríše títo môžu byť ľahko obetovaní v prospech “vyšších cieľov”. Silnejší argument, ktorý by mohol zavážiť, by mohla byť ochrana neba nad Sýriou a neschopnosť Turecka použiť v možnom konflikte leteckú podporu svojich pozemných jednotiek.

Ak by došlo k realizácii najhoršieho scenára, a skôr či neskôr ku konečnému riešeniu bude musieť prísť, Európa bude musieť nájsť spoločnú reč s Ruskom, pretože to bude v jej vlastnom záujme. Naozaj v záujme jej vlastného prežitia.

Príčin a analýz existujúceho stavu už bolo popísaných dosť, o následkoch zatiaľ nepadlo ani slovo. Následky stretu medzi Sýriou a Tureckom sú v kontúrach úplne jasné. Zánik NATO, rozpad EÚ, rozpad Turecka. Zmena politickej mapy Európy.

Následkom tejto vojny, a je úplne jedno na akých úrovniach sa vojna uskutoční, bude vymanenie sa Európy z pod vplyvu USA. Preukáže sa nefunkčnosť NATO a začne sa hľadať iné riešenie zaistenia bezpečnosti štátov na Kontinente. Mnohé krajiny východnej Európy sa vrátia do bezpečnostnej sféry Ruska, avšak v iných podmienkach ako tomu bolo pred rokom ´89. Turecko bude rozparcelované po dohode medzi Ruskom a štátmi Európy. Jedna časť pripadne Sýrii ako náhrada vojnových škôd, jedna Arménsku ako vyrovnanie historickej krivdy, vznikne kurdský štát ako výsledok boja za nezávislosť a Bospor pripadne Grécku, pretože Rusko nebude mať záujem na jeho spravovaní. Tento proces, ktorý popisujem sa neuskutoční zo dňa na deň, môže trvať aj niekoľko rokov. Zmenu výsledku môže zmeniť len zmena okolností a tie môže zmeniť len naša slobodná vôľa. Zatiaľ smerujeme tam.