Ochrana životného prostredia, zhoršovanie klimatických podmienok, globálne otepľovanie, čistá príroda a mnohé ďalšie témy dnes odznievajú takmer denne v mnohých médiách. Pomerne často sa stávajú aj silným politickým nástrojom niektorých liberálnych strán, akoby mali iba oni patent na životné prostredie. Uvedomujú si veľmi dobre, že akúkoľvek kritiku voči nim okamžite presmerujú na útok voči prírode a ekológii, no a pritom sa im akože krivo ubližuje novodobým „eko-spasiteľom“. No nie, nie sú jediní na tomto svete komu záleží na životnom prostredí a v žiadnom prípade by sa táto téma nemala politizovať.
V druhom diely o ochrane životného prostredia uvediem problémy, ktoré sa netýkajú ani tak bohatnutia korporácií na úkor čistej prírody, ale skôr lajdáckosti či nerozumu zo strany ľudí. Nie je to nič nové pod slnkom, ale určite sa v mojich riadkoch nájde mnoho mestských či obecných poslancov na Slovensku ale aj naprieč celým politickým spektrom, ktorí riešia rovnaké problémy.
Namiesto rozvoja miest a obcí sme povinní prijímať opatrenia na likvidáciu čiernych skládok, odpratávanie vrakov áut alebo spoluorganizovať podujatia pri zbieraní odpadkov v okrajových častiach miest a obcí či v prírode. Spájame úsilie aj s aktivistami či dobrovoľníkmi keď neveriacky krútime hlavami, kam až siaha egoizmus a arogancia ľudí voči životnému prostrediu.
Dospelých, ktorí bezohľadne vynesú do prírody aj tony odpadu či zavlečú torzo auta už nikto neprevychová. Svetlejšia nádej je v mladších generáciách, ktoré si problém osudu životného prostredia asi viac uvedomujú. Rôzne upratovacie akcie ako napríklad Dni zeme či detská súťaž smetiarska abeceda vytvárajú v deťoch pocit zodpovednosti za čistotu prírody a verejných priestranstiev. Hovorí sa, že dieťa ktoré raz vyzbiera smeti, už odpadky na zem nezahodí.
A keďže sú to ešte tvárne osobnosti, dobre si to uvedomujú aj niektorí novodobí liberálni politici a snažia sa mladé generácie politicky podchytiť pod zámienkou vytvárania čistej prírody.
Ak však chceme žiť v zdravotne nezávadnom prostredí a kochať sa pohľadom na čistú prírodu, budeme musieť v prvom rade túto tému odpolitizovať. Tiež vynaložiť ešte veľa Sizyfovskej práce a finančných prostriedkov z rozpočtov miest a obcí. Odpadky totiž nezmiznú ako posledný sneh v lúčoch jarného slnka a ani sa nerozpustia v riekach ako cukor vo vode. Počkajú a budú sa kopiť kým ich nevyzbierame. A možno jedného dňa všetci pochopíme že ich musíme triediť, dávať do odpadkových košov alebo zaviesť do zberných dvorov.
(životné prostredie, 2.diel)
Peter Košík
Bývalý vyšší dôstojník letectva OS SR
Kandidát strany VLASŤ na poslanca NR SR