Správca alias výkonný riaditeľ, mimochodom, ako nám to ide?

Som veriaca žena a často nachádzam paralely medzi bežným životom a tým, čo je v Biblii. Tá je koniec koncov plná príkladov z bežného života. To, čo vnímam na Slovensku za posledné roky a korene toho sú asi ešte kdesi v socializme, keď z cudzieho krv netiekla a majetok v socialistickom vlastníctve netrápil mnohých. Všetko patrilo všetkým a nič nikomu. Ľuďom bolo zamedzené podnikanie a vzťah k zveľaďovaniu majeku, okolia upadal. Žiaľ, vzťah k veciam sa premietal i do vzťahov k ľuďom a akosi nám narástla anonymita a apatia. Ľudia sú ponorení do seba, zahľadení do displejov. Ako vnímame vzťah k tomu, čo nás obklopuje, k verejným priestorom, verejným financiám? Cítime zodpovednosť za to, ako narábame so zdrojmi, ktoré máme k dispozícii? S vodou, pôdou, lesmi, budovami, inštitúciami, umením v našich domovoch, samosprávach, v štáte? Ako spravujeme obce, mestá, krajinu? Ako sa staráme o naše vzťahy?

Zodpovednosť a správcovstvo spolu úzko súvisia. A sme k nim nabádaní aj v Biblii. Hoci je slovo správcovstvo zvláštne, málo používané, poukazuje v prvom rade na vzťah. K tomu, čo nás obklopuje a aj k tomu, kto to všetko stvoril, komu za to vďačíme, ak sme veriaci. Ponúkam v tomto predvolebnom čase trochu zamyslenia práve prostredníctvom biblických textov:

Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!“
Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.
A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty. (Genezis 1, 29-31)

Boh stvoril človeka na svoj obraz a zveril mu všetky zvieratá, ryby, vtáctvo, rastlinstvo. Dá sa povedať, že Boh urobil človeka akýmsi správcom zeme. Čo to znamená, byť správcom? Znamená to dozerať na niečo, dávať pozor, chrániť to, mať za to zodpovednosť. Byť akýmsi zástupcom Toho, ktorý to všetko vlastní. Takže sme v podstate výkonnými riaditeľmi – povedané dnešnou terminológiou. Čo to znamená a ako nám to ide? Tu môžeme opäť nájsť odpoveď v Novom zákone:

Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ,Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“ (Lukáš 12, 42-48).

Ježiš hovorí o správcovi a hneď zas o sluhovi. Správca je v podstate podriadeným, čiže slúži pánovi – vlastníkovi domu. Správca má povinnosť chrániť a zodpovedne sa starať o pánov domu počas jeho neprítomnosti. Podľa svojej práce bude i hodnotený. Ako chápať konanie nezodpovedného správcu v podobenstve? Je to podobné, ako keď my plytváme tým, čo nám bolo zverené, a nevážime si to. Napríklad jedlo, vodu, životné prostredie, vzduch, ale i našich blízkych, naše telá. Sme zlými správcami. Vážime si to, čo sme dostali k dispozícii? Ako k tomu pristupujeme? Vážime si našich blízkych? Ako sa správame k susedom? K svojmu okoliu? K trávniku na sídlisku? Koľko vody zbytočne púšťame? Staráme sa o svoje zdravie, chránime si ho? Vážime si samých seba?

Čo sú hriechy? Sú prejavom zlého správcovstva a toho, ako nemáme tomuto svetu vládnuť. Pretože náš vzťah k druhému človeka, ku krajine a k prostrediu, v ktorom žijeme, veľa prezrádza o našom vzťahu k Tomu, Kto to všetko stvoril a Komu to v skutočnosti patrí. Sme „iba“ správcovia. Je to však veľkým prejavom lásky a dôvery Boha k nám, že nám všetko zveril. A na záver povzbudzujúce a možno i varujúce: “Komu bolo mnoho zverené, od toho sa bude mnoho pýtať.” Nezabudnime na to. Mňa samu to vedie k veľkej zodpovednosti, či už ako mamu, manželku, psychologičku, poslankyňu, riaditeľku.