Novinári a ich etika

Záujem o printové vydania dennej tlače klesá, tá sa presúva na web, dáva si za to platiť, od januára 2017 bolo ukončené Piano, prešla na predplatné, pričom čitateľom zaň podsúva nevyžiadanú reklamu (v cene predplatného), ktorá pri čítaní ruší a prekrýva kontent, aby mali na splátky svojich hypoték, a ešte ma budú žiadať, aby som odstránil adblock. A vraj mám voči nim byť tolerantný, zhovievavý a chápavý, lebo, aj “oni potrebujú z čohosi žiť”. Lebo. Nepredplácam. Nechcem. Stačia mi titulky a perexy ich “exkluzívneho” obsahu a viem, o čom je skrytý obsah. Predháňajú sa v deklaráciách svojej „slobody, nezávislosti“ a významnú časť svojho pracovného času venujú kritike „alternatívy“. Informácie čerpám zo zdrojov, ktoré sám označím za dôveryhodné.
Keďže RTVS je zo zákona „verejnoprávna“, tak je (akože inak?) jedinou a preto najlepšou “verejnoprávnou” televíziou na Slovensku, a preto má „moderné, komplexné, nezávislé, sledované a najobjektívnejšie“ spravodajstvo.
Spravodajstvo RTVS je pre mňa len doplnkové.
Po kríze 2008 a ekonomickou situáciou vynútenými redukciami početných stavov redakcií a zahustením ich pracovného režimu, a okrem toho (následok), že začali prechádzať do vlastníctva oligarchie, si takzvané seriózne mienkotvorné médiá na webe, bulvárnymi titulkami naháňajú a vyrábajú čítanosť. V opore o senzácie chtivosť čitateľov (psychológia čitateľa). Medzi súkromnými televíziami príznačné pre Markízu, JOJ, Doma, Dajto…
Bulvárne médiá sú samé o sebe bulvárom, ktorý je mimo môjho záujmu. Plne uspokojujú dopyt po senzacionizme a atrakcionizme konzumentov bulvárnej tlače a elektronických médií…
Vyššie zmienené je aj v kritike etiky profesionálnej žurnalistiky v relácii TA3 V politike 4.6.2017, s titulkou Novinári a ich etika.
https://www.ta3.com/clanok/1106721/volba-noveho-riaditela-rtvs-sloboda-medii-vo-svete.html
Denník SME ju nesledoval. Je natoľko slobodný a nezávislý, že serie na ňu:
https://domov.sme.sk/c/20554292/vlak-v-bratislave-vrazil-do-auta-na-priecesti-naschval.html#axzz4jU6dVQ87
Mimochodom, ak som Denníku N položil túto otázku, dostal som po nej nasledujúcu odpoveď:
„Prosím o informáciu, ako a kedy denník N informoval o príprave, konaní, priebehu a výsledkoch Všeslovanského zjazdu v Moskve, ktorý sa konal v dňoch 26. 5. – 2. 6. 2017?“
„Dobry den, pan Rezo k vasej ziadosti o informaciu: vseslovansky zjad, ale napriklad ani tohtorocne rozmnozovanie dazdoviek, ktore sa konalo od marca do maja, sme spravodajsky nezaznamenali. S uctou Juraj Javorsky“
Denník N je ďalší „slobodný a nezávislý“ denník.
Kormúthovú vyhnali Rómovia zo Slovenska (ešte september 2014):
https://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/rasistka-kormuthova-romovia-ju-vyhnali-zo-slovenska.html
Reakcie:
https://www.omediach.com/blog/item/5027-kto-vyhnal-moderatorku-zo-slovenska?
https://redakcia1.blogspot.sk/2014/09/kormuthovu-zo-slovenska-vyhnali-romovia.html
Väčšina „slobodných a nezávislých“ médií na webe je už uzamknutých, lebo všetky zrazu poskytujú “slobodný a nezávislý a len prémiový”, a preto len platený obsah.
Konflikt novinári a médiá verzus politici silnie a je zavinený obomi stranami sporu v boji o „pravdu“. Pravdu nehľadajú, pravdu poznajú a majú. Svoju. V relácii TA3 hostia zmienili pojem koreknosť (pravdivosť, objektivita).
Ak ma chce ako diváka pritiahnuť spravodajstvo, ktorého „výnimočné“ kvality deklaruje RTVS, tak by sa nemalo stávať (permanentne) že informácie hľadám najskôr inde na webe, a spravodajstvo STV1 sledujem len ako doplnkové k tomu, čo som sa už, a skôr, dozvedel inde (a až potom kriticky vyhodnocujem).
Mladej dievčiny sa v jednej relácii STV2 pýtala moderátorka:
„Ako si predstavujete dobré spravodajstvo?“
Odpovedala:
„Také, po ktorom už nebudem musieť premýšľať.“
V časti „koreknosť“ médií sa odborníci na etiku médií správali nekorektne a neobjektívne. Nezmienili vôbec, že vybrané médiá, najmä Denník N, Pravda, Denník SME, Týždeň (…) sa správajú ako politické subjekty na pozadí „svojej“ ideológie (ľavica, pravica). A spolu s mimovládkami, ktorým poskytujú svoj mediálny priestor, významne zasahujú do politík štátu a vládnucej moci, a preberajú aj reálnu moc v štáte.
Korektnosť médií zakladá už základný prvok, ktorým je spravodajská informácia. Tá má byť popisom miesta, času a veci. Nemá splynúť vo výklade, interpretácii a hodnotení, ako dva v jednom, a to všetko príjemcovi hotové, vyzdobené, ako na servírovacom stolíku. To, qaké spoločenské a politické konzekvencie plynú z udalosti, je úlohou kontentu (obsahu) komentára, glosy, fejtónu. Spravodajstvo ale prináša aj návod na použitie správy v jednom (triky, podsúvanie, slovíčka, zvraty, mémy…).
Okrem toho, hlavnou zásadou korektnosti spravodajskej informácie je jej spoľahlivé overenie minimálne z dvoch zdrojov. Najlepšie na mieste. Osobne.
Aj preto by sa mienkotvorné médiá nemali v tejto veci až tak zúrivo „navážať“ do alternatívnych médií, ktoré nenesú gro zodpovednosti. Mali by si poctivo robiť najmä svoju prácu. Robia to, čo im neprináleží. A riadne využívať svoj pracovný čas. My si vyberieme, komu uveríme. Za korektnú a serióznu sa vo všeobecnosti považuje BBC.
Vraj úlohou médií je kontrola rovnováhy troch pilierov moci. Siedma veľmoc ju narúša.
Zmienenú reláciu TA3 vo veci nepovažujem za referenčnú, ale len za len voľný zhluk výpovedí, toho, čo momentálne spytovaným hosťom prišlo na jazyk. Hostia relácie sú vekovo staršou skúsenou klasikou, ale, zrejme aj ako pedagógovia žurnalistiky sa nachádzajú už dosť mimo priestor živej reality a praxe, čo aj sami uznali. Na druhej strane, štatistiky dôveryhodnosti novinárov svedčia pre vekovo starších a preto spoľahlivejších. K tomu treba aj, že mladí z finančných dôvodov opúšťajú oblasť žurnalistiky. Relatívne skúsených a kvalitných novinárov je aj na Slovensku málo.
Za významný poznatok považujem výrok, že zárukou dobrej redakcie je šéf editor. Toto je prax aj amerických médií. Šéf editor je jediný, kto schvaľuje hodnotu a kvalitu článkov (vracia ich na prepracovanie aj 5-6 krát).
Ak by mali zodpovedať na otázky pojmu verejnoprávnosť RTVS, v teste by zrejme dopadli všelijako. Tí dvaja páni nepovedali viac, než len chceli, alebo nechceli, povedať na adresu novinárov…
RTVS by mala mať viac svojich, než „požičaných“ spravodajcov. Ak sú dôveryhodné zahraničné agentúry, ktoré takých majú (financie) vlastný autentický zdroj predáva médium.
K hoaxom, bullshitom a alternatívnym médiám – prvé červené svetlo: anonymita (nemá autora, nemá zdroj, nemá oporu o zdroj). Všetky oficiálne printové a elektronické médiá sú riadne registrované, ostatné nie.
Druhý je bulvarizácia, ktorý sa týka aj mienkotvorných médií („…vedci zistili, dokázali, vyvrátili, údajne, vraj, kde bolo, tam bolo, za siedmimi vrchmi, riekami…“). To je samo o sebe podkopávanie dôveryhodnosti.
Ďalším je propaganda, ktorá by mala prejsť redakčnou sebareflexiou, a informačná vojna médií navzájom (ohováranie, osočovanie).
Významnou pre dobrý vzťah novinárov a politikov je dobrý komunikačný vzťah a komunikácia s politikmi (Branislav Dobšinský, Z prvej ruky, Sobotné dialógy; zrejme sa už v reakcii na mnohé výhrady “spamätal” a umravnil, snáď mu to aj vydrží, zdá sa, že dobre vychádza aj so svojím “miláčkovcom” Róbertom Ficom…).
Vo veci nezávislosti a slobody médií, kontroly pravdivosti a objektivity ich výstupov, ak uvažovaná mediálna rada, popri voľbe generála RTVS, by bola a mala byť volená parlamentom, už vopred stráca svoju nezávislosť.
Slovensko je až na 17-tom mieste v slobode médií, ide najmä o politické aspekty…
Hostia zmienili aj lojalitu k vlastným radom a svojmu médiu. Novinári by si mali odpustiť svoje pôsobenie na sociálnych sieťach a na webe, mimo svojho média. Z tohto pohľadu by sa mali dobrovoľne vzdať svojej osobnej „slobody“.
To, čo robí Michal Havran, vážne poškodzuje reputáciu a meno RTVS. Michal Havran nie je súkromná osoba. Rada pre vysielanie a retransmisiu nereagovala na jeho nedemokratické správanie v jednej z jeho relácií Večere s Havranom (hosť B. Koróni), zrejme sa z pohľadu Rady skutok nestal. Má tam podnet na trestné stíhanie za hanobenie slovenského národa, o ktorom, zrejme oficiálne „nevie“ (a preto proti M.H. nekoná):
https://www.hlavnespravy.sk/michal-havran-celi-trestnemu-oznameniu-za-hanobenie-slovenskeho-naroda/1027800
Internet sa vyvinul zo súkromného online komunikačného nástroja pre potreby študentov vysokoškolákov na voľný, celosvetový zdroj informácií a ich slobodnej výmeny. Veci kontroly a regulácie internetového obsahu treba posunovať veľmi opatrne, na pozadí základných ľudských práv, s právom na slobodu príjmu a výmeny informácií, slobody slova, názoru a presvedčenia, ale korektnou formou na pozadí ľudskej etiky, mravnosti a zásad slušnej a korektnej komunikácie vo verejnom mediálnom priestore. Pán Lorinz k diskusiám pod článkami: „Štekanie, vulgárnosť…“. Otázky anonymity diskusií sú už celosvetovo v riešení, aj v opore o rozsudok ESĽP vo veci Lotyšsko.
K vzdelávaniu novinárov; Slovensko živí 9 katedier žurnalistiky a mimo nich množstvo rôznych súkromných kurzov. To je veľa. Všimol si to už aj český prezident Miloš Zeman v Číne. Za chvíľu nám budú vládnuť novinári a masmediálni „komunikanti“. A dobrá je kombinácia politológie a žurnalistiky.
V práci pre Slovensko ich nemá kto zamestnať a zaplatiť, tak sa prisajú na Sorosove finančné cecky a pracujú pre neho. Proti Slovensku. A odchádzajú do politiky (napríklad Klus, SaS). Je rozhodne lukratívnejšia. Možno na poste B.B. župy. Šikovný a ambiciózny chlapec. Toto platí aj pre mraky politológov a politických analytikov.
Dôraz na kvalifikáciu členov redakcií v odbore žurnalistika je z pohľadu etiky a kódexu žurnalistiky v praxi sporný, lebo, žurnalistike sa môže teoreticky venovať hockto. Mediálny trh si ho prelustruje. Ako bloger som „fšetko“ v jednej osobe. Okrem politických ambícií.
Vo verejnom vypočutí uchádzačov na post vedenia RTVS ma najviac zaujala Zuzana Ťapáková, ktorá práve tá, hoc pracujúca v neštátnej sfére, najlepšie vystihla, a teda pochopila a porozumela, čo znamená pojem verejnoprávnosť RTVS. Ale aj jej ekonomický potenciál a perspektívy a možnosti rozvoja do budúcna. Pekne, triezvo. Ibaže záujmy politikov. Strany Smer, Most Híd a SNS, vidia verejnoprávnosť po svojom, politicky. A v tom momente ma voľba generála/ky RTVS prestala zaujímať. Som len koncesionár. Pre RTVS žiadny partner. Ak bude voľba vedenia „verejnoprávnej“ RTVS v rukách politikov, tváriacich sa ako eunuchovia, verejnoprávnosť slovenskej televízie a rozhlasu je a bude len iluzórna a v úvodzovkách…
Autor článku: Juraj Režo