V Národnej rade Slovenskej republiky sa opäť dostane na pretras osud slovenského zlata. To slovenské zlato je v tejto chvíli ešte vo Veľkej Británii, v depozite Bank of England, áno, tej banky, ktorá bude už 1.februára mimo právomoci Európskej Únie…Bude po Brexite… A Slovensko sa ocitne ako už viackrát v dejinách, vo veľmi nepríjemnej situácii: Má zlato, ale vlastne ho nemá. Paradox.
Je 31 700 kg čistého zlata v tehličkách po 2,5 kg „len investičná položka na účte SR“, alebo je to aj niečo viac?
Ak sa má „rozlúsknuť“ osud nášho slovenského zlata, mal by v tom mať jasno predovšetkým národ, slovenský ľud a samozrejme aj jeho zástupcovia v zákonodarnom zbore (NR SR) a urýchlene ho „evakuovať“ domov na Slovensko. Lebo „experti z finančníctva“ ho už premenovali na “investičné zlato” a my vôbec dnes nevieme, na čo položku investičné zlato použili. Či ho „už“ predali, alebo slúži ako zábezpeka pre splácanie štátnych dlžôb (sme zadĺžení na 45,2 miliardy Eur!)
Ale stále je to drahocenný poklad slovenského národa, zhmotnený do podoby zlatých tehličiek. Alebo sme už uzákonili, že zlato je len komodita, ktorú predáme a nakúpime ako pečivo v hypermarkete?
Tak po prvé:
Práve v zlomovom roku 2020 sa všetky národy zásobujú „na horšie časy“ zlatom. Niektoré štáty nakupujú, niektoré ako Poľsko si ticho už svoje zlato z Británie ( sto ton ôsmymi lietadlami ) potichu doviezlo, ceny zlata „letia hore“ (podľa ekonomického geológa M.Trégera v blogu Pravdy cena zlata stúpla na 1.560 USD/tzv.trójsku uncu a 31,7 tony nášho zlata má teda dnes cenu približne 1 miliardu 550 miliónov USD). Niektorí účtovnícki „cifršpióni“ tvrdia: „nechajme ho tam v Londýne, veď za desať rokov „nám“ zarobilo 50 miliónov USD!“.
Po druhé:
Len národohospodári, ktorí vedia, že zlato je predovšetkým ako hmotná substancia brané ako poklad a nie „obehový kapitál“ a slúži ako istota keď „padajú“ všetky ostatné hodnoty, my trváme na návrate zlata domov na Slovensko!
Ako by sme chceli v čase kríz a totálneho kolapsu menového systému zabezpečiť pre Slovensko vôbec neajkú dôveryhodnosť v hospodárskych vzťahoch?
Bolo popísaných už veľa článkov s argumentami „pre a proti“. Jeden ale popísaný nebol:
ZLATO JE AJ SYMBOL!
Po Mníchovskej zrade Západných mocností v 1938 a pri okupácii prvej RČS sa čs. zlato ako symbol a vtedajšia hodnota meny – áno, bolo to menové zlato – v tichosti presunuli do Londýna. Prečkalo tam vojnu. Ba dokonca aj nové zlato Slovenského štátu národohospodári Imrich Karvaš a Peter Zaťko pod zámienkou nebezpečia z bombardovania presúvali do Kremnice…jeho osud bol horší…Po vojne a kvôli znárodneniu bankovníctva a priemyslu Benešovými dekrétmi v 10/1945 si Západ „ponechal“ čs. menové zlato ako kompenzáciu za znárodnené majetky, aj keď bolo jasné, o čo išlo…a po roku 1948 to už bol „trest“ za odklon od Západu a embargo voči ČSR, ktorá neprijala tzv.Marshallov plán pomoci.
Po rozdelení na ČR a SR sme dlho museli bojovať o podiel na zlate za Slovenskú republiku – a opäť symbolicky i po rozdelení zlatého pokladu sme obdržali na znak ukončenia majetkových a menových vyrovnaní medzi SR a ČR v roku 2000 zadržiavaných 4,1 tony zlata z ČR (dohoda premiérov Zemana a Dzurindu) čo sa symbolicky udialo odovzdaním jednej zlatej tehly do rúk Dzurindu. Mimochodom, to menové zlato v Bank of England tam stále celý čas bolo a je i dnes, len časť čo patrila ČR si už ČR rozpredala a SR už „menové zlato“ takzvane nepotrebuje, lebo vraj načo ak nemáme vlastnú menu – Slovenskú korunu.
Nastoľujem hypotetickú otázku: A ak by došlo ku takej krízovej situácii, že potrebujeme opäť slovenskú korunu ako menu – čím ju budeme môcť kryť?
Máme ešte vôbec zlato?
A tak tento symbol bohatstva národa, ktorý mimochodom na Slovensku bol aj vydolovaný a spracovaný, máme v histórii tradíciu ťažby a spracovania zlata, dnes „cifršpióni“ považujú za komoditu, ktorú je možno považovať za zábezpeku pre pôžičky štátu, za tovar na predaj a pre nich – keďže nie sú národne a vlastenecky orientovaní – je to „položka“…
Ale zlato bolo a zostáva hlavne pre ľud symbolom a je spojené s emóciami a s vysokým citom pre spolupatričnosť – zbierky zo zlatých predmetov sa predsa robili v časoch ohrozenia národa i v časoch nadšeného vlastenectva.
Takže – o čom to vlastne chce parlament diskutovať? Popremýšľajme, prečo bojovníci v celej histórii vždy chránili zlatý poklad?
…to zlato malo byť už dávno tajne a potichu vrátené a umiestnené DOMA, na Slovensku…
Ak by som bol poslancom – a chcem ním byť, rozhodne by som neváhal hlasovať za návrat slovenského zlata domov na Slovensko!