Sen o demokracii ako vláde väčšiny

Našu vlasť čaká po horúcom lete aj horúca jeseň a ešte horúcejšia zima. Existuje nádej, že horúci nástup extrémisticko-„humanistických“ kandidátov na vysoké štátne funkcie schladia svojou nekonečnou nafúkanosťou, aroganciou a nekompetentnosťou samotní adepti. Na politickej scéne existuje alebo do politickej arény sa hotuje niekoľko strán s liberálnym zameraním. Je možno všetky označiť za extrémistické? Určite nie, aj keď osobne nikdy nebudem voliť ani podporovať žiadny liberalizmus. Nerobím antikampaň, oznamujem.

Pozrime sa teda, aký je charakter tradičného, povedzme štandardného liberalizmu. Nebudem sa vybíjať v politologických poučkách ideológov. Ponúkam pohľad stratéga, ktorý za najdôležitejšie považuje aspekty dlhodobého prežitia národa. Prvým z nich je štátnosť ako najposvätnejšia hodnota a predpoklad prežitia každého životaschopného štátotvorného národa.

Štandardný liberalizmus má zhodu s tradicionalizmom v tom, že nie je protištátny. Rovnako ako iné neliberálne tradičné politické smery rešpektuje základné ľudské práva, váži si slobodu prejavu a vyjadrovania. Podporuje dodržiavanie pravidiel, uznáva štátnosť. Neterorizuje ľudí s rozdielnymi prioritami. Možno aj prehnane podporuje a glorifikuje úplnú slobodu, povedzme podnikania. Aj keď liberalizmus má vždy ľavicovú inklináciu, ten tradičný možno menej zdôrazňuje úlohu štátu, jeho regulácií a zásahov. Od tradicionalistov sa odlišuje v prioritách ekonomickej a finančnej politiky.

Tak socialisti, ako aj extrémistickí „humanisti“ sa bratajú s veľkokapitálom. Na rozdiel od tradicionalistov a štandardných liberálov nemajú radi nezávislých živiteľov – živnostníkov, kulakov, rodinné podniky. No tradičný liberalizmus rešpektuje demokraciu ako vôľu väčšiny. Uznáva rozhodujúci význam rodiny s dôrazom na individuálne „preferencie“. Spolupráca tradicionalistov a štandardných liberálov je možná v prípade jasného vymedzenia hraníc. Čiže ak liberalizmus rešpektuje profesionalizmus, právo, poriadok a normálnosť.

História dokazuje, že práve konzervatívci a tradicionalisti zvyknú ustupovať liberalizmu a nie naopak. Mnohé dnešné štandardné slobody si neprávom prisvojujú liberáli. Sloboda slova, sloboda prejavu, sloboda pohybu, všeobecné volebné právo a iné slobody boli výsledkom evolučného vývoja. Ich iniciátormi boli skôr tradicionalisti, neraz konzervatívne zameraní. Až postupne si ich výsledky začali privlastňovať liberálni oportunisti.

Aký je potom rozdiel medzi spomínaným štandardným liberalizmom a ultraľavicovým extrémistickým „humanizmom“? Extrémistické agresívne formy liberalizmu v prvom rade odmietajú štát. To je prvok extrémizmu. Ideológiou kozmopolitizmu a internacionalizmu slepo podporujú mixovanie národov, anarchiu a nadštátne prvky – superštáty. Na dosiahnutie svojich cieľov uplatňujú teror, vydierajú, vyhrážajú sa. Všetky iné názory sankcionujú. Pre extrémistov neexistuje sloboda prejavu, uplatňujú totalitnú cenzúru médií, potláčajú slobodu vyjadrovania. Dnes finančno-korupčnými metódami. Podporujú a agresívne presadzujú nadpráva menšín na úkor tradičných hodnôt drvivo-väčšinovej normálnosti. To sú ďalšie antidemokratické prvky extrémizmu.

Všetci extrémisti reprezentujú ovládnutie väčšiny vnucovaním okrajovej agendy. Extrémisti idú s rovnosťou do takých absurdností, ktoré spôsobujú nerovnosť, netoleranciu, diskrimináciu väčšín. Výsledkom ich chápania rovnosti je neúcta k materstvu, k ženám, k starcom, k rodine, k skutočným hodnotám. Choďte do Škandinávie a prevezte sa mestským autobusom, majte len otvorené oči. Dať prednosť starším, alebo tehotnej žene je pre nich urážka.

„Humanistický“ extrémizmus rozvracia tradičnú rodinu a tradičnú spoločnosť, netoleruje nič iné, okrem svojho videnia sveta. Postihuje protagonistov tradicionalizmu a overených hodnôt. V podpore absurdností zachádza do extrémov okrem iného toleranciou k narkomanom, k pedofilom a iným zvrátenostiam. Ich legitimizáciou rozvracia spoločnosť zvnútra. Svojou podstatou je každý extrémistický „humanizmus“ anarchistický. Podporuje amaterizmus. Presadzuje, aby každý mohol robiť všetko: dievča má právo pôsobiť v chlapčenskom zbore, zdravotne znevýhodnený má právo robiť pilota, lebo chce. Tvrdí, že každý si môže robiť čo chce. Anarchisticky interpretuje a deformuje právo a poriadok. Ideologizuje všetko, rozdeľuje spoločnosť a demagogizuje nositeľov iných postojov. Len oni, extrémistickí „humanisti“, majú patent na pravdu, múdrosť, schopnosti, dokonalosť.

Pre nich sa sloboda jedného nekončí tam, kde sa začína sloboda druhého. Ich chápanie slobody je selektívne. Extrémistický „humanizmus“ má zvláštne chápanie slobody a suverenity národov presadzovaním obmedzenej suverenity národných štátov. Aká náramná zhoda s vychýrenými historickými diktátormi. Prepáčte, ak som sa niekoho dotkol, ale fakty sa nedajú obísť.

Ľudia ako autor týchto riadkov sú pre nich zvlášť nebezpeční. Ak niekto mal možnosť vidieť svet, navštívil veľmi veľa štátov, dokonca žil vo viacerých krajinách a nestane sa zapečeným agresívnym, extrémistickým „humanistom“, stáva sa ich nepriateľom. Osud mi dal príležitosť rozprávať sa a pochopiť filozofiu myslenia a priorít ľudí prakticky z väčšiny národov sveta. Prišiel som na jeden poznatok – životaschopné a rozvíjajúce sa národy sú otvorené myšlienkam, ale sú vlastenecké, tradicionalistické, suverenistické. Lebo takto sa prejavuje drvivá väčšina z tisícok ľudí, s ktorými som mal možnosť diskutovať.

Vyvesenie národnej zástavy pred svojim domom nie je nič výnimočné vo svete od USA, cez Anglicko, Wales, Škótsko, Nórsko, Francúzsko, až po Singapur, Malajziu, Austráliu, alebo Nový Zéland. Aj rozhodujúca väčšina denominácií kresťanstva na Slovensku je silno tradicionalistická, ba konzervatívna. To je pôvod väčšiny našich krajanov. U nás nemali sektárski extrémisticko-liberálni kresťanskí reformisti nikdy podporu. To je príčina, prečo aj naše ľavicovo-socialistické strany charakterizujú silné prvky tradicionalizmu, dokonca konzervativizmu a zachovávania tradičných princípov.

Prisnil sa mi ideologický, výsostne demokratický sen. Tradicionalistické skupiny, reprezentujúce hodnoty normálnej väčšiny sa spojili a našli „vedúceho“. A priniesli návrat normálnosti. Zatiaľ je to len sen. Ak nevyjde po horúcej jeseni a zime, Zem sa bude naďalej krútiť okolo svojej osi aj okolo Slnka. Možno to vyjde na druhý pokus. Tento sen sa raz môže stať skutočnosťou. Ak sa normálna väčšina nasrdí, a po ich krátkom zažiarení ako supernova vo voľbách pošle extrémistický agresívny „humanizmus“ na smetisko dejín. Ešte predtým, ako im dovolí na desaťročia nastoliť teror proti drvivej väčšine normálnosti.

Nerobím antikampaň, oznamujem moje hodnoty na základe spoznania reality v častiach štátov, ktoré som navštívil, na základe počúvania ľudí, ktorí „výdobytky“ nástupu reálneho „humanistického“ extrémizmu zažili a zažívajú. O týchto veciach musia otvorene hovoriť tí, ktorí sú zrelí, vedia, chápu, počujú a vidia. Nie múdro sa tváriaci dvadsiatnici, ktorým bolo povedané.