Základné ľudské práva a volebné právo

Ľudské práva delíme na základné ľudské práva a práva. Základné práva máme od počatia po prirodzenú smrť, sú neodňateľné, nezameniteľné a nescudziteľné, a ostatné práva nadobúdame, ak také práva pozná ústava, právny poriadok a zákon. Nazývame ich akcesorickými, postupne nadobúdanými doplnkovými právami k základným ľudským právam.
Všeobecné volebné právo je súčasťou základných ľudských, občianskych a politických práv. Delíme ho na aktívne (právo voliť) a pasívne (právo byť volený).
Právo voliť (aktívne volebné právo) nadobúdame 18-tym rokom veku.
Právo byť volený (pasívne volebné právo) pre niektoré ústavné funkcie upravuje ústava (vek, vzdelanie, prax).
Právo voliť (aktívne volebné právo) by (poznatky a skúsenosti) nemalo byť samozrejmým automatizmom po nadobudnutí veku 18 rokov, ale súbežne aj získanou a zaslúženou výsadou, splnením podmienky minimálne základného vzdelania (volebný certifikát, licencia). Autor vie, že Listina základných práv a ústava a zákon vo veci aktívneho volebného práva nepozná. Vie aj, že to je chyba. Nielen krásy ale aj obsahu a zmyslu aktívneho volebného práva.
Právo byť volený (pasívne volebné právo) by malo byť stanovené splnením podmienky prinajmenej stredného vzdelania s maturitou (aj pre nadobudnutie schopnosti a spôsobilosti vedieť a poznať a v praxi uplatňovať zákon o obecnom zriadení a rozpočtových pravidlách samospráv a porozumieť aj ostatným zákonom…).
Alebo má na výkon funkcie poslanca, starostu, primátora stačiť len prísaha na výkon mandátu?
Lebo jeho „milosť magnificencia poslanec, starosta, primátor“ má na to ním (štátom!) platených ľudí obecného, mestského úradu? A kontrolóra obce, mesta? Lebo aj tí sú platení z našich spoločných rozpočtových zdrojov. A za čo a z čoho je platený verejný funkcionár?
Je-nie je teda maturita akousi skúškou dospelosti, a spôsobilosti a svojprávnosti aj pre prípadný výkon pasívneho volebného práva? Mala-nemala by maturita byť aj dobrou a správnou, aspoň minimálnou podmienkou a požiadavkou pre získanie spôsobilosti, akousi minimálnou zárukou pre zodpovedný výkon poslaneckého mandátu občanmi, aktívnymi voličmi voleného poslanca, starostu, primátora?
Akú mieru osobnej zodpovednosti nesie občan, ten “úžasný” a svojprávny, aktívny volič, ktorý dá svoj hlas pologramotnému, nedovzdelanému inému občanovi, “hrdému” nositeľovi pasívneho volebného práva? Lebo aktívne volebné právo má na Slovensku hockto, a to mu umožňuje voliť hoc koho? Lebo dikcia a výklad ľudských práv ústavou SR?
Hlavné heslo k marcovým voľbám 2016: IDE O VEĽA!
https://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=jTAGBlnEkYM
(Pridávanie komentárov k tomuto videu je zakázané!)
Zopár reakcií k mnou vyhlásenej malej ankete na fejzbúku:
https://www.facebook.com/juraj.rezo.5/posts/1778829685780120?comment_id=1779234505739638&notif_t=feed_comment&notif_id=1492790052421567Nie všetci voliči aj nevoliči sú ale mentálne a vzdelanostne (intelekt) spôsobilí a schopní sebareflexie pred voľbami, pri volebných urnách a samostatného, aktívneho a kritického myslenia pred voľbami a po voľbách…
Ibaže, či sa komu páči, a či nie, zodpovednosť za stav spoločnosti nesú prednostne aktívni voliči. Nevoliči sú mimo ihrisko. Nemožno ich ale za to pripraviť o ostatné ľudské, občianske a politické práva (diskriminácia). Ani o právo vyjadriť akýkoľvek aj kritický názor na výsledky volieb a voličov. Dobrovoľné vzdanie sa aktívneho volebného práva občanmi nevoličmi, nezbavuje občanov nevoličov ich ostatných ľudských, občianskych a politických práv…
…ani práv odmietnuť, oddeliť sa od systému, matrixu, ktorý živia, udržiavajú, podporujú a zveľaďujú občania, aktívni voliči.
Za seba: Ako ľudská bytosť odmietam mať pred voľbami hodnotu nula, pri volebnej urne hodnotu JEDNA (môj hlas) a tri sekundy po hlasovaní znova hodnotu NULA.
Ďalšie parlamentné voľby budú „až“ o dva roky.
Pre mnohých občanov voličov voľby začínajú a končia voľbami. Splnili svoje zadanie. Užili si pri televízii a s médiami. A na sociálnych sieťach. Viac sa od nich neočakáva. A tak to chodí kol-dokola každé štyri roky. Akýmikoľvek ďalšími aktivitami v medzi čase (volebné obdobie) narúšajú chod “demokratického” systému, ktorý ich môže obviniť s anti systémového extrémizmu. Systém pritvrdzuje svoju kruhovú obranu.
Niečo o ľuďoch, poznatky, heslovite, každý sa tu môžeme nájsť a utvoriť si celkový obraz o mentálnom zdraví a občianskom a politickom vedomí a stave spoločnosti a jej spôsobilosti na zmenu systému:
Ľudia bez záujmu. Ľudia ignoranti. Ľudia so záujmom len o seba. Ľudia majúci strach prejaviť názor (obava z represie a straty existencie). Ľudia bez osobnej zodpovednosti za stav spoločnosti. Ľudia ignorujúci spoločenský, teda aj na vlastný záujem. Ľudia už informačne dezorientovaní, dobrovoľne vypnutí (pud sebazáchovy, ochrana telesného a duševného zdravia), samo vypnutie. Ľudia s už vyrazenými ističmi, občiansky a politicky “nepojazdní” v dôsledku preťaženia (prepätia) už extrémnymi, pre nich už nadprahovými a nimi nezvládnuteľnými a protichodnými informačnými tokmi, informačným Babylonom v rámci dichotómie 1-0 (áno-nie, oblasť digitálneho prenosu dát) a entropia-redundancia (neurčitosť- systému, informácie, oblasť informatiky). Ten bábel (zmätok) protichodnej propagandy, anti propagandy a lží, poloprávd a hoaxov už zvláda málokto.
Ďalej sú to ľudia, posielajúci do akcie druhých, aj za seba (delegovaný aktivizmus): “Pracuj, aktivizuj sa, my máme na to teba!” 🙂
Ľudia, ktorí sa „vezú“ na výsledkoch akcie druhých a profitujú na výsledkoch aktivizmu, a jeho výsledky si lacno alebo zdarma privlastňujú. Ľudia, kritizujúci výsledky práce aktivistov, ak výsledky nie sú a neboli v súlade s ich osobnými, egoistickými a sebeckými záujmami, až nenávistnými hejtmi. Ľudia, ktorí v súhrne len pasívne prijímajú “produkty systému” v dobrom i zlom.
Ľudia bez názoru sú nečitateľní, nezrozumiteľní, nepredvídateľní. U ostražitých vzbudzujú podozrenie a nedôveru. Sú ako ľudia bez vlastností (Robert Musil). Ľudia, neschopní vlastného názoru, preberajúci názor “mienkotvornej” väčšiny a názor (vydávaný za pravdy) mienkotvorných médií – ľudia indoktrinovaní, manipulovaní a názorovo úplne nesvojprávni, nespôsobilí pre tvorbu vlastného menšinového individuálneho názoru a ľudia, ktorí nie sú ochotní verejne artikulovať svoj názor, z obavy, že stratia dôstojnosť a budú (“fašistickou”) väčšinou zosmiešnení a odsúdení a ostrakizovaní…
A ľudia, verne slúžiaci akémukoľvek režimu, poslušní udavači. A tí si od režimu preberajú ceny za zásluhy a odvahu. Trebárs “Bielu (čiernu) vranu”.
A ľudia, bez zvedavosti a otázok, pasívni a nekritickí príjemcovia a konzumenti rozhlasového a televízneho spravodajstva RTVS a TA3 a mienkotvorných “nezávislých, liberálnych, a ešte k tomu a aj “slobodných” médií. Ľudia, ktorí sa zdráhajú pomenovať veci a ľudí v politike ich pravými menami bez politickej korektnosti, lebo cenzúra…
Ospravedlnení sú “modroknižkári”; starí, chorí a nevládni, tí, ktorí prešli najmenej dvomi režimami (systémami), prežili si “svoje” a ktorí už právom nevedia, netušia, čo sa deje, a nemajú relevantný názor, tí, ktorý nechápu súčasný svet a systém na hlavu prevrátených hodnôt, od ktorých už nemožno očakávať občiansky a politický aktivizmus, a zasluhujú si osobitnú úctu spoločnosti. Majú právo na pokojné dožitie v akej-takej ilúzii mieru. Pre nich sa však nepripravuje dôstojné dožitie ale “dôstojná” eutanázia. A tá má byť vraj tiež základným ľudským právom…
Na moje „varovanie“ pred ďalším zlepencom Beblavý, Mihál plus trosky neidentifikovateľnej Siete a spol. reagoval na fb dáky Štefan Rusina: Čo keby ste to nechali na samotných voličoch?!”
https://www.facebook.com/groups/1641668309456447/permalink/1729084300714847/?comment_id=1729090974047513&reply_comment_id=1729276607362283&notif_t=group_comment_mention&notif_id=1492706247738587
Svojím takmer „dementným“ komentárom ma úplne „odstavil“ a odzbrojil od ďalšej chuti a záujmu o ďalšiu komunikáciu s týmto „uvedomelým občanom, hrdným voličom“, v jeho viere, že sa slobodne rozhoduje v slobodných a demokratických voľbách… a JA mu jeho právo odopieram!
Lebo v našich post novembrových slobodných a demokratických voľbách vždy išlo a ide, a znova pôjde o veľa. Vám i systému. Máte čas. Však voľby budú až o dva roky.
Ústava zaručuje právo na vzdelanie aj negramotnosť. Pri aktívnom volebnom práve systému (matrixu) na gramotnosti voličov nezáleží. Každý hlas je dobrý hlas. Choďte voliť. Systém vám ďakuje.
Ani tento pán, sudca najvyššieho súdu, člen súdnej rady, Dušan Čimo, sudcovská elita nevie, netuší, že je súčasťou systému (matrix):
“Volil som v každých voľbách a určite pôjdem aj teraz. Vnímam to ako jedno zo základných ľudských práv, ale aj povinnosť pre každého, kto má záujem, aby sa v tejto krajine žilo lepšie.” (Zdroj: SME, marec 2016)
Súhlas, až na tú povinnosť. Nad povinnosťou je právo a reálne slobodný záujem o lepší a dôstojný život. Ten ale môže priniesť len zmena systému. Po starom, v zabehnutých koľajach, podľa “štandardného” vzoru v tomto paradigmatickom matrixe, v svetových súvislostiach a hektike dní, to už ale nepôjde. Nové parlamentné voľby neprinesú nič nové, nič, čo by sme už neboli poznali. Zmenia sa len pomery medzi ľavicou a pravicou. Nič viac.
Autor článku: Juraj Režo