Skutok sa stal – staré známe fakty a úporné prevedenie

Barbora Berezňáková nakrútila dokumentárny film Skutok sa stal venujúci sa vražde Róberta Remiáša a udalostiam s tým súvisiacim. Film som videl a tak si dovolím zopár poznámok.

Samozrejme, už pred pozretím filmu mi bolo jasné, že úmyslom režisérky bolo poviezť sa na vlne filmov o “zlých 90. rokoch” ako boli nedávno Únos či Mečiar. Uvedené filmy som však nevidel, takže ich hodnotiť nebudem.

O čom teda je dokument Skutok sa stal? Režisérka oslovila množstvo osobností nejako súvisiacich či už s osobou Remiáša, prípadne vôbec so vtedajším turbulentným dianím. “Hlavnou postavou” filmu je Oskar Fegyveres a ďalším dôležitým respondentom je tu Peter Tóth, v minulosti novinár aj pracovník SIS. Spolu s Remiášom tvorili títo traja muži akési zvláštne kamarátstvo, v rámci ktorého sa trebárs zabávali na tom, ako ich sledujú SIS-kári na autách, pričom si zapisovali ich ŠPZ-ky.

Áno, uznám, viaceré veci ohľadne prípadu som lepšie pochopil práve vďaka filmu. Keď sa na to ale pozrieme aj, povedzme, z nejakej umeleckej stránky, tak režisérka predviedla v zásade len veľmi konvenčné prístupy, z ktorých niektoré sa zdajú byť až groteskné – a tak si recenzenti na ČSFD.cz už teraz uťahujú zo záberov Fegyveresovej cigarety či igelitového sáčku unášaného vetrom. Vnímam to aj tak, že tvorkyňa chcela filmom predať určitú “drsnosť” 90. rokov. Len spôsoby, ktoré si na toto vybrala, sú neefektívne a diváka skôr nudia.

A aj zaujímavejšie informácie prichádzajú vlastne až ku koncu filmu. Tu príde reč aj na rolu Mariana Kočnera v daných udalostiach. A divák môže vnímať aj súčasné napätie medzi Tóthom a Fegyveresom.

Tóth sa v jednom momente o Remiášovi vyjadrí ako o “špekulantovi”, ktorý zháňal peniaze, kde sa dalo, a tým iba máličko poodkryje tajomstvo jeho života a osobnosti. Režisérka sa zjavne nesnažila o skutočnú kontroverznosť a akoby mala posvätnú úctu voči “gloriole”, dlhé roky vytváranej okolo Remiáša. Pritom sa o ňom povrávali aj značne negatívne veci. Čo z toho môže byť pravda, nám ale film – okrem spomínaného vyjadrenia Tótha – nenaznačí.

Takže – ako to zhodnotiť v skratke? Ďalšia snímka liberálneho filmára o nedávnej minulosti. Trochu týmto smerom okrem spomínaných filmov zabrúsil aj Ostrým nožom, i keď tam nešlo o takú politicky vyhranenú tematiku. Ale rozhodne v danom prípade išlo o poctivé filmové spracovanie. Je Skutok sa stal poctivý dokument? Ako sa to vezme, ako hovorím, načerpal som z neho aj nové informácie, ale vlastne ich bolo žalostne málo. A čo sa týka formy spracovania, chápem, že režisérka chcela navodiť nejakú ponurosť 90. rokov, ale namiesto toho v mojom prípade navodila len svoj vlastný amaterizmus.

Zrejme na kvalitné spracovanie takého iste kontroverzného a napätého obdobia ako boli 90. roky na Slovensku, si ešte budeme musieť počkať.