Potrebujete a chcete zmenu? Už toho máte dosť? Stačilo?

Umiernený, mierne konzervatívny, mierne liberálny demokrat Beblavý plus pravicový liberál Mihál plus neidentifikovateľné trosky konzervatívnej Siete, sa vás chystajú vrhnúť z umierneného mierne ľavého, mierne pravého stredu (vládna koalícia Smer) novou politickou stranou o mantinel pravého stredu.
Zatiaľ bez názvu. Klasici ju označia za ďalší zlepenec. Toľko o nej zrejme budú klasická politológia a „štandardná“ a stabilná strana Smer. A vládna koalícia. Žitňanská (Most-Híd) im ale praje. Aj mienkotvorné “nezávislé, liberálne”, a ešte aj “slobodné” médiá…
Sociálna demokracia je mačkopes, KDH je mačkopes. Ale byť aj liberál aj konzervatívec v jednom, je už “na hlavu”. Ako sedieť “obkročmo” (inovatívny prvok).
Takáto klasifikácia je už prežitá, každý nový politický subjekt je stále menej čitateľný a zrozumiteľný. Politické strany už nemajú čo nové ponúknuť, točia kol-dokola to isté zľava alebo sprava a prinášajú len inovácie už poznaného…
Miroslav Beblavý pochádza z prostredia tretieho sektora (INEKO, SGI). Ten je preplnený, treba ho odľahčiť, uvoľniť miesto ďalším, aj preto Beblavý zakladá politickú stranu. Aj Sieť vznikla ako občianske združenie. Tým sa potvrdzuje aj to, že verejná politika je saturovaná mimovládkami. Postupne ako na páse prenikajú do verejných politík a preberajú moc v štáte z prostriedkov Sorosových investícií v záujme cudzích mocností… a niet tu na ne zákon. V novembri bol zmietnutý zo stola.
Miroslav Beblavý škrabká svojich budúcich voličov pod bradičkou: „Odmietame Smer, budeme liberálni, konzervatívni aj sociálni. Nebudeme sekta, ideme vymeniť Fica.“ V ich predsavzatiach je úplne „fšetko“. Voličom už nič nechýba. Budú mať americký sendvič á la štyri v jednom.
A toto ale zasa chcete kol-dokola každé štyri roky? Nechať sa zasa a znova v rámci pluralitnej liberálnej demokracie otrieskavať hlavinkami raz o ľavý raz zasa o pravý mantinel politického spektra? A hľadať svoju spásu v náručí a područí ďalších “nových” “spásonosných” politických subjektov? Circulus vitiosus znamená bludný kruh.
Sľúbia vám zmenu systému, ktorú nazývajú systémovými zmenami. Sú ale jeho súčasťou. Jeho podstaty sa zmeny, ktoré títo politici chcú vykonať, nedotknú.
Systémová zmena nebude. Iba zmena trajektórie systému, v rámci jedného a jednotného matrixu. V rámci trajektórie systému a matrixu.
A ešte jej zakladatelia netušia názov svojej novej strany, už vás namotávajú na to, že oni do koalície so Smerom nepôjdu. Presne ako v predošlých marcových parlamentných voľbách… aj pred nimi. A krátko po nich. Než sa im zarosili okuliare, že prídu o podiel na moci a vládnutí…
Ak nezačnete premýšľať inak, mimo systém a matrix, ostanete jeho súčasťou. Ak chcete z matrixu von, a zmenu systému, musíte začať od seba. A konečne prestať myslieť stranícky a partokraticky. A začať premýšľať apoliticky. Neutralizáciou pravice a ľavice. Nie cik-cak úkrokom raz vľavo a raz vpravo. A nikam. Treba ísť rovno a priamo.
Politická a stranícka víťazná väčšina, ktorá má po voľbách navrch, nesmie brať všetko a štyri roky vládnuť slabším menšinám (ich frustrácie, deprivácie, rozkol spoločnosti).
Parlamentnú pseudo demokraciu a permanentný konflikt vládnucich strán v politicky rozdelenom politickom parlamente, s politickou opozíciou a pseudo opozíciou, treba nahradiť reálnou nestraníckou a apolitickou demokraciou pre všetkých.
Chceli ste zmenu zákona o politických stranách. Nevyhoveli vám.
Chceli ste zmenu volebného zákona. Nevyhoveli vám.
Chceli ste zmenu volebného systému. Nevyhoveli vám.
Chceli ste zreálnenie a sfunkčnenie autority referenda na všetkých stupňoch riadenia spoločnosti, obecných samospráv, municipalít, okresov, regiónov, krajov a na celoštátnej úrovni.  Nevyhoveli vám.
Chceli ste politickú zodpovednosť politikov a ich politických nominantov zmeniť na osobnú trestnú a vecnú zodpovednosť za spôsobené škody nevydarenými experimentmi na vás. Nevyhoveli vám.
Namiesto toho vládne klientelizmus, silová partokracia, stále viac mimovládky tretieho sektora a oligarchokracia.
Duchovno nerovná sa len svet náboženstva. Duchovno je to, o čo nás obrali. Ľudská bytosť nerovná sa len telo a duša, ľudská bytosť má dispozície mať aj duchovnú zložku, ktorú zakladá IQ, EQ, vzdelanie, poznanie, osobná a prevzatá zážitková skúsenosť, softvér pre svedomie, zmysel pre mieru vecí, empatiu a osobnú zodpovednosť a čosi, čo presahuje ľudskú bytosť a spája ju s vyšším, nadzemským princípom. Znamená to, mať nielen slobody a práva ale aj povinnosti. A zmysel pre sebareflexiu, majúcu pod osobnou vládou svoje vlastné ego a ľudský faktor. A osobné seba kontrolné a auto regulačné mechanizmy. A zvnútornený zmysel pre rozlíšenie dobrého od zlého. A zmysel pre krásu (nie gýč). Lebo krása je dobro. A estetika, ako náuka o kráse a dobre, je morálkou a etikou budúcnosti. Vládnuť ľudu v zbore budú duchovní aristokrati spôsobilí vládnuť ľudu v zbore. K slovu a vláde sa znova dostanú spoločenské stavy a profesijné cechy. Zákonodarný zbor budú znova tvoriť najlepší zástupcovia spoločenských stavov a profesijných cechov. Najlepší a najkvalitnejší nositelia toho, čo poznáme pod názvom ľudský étos.
Politické strany a občianske združenia budú pretransformované. Pod priamou kontrolou a vedúcou duchovnou aristokraciou poznaných prirodzených potrieb a záujmov ľudu, v ich spätnej, kontrolnej a komunikačnej väzbe s ľudom.
Duchovná aristokracia nemá nič spoločné s myslením a kvalitami persón trebárs mečiarovského prezidenta Gašparoviča, ktorý nevedel ani, ako myslí a cíti. Či národne alebo sociálne. Alebo naopak. Šašo. Duchovný aristokrat bez rozmyslu verejne neprehlási, že “ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom”. Vie, že ľudské práva sú vždy (!) nadradené obchodným záujmom.
Duchovný aristokrat viac počúva, než tára. Nesľubuje a koná. Pre dobro celej spoločnosti, nie svoje. Duchovnými aristokratmi boli Masaryk a Štefánik. Nie Tiso. Treba už skoncovať s oslavou Tisovho štátu. Ten človek nebol duchovný aristokrat. Zradil kresťanské princípy. Bol falošný kresťan. A bol katolík. Ostatní po nich a po oslobodení, boli politickí závisláci na komunistickom režime. A prešpekulovaní pragmatici.
Tí, čo nám vládnu dnes, sú zväčša amatéri a diletanti. Realizujú najmä len svoju moc, ego a vplyv. Viacerí sú narušené osobnosti s osobnostnými poruchami a poruchami správania. Chcú sa realizovať v politike. Za každú cenu. Doživotne. A vyťažiť z nej, čo sa vyťažiť dá. K beztak skvelému budúcemu dôchodku.
Voličom zrejme neprekážajú politici, ktorí sú v politike už od Novembra 1989. Čo s takými voličmi? Voliči majú radi politické istoty. Tí, ktorí každé štyri roky volia “osvedčených” politikov, majú občianske a politické istoty. Politickú stabilitu. Od volieb k voľbám. Ale tým brzdia vývoj a pozitívny rozvoj spoločnosti…
Imunitu, ako je chápaná ochrana parlamentarizmu treba zrušiť. Vziať politikom ich istotu a bezpečnosť štyroch rokov volebného obdobia. Osud politikov by mali vziať do svojich rúk voliči, ktorých politici zastupujú. V čase medzi voľbami. Každý politik musí a môže byť nahraditeľný tri „ficovské“ minúty po vzniku podozrenia, aj preto, že to podozrenie neoverí, nepotvrdí a nevyvráti pomalý a s mocou kolaborujúci systém spravodlivosti práve preto, že Slovensko nie je právny štát, a všetky tri piliere moci sú súčasťou jedného systému, matrixu, a jeho súčasťou je aj súdna moc. Aj preto – skutok nebol trestným činom. Aj preto, že skutok sa nestal. Ak by existovala korupcia na najvyšších miestach, bola by dokázaná (Kaliňák). Takže, ak bolo Slovensko vyhodnotené v korupcii hneď za Mexikom, to je lož a hoax.
Memorandum organizátorov študentského protestu s jeho požiadavkami exekutívou (vláda) vypočuté bolo, ale ich požiadavky splnené nebudú. Predseda vlády, minister vnútra a ostatní členovia vlády ale „pochválili“ občianske iniciatívy študentov, ale na ich požiadavky odpovedali ich systémovým odmietnutím, odvolávajúc sa na systém (v skutočnosti šlo o výsmech). Lebo všetko s mierou a „len v súlade so zákonom“. Systém si proti narušovateľom a porušovateľom zákona vytvoril zákon, systémovú kruhovú obranu, v záujme zachovania systému moci a vládnutia. A posilňuje ju pritvrdzovaním trestného zákona.
Politický a stranícky parlament, v ktorom prevláda najmä permanentný politický boj nad skutočnou prácou zákonodarného zboru, škodí spoločnosti. Tá sa nevyvíja dopredu, ale pohybuje sa systémom raka; krok vpred vchod vzad. Čas od času šliapnutím a krokom vedľa.
Je Slovensko také mentálne slabé, že nedokáže prepísať teóriu a dejiny politológie vytvorením precedensu, ktorý ušetrí mnohé finančné zdroje stratou práce toho množstva politológov, politických analytikov a prieskumných agentúr a tí, tie, si budú nútení hľadať iné uplatnenie?
Študentská mládež má svoj vlastný, zatiaľ čistý, ničím a nikým nezaťažený rozum a priame myslenie, pričom pokračujúc vo vzdelávaní nadobúda a má poznanie. A prežíva svoj stav zodpovednosti nielen za seba, ale aj svoje rodiny, ktoré chce generačne obnovovať, myslí aj na svoju dedičnú postať, snáď aj túto spoločnosť, nielen na seba a ďalšie generácie. Mládež po štúdiách chce ostať pracovať doma, a založiť si rodinu (toto smerom k vláde artikulovali študenti).
Tí, súčasní politici, ktorých mládež menovite vyzývala k odchodu, neodídu, pokým ostane tento systém týmto systémom, bez systémových zmien…
Zaregistroval som ktoréhosi arogantného vládneho politika, nebudem ho na webe dohľadávať, postrehli ho aj iní, tí, ktorí čítajú aj tento článok a vedia, o koho ide, a ktorý vyjadril nevôľu, že študenti a ulica majú určovať smer politík… (…ako v Novembri 1989).
Organizátori pochodu a mítingu Karolína Farská a Dávid Straka so spoluorganizátormi vyčkajú 14 dní…
Sa uvidí, kde a aké miesto si tam nájde vyčkávajúca opozícia a Sorosovské mimovládky, aktívne a iniciatívne čakajúce za rohom…
A čo Pavol Demeš? Skúsený „majdanista? A čo herci? Neprajem si žiadny „majdan“.
Systém je možné zmeniť pokojnou, nekrvavou cestou. Ten sa pozvoľne rozpadáva aj sám.
Problém a otázka ale znie: Čo so zrúteným systémom? Ako a eko ďalej? A s kým?
Isté je, že voliť menšie zlo znamená voliť zlo. Polopravda rovná sa lož. Áno je áno, nie je nie. Ani žena nemôže byť len trochu tehotná.
Ďalšie parlamentné voľby budú v na jar v roku 2019. Na reálne systémové zmeny je už veľmi málo času. Ubehne ako voda.  Slovensko zrejme ale ešte stále na systémové zmeny mentálne, občiansky a politicky zrejme nedozrelo. Snáď nabudúce. Možno na vykonanie zmien dozrie naša, dnes študujúca mládež…
Systém včítane odstránenia korupcie nie je možné zmeniť len výmenou politikov a ich náhradou za iných politikov, ani predčasnými voľbami. Systém nezmení ani nová politická strana.
Autor článku: Juraj Režo
P.S. Spomienka na „slávny“ výrok Miroslava Štěpána spred 27-mich rokov: „V žádné zemi, ani v rozvojové, ani v socialistické, ani v kapitalistické neexistuje to, aby patnáctiletý děti určovaly, kdy má odejít prezident nebo kdy má přijít nebo kdo jím má být,“ vyhlásil vtedy tento súdruh na adresu študentských vodcov sametovej revolúcie na pôde ČKD Praha. Zrejme dospelákov idú znova zahanbiť ich deti.
https://www.youtube.com/watch?v=c89MIWlqSNw