HODNOTOVÉ PREFERENCIE MLÁDEŽE – Prieskum hodnôt súčasnej mládeže

Predslov autora

Prieskum hodnôt mládeže, nie je klasický blog, jedná sa o rozsiahlejšiu prácu, ktorej cieľom bolo zmapovať, zistiť a usporiadať hodnoty, ktoré preferuje resp. sú prednostné pre súčasnú mládež.  Súčasťou práce sú tri hypotézy na ktoré sme hľadali odpovede. Prieskum sa opiera a komparuje predchádzajúce výskumy hodnôt mládeže, ktoré realizovala Iuveta, Slovenský inštitút mládeže. Je dôležité podotknúť, že hodnotové orientácie mládeže predurčujú akým smerom sa bude uberať fungovanie politického, ekonomického aj právneho systému Slovenska. 

ÚVOD

       Prienikom   globalizácie do našej kultúry, technologickým pokrokom  sa k nám začalo šíriť nekontrolovateľné množstvo rôznych informácii, zmenou politického systému sa nám otvorila sloboda slova, neobmedzené možnosti cestovania, veľký takmer nekonečný výber potravín a služieb. Na strane druhej,  vplyvom kapitalizmu vidíme aj   negatívne stránky a to hlavne obrovské sociálne – regionálne rozdiely, nezamestnanosť, zlé medzi ľudské vzťahy, kriminalitu, chudobu, rozvodovosť, korupciu, morálny relativizmus, liberalizáciu hodnôt, a ničenie národného povedomia.  Všetky tieto faktory pôsobia  nielen na nás dospelých jedincov ale vnímajú ich aj naše deti – mládež, žijúcu v postmoderne, čo má veľký vplyv na ich životný štýl a formulovanie hodnôt.

       Mládež je pomenovanie obdobia, ktoré je ťažko definovateľné, dokonca ani právny systém SR, nepozná tento termín, najčastejšie sa však stretneme s výkladom, že mládež je sociálno-demografická skupina obyvateľstva vo veku od 15 do 30 rokov, s charakteristickými črtami a vlastnosťami.

       Pojem hodnota – jeden z najviac diskutovanejších termínov v psychológii, sociológii a filozofii ale nájdeme ho aj v matematike.

       Hodnoty sú súčasťou nemateriálnej kultúry, ktorú tvoria abstraktné výtvory ľudí, to jest abstraktné prejavy ich myslenia a správania. Sú nimi myšlienky, prejavy, reflexie a podobne. Nemateriálnu kultúru možno rozčleniť na tieto skupiny jej základných zložiek: názory a poznatky, hodnoty, normy. [1]

       Veď „hodnotový systém mladej generácie predstavuje určitý modifikovaný hodnotový systém spoločnosti“.[2]

VÝSKUMNÝ PROBLÉM

       Ľudia si na základe skúseností a výchovy vytvárajú jedinečné usporiadanie hodnôt, podľa ich významu – dôležitosti v ich živote, tzv. hierarchiu  hodnôt. Výskumom chceme zostaviť hierarchiu hodnôt súčasnej mládeže vo veku 14-21 rokov,  na základe predom vytypovaných hodnôt, opierajúcich sa o predchádzajúci výskum a náš vlastný prieskum.

HLAVNÁ VÝSKUMNÁ OTÁZKA

Zistiť, v  akom poradí sú usporiadané hodnoty súčasných mladých ľudí.

HYPOTÉZY

H1            V postindustriálnej spoločnosti zaniká deľba na mesto a vidiek, predpokladáme teda, že  rozdiely v rebríčku hodnôt nebudú.

H2            Predpokladáme že postmodernej spoločnosti je náboženstvo sekularizované, teda mládež vyznáva materiálne hodnoty nad duchovnými.

H3            Predpokladáme, že veľký vplyv na hodnotovú orientáciu mládeže, majú média, reklama a internet.

ETAPY PRÁCE

       V prvej etape práce sa pozrieme na všeobecný pohľad na mládež, zameriame sa na vymedzenie pojmu hodnotová orientácia, nakoľko sa okrem pojmu hodnota, spomína čoraz vo väčšej miere aj pojem hodnotová orientácia, i keď podľa niektorých odborných názorov je pojem hodnotová orientácia vlastne synonymom hodnotového systému.

       V ďalšej časti práce  diagnostikujeme hypotézy a hľadáme determinanty, s prihliadnutím na dostupný  minulý a súčasný vedecký výskum, ktorý poukazuje na súčasný stav hodnotových preferencií, komparujeme názory odborníkov.  Tieto poznatky budú slúžiť, ako základný pilier nášho výskumu. V tretej časti práce budeme hľadať odpoveď na hlavnú otázku výskumu, opierajúc sa o dostupný vedecký výskum ale hlavne o vlastný, výskum realizovaný pomocou dotazníka .

Poslednej časti zhodnotíme naše dáta, a nastavíme prípadné odporúčania.

AKTUÁLNY STAV PROBLEMATIKY

       Ako sme už spomínali v úvode, vplyvom viacerých a to negatívnych vplyvov na spoločnosť hlavne sekularizáciou, je hodnotová orientácia mládeže  zameraná viac na materiálne ako na duchovné hodnoty. Mentalita súčasnej čiže konzumnej spoločnosti preniká všetky oblasti života. Súčasný mladý človek chce sám rozhodovať o dobre a zle, a o morálnych hodnotách. Zároveň mu však chýbajú jednoznačné kritéria dobra a zla, nie je schopný rozhodovať, čo je dobré a čo zlé, čo lepšie a čo horšie. Vo svojich rozhodnutiach neprijíma doteraz uznávané kritéria pochádzajúce s náboženskej autority, ale sám vytvára pre svoje správanie individualistické a subjektívne kritéria. [3]

       Sledovanie životného štýlu, hodnotovej orientácie mládeže, jej životných cieľov a očakávaní, názorov a postojov k životu sa realizoval na Slovensku Ústav informácii a prognóz školstva od roku 2000 do roku 2009. [4]

       Štatistickou metódou bol riadený rozhovor (dotazník). Pomerne rozsiahly výskum bol realizovaný ŠÚ SR ešte v roku 1994, s názvom MLÁDEŽ SLOVENSKEJ REPUBLIKY, JEJ HODNOTOVÁ ORIENTÁCIA A SPÔSOBY TRÁVENIA VOĽNÉHO ČASU, na základe ktorého porovnáme, aké hodnoty uznávala predchádzajúca generácia mládeže, pričom zoberieme do úvahy determinanty, ktoré mohli vplývať na rebríček hodnôt, jedným z hlavných bol určite vstup Slovenska do Európskej únie.  [5]

HODNOTOVÁ ORIENTÁCIA A HODNOTOVÝ SYSTÉM

       Preferencia či zameranie osobnosti na určité hodnoty, resp. hodnotové typy tvorí hodnotovú orientáciu. Pojem „hodnotová orientácia“ do psychológie zaviedol Kluckhohn (podľa Schwartza, 1992). Podľa neho nie je systém hodnôt len akési poradie dôležitostí, ale zložitý celok, tvorený práve vzťahmi medzi jednotlivými prvkami. Väzby medzi jednotlivými prvkami vytvárajú skupiny hodnôt, ktoré označuje ako hodnotové orientácie (Schwartz ich nazýva hodnotové typy). Vníma ich ako všeobecné poňatie vplývajúce na zachovanie podstaty človeka, jeho miesta v prírode a medzi ľuďmi vôbec.

       Nováček (podľa Huba, 2002) poznamenáva, že hodnotové orientácie predurčujú fungovanie politického, ekonomického aj právneho systému a spravidla sa menia len v priebehu dlhých časových období.

       Typológiou hodnotových hierarchií u adolescentov sa zaoberala Osecká (1991). Domnieva sa, že hodnotové hierarchie sú pre aplikáciu typológie vhodné, pretože sa ľudia svojim hodnotovým profilom výrazne diferencujú. Zároveň okrem informácií o tom, aké typy hodnotových hierarchií môžeme u adolescentov nájsť, nám prináša typológia bližšie informácie aj o jednotlivých hodnotách: môžeme určiť aká je variabilita preferencií danej hodnoty u jednotlivých typov.[6]

       Hodnoty, ktoré človek uznáva a ktoré ho priťahujú netvoria nejaké náhodné zoskupenie, ale sú usporiadané, predstavujú určitý poriadok, hierarchiu. Takéto systematické usporiadanie hodnôt nazývame hodnotovým systémom. Na hodnotovú orientáciu človeka vplýva obsahové zameranie jeho hodnotového systému (Grác, 1979).                                                                       V Pedagogickom slovníku (Prúcha 2003,s.74) sa pod pojmom hodnotový systém rozumie „hierarchicky usporiadaný zoznam hodnôt, ktorý odráža reálne poradie (dôležitosť) hodnôt zdieľaných určitou skupinou populácie v určitom období“. [7]

HYPOTÉZY

1.    Hypotéza – deľba na mesto a vidiek

Na dosiahnutie objektivity, si určíme, ktoré hodnoty sú charakteristické pre postindustriálnu spoločnosť a pokúsime sa nájsť aspoň štyri spoločné hodnoty , ktoré už boli použité v existujúcich výskumoch. V postindustriálnej spoločnosti prevládajú základné hodnoty o ktorých prevláda všeobecná zhoda v určitej sociálnej skupine. Týmto pojmom môžeme rozumieť súhrn hodnôt akceptovaných všetkými alebo aspoň väčšinou členov spoločnosti, na základe ktorých dochádzajú ku konsenzu a začínajú pozitívnu spoluprácu pre spoločné dobro. [8] Dá sa predpokladať, že vidiek je len tzv. satelitom miest, a preto poradie hodnôt bude rovnaké ako u mládežníkov žijúcich v meste, za hlavný determinant tohoto stavu považujem experimentovanie s tradičným spôsobom – hodnotami života (uprednostňovanie konzumných hodnôt, mamonárstvo, sekularizácia) a vedomie neustáleho sociálneho nebezpečia (chudoba, nezamestnanosť) .

Z vlastných skúseností si dovolím tvrdiť, že deti žijúce na vidieku, sú už aj vplyvom rozdielnosti prostredia, kde vyrastajú, kde väčšia časť detí z vidieka žije v rodinnom dome, oproti mládeži z mesta, kde je veľká časť obyvateľov sústredená do bytových domov, nútená správať sa ináč, a to či už pri domácich prácach, športe, ale aj vzťahom k prírode či zvieratám.

Záleží z akého uhla pohľadu sa pozrieme na nezamestnanosť, či ako na hodnotu  alebo (ne)priamy determinant  pôsobiaci na rozdielnosť hodnôt mládeže, medzi vidiekom a mestom, nezamestnanosť je v dnešnej dobe veľmi nebezpečným sociálnym prvkom a to hlavne na vidieku, kde nájsť si na rýchlo prácu alebo brigádu je priam nemožné, a uvedomujú si to aj mládežníci, ktorý vidia celé generácie nezamestnaných, a vidia možné vyplývajúce následky, akými sú chudoba a sociálny status resp. ďalej  sociálna rola. Deti z bohatších rodín to niekedy dávajú pocítiť psychicky, čo ale zase môže vyvolať fyzický efekt.

Nerovnomerné rozloženie výrobných kapacít v ekonomike, rozdielne predpoklady územia pre rozvoj aktivít a vstup investícii, diferencovaná dostupnosť jednotlivých regiónov z hľadiska rozloženia komunikačných osí, rozdielna veková a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva spôsobili značné rozdiely miery nezamestnanosti. Z dostupných výskumov v rokoch 2001-2009, sme zistili, že aj dôsledkom lokalizácie priemyselných, treciérnych a kvartérnych aktivít do mestských sídiel, kde sa sústreďuje aj väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva, bola miera nezamestnanosti mestského obyvateľstva nižšia v priemer viac ako 8% ako u vidieckeho obyvateľstva počas celého skúmaného obdobia (graf č.1). Vo vidieckych sídlach zanikali mnohé poľnohospodárske podniky, v ktorých pracovala značná časť ich obyvateľstva[9]. To čo predstavovalo pre vidiek tradičný spôsob života, je globalizáciou zámerne vytláčané, odsúdené na zánik. Vidiecka mládež a obyvateľstvo sa rýchlo preorientovalo z chovu domácich zvierat a poľnohospodárstva na spokojných zákazníkov zahraničných supermarketov. Stratou týchto donedávna typických spôsobov života, sa vidiečania stali typickou konzumnou spoločnosťou. Čiastočne k tomu stavu dopomáha aj legislatíva SR.

Graf č.1

            Analýzou nášho prieskumu sa pokúsime zistiť čo najradšej robí vo voľnom čase mládež v meste a na vidieku. Otázka respondentom znela: „Čo najradšej robíte vo voľnom čase?“, možnosti odpovede neboli zadefinované, odpovedať mali jedným slovom resp. čo najkratšie. Keďže respondentov z vidieka bolo viac ako z mesta, boli odpovede prepočítané a výsledky sú zobrazené percentuálne.

Z odpovedí zobrazených na grafe č. 1.1, je možné usúdiť, že boli  veľmi rôznorodé, a  sú rozdielne pre mesto a vidiek, i keď poradie na  prvých dvoch miestach je rovnaké. Najviac vidieckej mládeže športuje, a to konkrétne hraje futbal, aj v meste vyhral šport, mládež najradšej navštevuje posilňovňu. Druhou najčastejšou odpoveďou v obidvoch prípadoch bolo ničnerobenie, spánok a relax.

            Hypotézu je ťažko vyvrátiť ale aj 100% potvrdiť, zisťujeme malé rozdiely medzi vidiekom a mestom. Nie je ale možné vylúčiť, že v inej časti Slovenska resp. v blízkosti väčších miest alebo v bohatších krajoch,  rozdiely medzi mestom a vidiekom, môžu upadať. Východ Slovenska a juh východného Slovenska patrí k štatisticky k miestam s najvyššou nezamestnanosťou a najväčšou chudobou, takže rozdiely sa dajú očakávať.

Graf č. 1.1

2.    Hypotéza – preferencia materiálnych hodnôt nad duchovnými

Jedinec popierajúci ľudské hodnoty akými sú láska, priateľstvo, rodina, zdravie a podobne, vytvára akúsi prázdnotu a neistotu. Táto prázdnota po vyšších hodnotách musí byť niečím nahradená, inak by jedinec nemohol prežiť v dnešnom svete, prevažne sa jedná o „pseudohodnoty“, ktoré mládeži dávajú opäť pocit istoty. V takomto prípade ide o snahu po úspechu, zhromažďovanie materiálnych hodnôt, sa mení na cieľ a úsilie jedinca. Úspech sa môže zmeniť až na akúsi formu fetišu a jeho dosiahnutie dodáva potrebnú istotu. Toto všetko nahrádza duchovné hodnoty.

Winfried Bauer ďalej konštatuje, že dnešná mládež nemá v podstate nemá vzory. Stotožňuje sa s ideálmi, ktoré jej predkladajú prevažne média, skrývajú sa rozdiely medzi pohlaviami, pretože sa všetci navzájom podobajú. Dievčatá a chlapci sa vo svojom štýle obliekania, konverzácie aj spôsobu chovania začínajú približovať, pre mládež je vzrušujúce,  byť „zameniteľný“.

Prílišná dôvera v techniku, ktorú mládež ale aj celé ľudstvo považuje za vrchol v oblastiach ľudského života, ma na svedomí, úpadok viery v  prírodu a jej zákony, upiera sa na vedu. Technika sama o sebe osamostatňuje človeka, ktoré v ňom následne vyvoláva strach, a núti ho využívať technické možnosti k jeho prekonaniu (napr. telefónna  komunikácia a internet). [10]

V súčasnosti sme svedkami posunu preferencií hodnôt v individuálnej sfére života, a to sa podľa nášho názoru prejavuje ako jeden z najzávažnejších problémov spoločenského usmerňovania kvality života. V mnohých rodinách sa objavujú tendencie k hromadeniu hmotných statkov s vysokou úrovňou spotreby, v dôsledku toho sa u značnej časti mládeže utvára deformovaný obraz o mieste a možnostiach svojej osoby v širších spoločenských súvislostiach, vytvárajú sa nereálne predstavy o hodnote veci, o význame práce, čo nakoniec vedie k vytváraniu nereálnych štruktúr potrieb a ich preferencií a k vytváraniu hodnotových orientácii, kde materiálne hodnoty prevyšujú duchovné.[11]

Za hlavný determinant pri tejto hypotéze môžeme jednoznačne určiť dobu v ktorej žijeme, postmodernitu.  Keďže charakteristickým prejavom postmoderny je aj konzum a sekularizácia,  sú v tejto spoločnosti materiálne hodnoty preferované nielen mládežou ale aj prostredím v ktorom sa mládež pohybuje a vyrastá, teda  hlavne rodina a škola. Práve vplyvom konzumu sú mnohokrát pokúšaný mladistvý aj z chudobných rodín, a veľmi ľahko doplatia na neférové praktiky rôznych skupín v snahe dosiahnutia vyššieho životného štandardu. Moderná  technika patrí k ďalšiemu determinantu. Ide v podstate o nástroj postmoderny na dosiahnutie cieľa, ktorý mládež očarí a zaujme natoľko, že jedinci sa stávajú závislý na jej používaní, pričom nie sú  schopní dodržiavať, ani základné etické pravidlá používania týchto vecí.

  Na otázku v našom prieskume „Máte doma zariadenie s prístupom do internetu?“, nám zo 148 respondentov 100% odpovedalo „Áno“. Na prvom mieste resp. s najväčším počtom bodov v stupnici od 1 do 8, skončila hodnota  „Manželstvo a deti“. Zo 148 respondentov až 49 respondentov priradilo najväčší význam, čo je 33,1%. Z nich si 24 opýtaných plánuje založiť rodinu, ale až keď ju bude môcť finančne zabezpečiť. Najmenej bodov dostala „Solidarita“, len jeden respondent ju označil ako najviac dôležitú.  Je ale dosť možné, že hlavne mladší respondenti, nemuseli poznať správny význam tejto hodnoty a nevysvetlili si ju správne.  Peniaze, ako najviac dôležitú hodnotu označilo v dotazníku 14 respondentov, čo je 9,50% opýtaných.

Najviac respondentov až 47, čo je 31,8% opýtaných, uviedlo hodnotu „Náboženstvo“ ako najmenej dôležitú hodnotu. 35 z nich potvrdzuje svoju odpoveď aj v ďalšej otázke, tým že súhlasí  s tvrdením  „Neverím, že existuje Boh alebo akýkoľvek typ vyššej existencie, život sa riadi zákonmi prírody.“ alebo „Nezaujíma ma tento problém, nemám na to vlastný názor.“. Pre ostatných dvanásť respondentov síce náboženstvo patrí k najmenej dôležitej hodnote, no súhlasia s tvrdením „Verím, že svet stvoril Boh a život sa riadi božími zákonmi“. Zaujímavé však je, že až 21 z nich je najviac šťastných vtedy, keď môžu byť doma s rodinou, 15 opýtaných je šťastných keď majú peniaze, a len 11 respondentov je  šťastných vtedy keď nemusia nič robiť.  Korene viery však možno nájsť u väčšiny opýtaných, keďže až 139 mládežníkov priznalo príslušnosť k určitému vierovyznaniu. Malým pozitívom je fakt, že pre 21  opýtaných, ktorí označili náboženstvo ako najmenej dôležitú úlohu (44,52%), je šťastných, keď môžu  byť s rodinou.

Z prieskumu teda usudzujeme, že moderná technika je naozaj skoro v každej domácnosti, a má  značný vplyv na vývoj hodnôt mládeže. Aj keď v prieskume 49 respondentov považuje Manželstvo a deti za najviac dôležitú hodnotu, v našom ponímaní  duchovnú, je bádať materiálny vplyv, keďže si ju založia, až keď ju budú môcť materiálne zabezpečiť. Našu hypotézu ďalej potvrdzuje, že vplyvmi postmodernej doby a hlavne sekularizáciou,  je mládež naozaj presvedčená, že náboženstvo nie je až také dôležité v ich živote, a ľahko padajú do vplyvy mamonárstva. Viera v neexistenciu v duchovno,  pocit šťastia pri nič nerobení a pri peniazoch, však opäť potvrdzuje hypotézu a materiálne hodnoty a túžba po nich víťazia v živote súčasného mladého človeka.

3.    Hypotéza –  Média, reklama a internet

            Tretiu hypotézu si dovolíme rozdeliť na dve samostatné podkapitoly, prvá sa venuje mediam a reklame, a druhá internetu. Vo všeobecnosti môžeme internet zaradiť k mediam ale vďaka interaktívnej schopnosti internetu a jeho takmer nekonečným možnostiam,  analyzujeme  tento fenomén samostatne.

3.1 Média a reklama

Média s určitým zámerom, alebo aj bez neho ovplyvňujú myslenie generácii, pretvárajú názory na rôzne aspekty reality. Reklama a média svojím pôsobením bránia človeku byť sám sebou, vplývajú na ľudskú identitu, vnucujú mu svoje predstavy „o hodnotách, o kvalite života. Reklama je pre deti najkontroverznejšia, dieťa nemá utvorený hodnotový systém, takže k reklamným informáciám nevie pristupovať kriticky. Dieťa (predškolského veku) ešte nedokáže rozoznať fikciu od skutočnosti, ani odlíšiť reklamu od hlavného programu, resp. nechápe samotnú funkciu reklamnej komunikácie. Detský recipient nielenže preberá vzory správania, ale plne dôveruje informáciám uvádzaných v reklame. (Rankov, P., 2002, s.55)[12].

            Pri každom z prijímaných mediálnych obsahov je dôležité uvedomovať si špecifický rámec mediálnej komunikácie, ktorej je mladý človek súčasťou a ktorá ovplyvňuje jeho reflexiu okolitého sveta. Schopnosť vyhľadávať, analyzovať, interpretovať a kriticky hodnotiť mediálne produkty v najrôznejších formátoch patrí do kategórie najdôležitejších životných zručností. V dobe interaktívnych médií ju dopĺňa čoraz aktuálnejšia životná zručnosť spočívajúca v samostatnom vytváraní textových, zvukových či obrazových informácii, ktoré môžu zdieľať aj ostatný ľudia. Takto definovanej reflexie a aktívneho prístupu ku komunikácii je schopný len človek s istým stupňom mediálnej gramotnosti. Jej osvojenie vo forme formálneho i neformálneho vzdelávania je hlavným cieľom mediálnej výchovy, ktorá žiaľ na Slovensku nemá tradíciu. [13]

            Hlavným determinantom ktorý nám potvrdil hypotézu, že média výrazne ovplyvnia hodnotovú orientáciu mládeže, je s prihliadnutím na predchádzajúce tvrdenia fakt, že média a mediálna komunikácia pretvárajú skutočnú realitu podľa svojich potrieb, mnohokrát nám predstavujú a rôznymi spôsobmi núkajú falošné hodnoty, či už v reklamách, filmoch či nekonečných seriáloch,  ktoré mládež mnohokrát víta s otvorenou náručou, neuvedomujúc si následky resp. realitu.

            O mnoho problematickejší a ťažšie identifikovateľný je stret mladých ľudí so skrytými a čoraz lepšie maskovanými pokusmi ovplyvňovať ich hodnotový systém, podporovať konzumné modely správania, propagovať veku neprimerané a spoločensky neakceptovateľné prvky mediálneho obsahu. [14]

3.2 Internet

       Výskum s názvom ON-LINE GENERÁCIA: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti realizovaný za podpory MŠ SR a IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže realizovaného v roku 2009 a je v podstate prvým väčším výskum fenoménu digitálnej participácie mládeže.  Do popredia čoraz viac vystupujú postmoderné formy participácie, ktoré sú pre mladú populáciu veľmi atraktívne a prirodzené. Ide  o veľmi rozsiahly súbor najrôznejších virtuálnych spoločenstiev, ktoré spolu nielen diskutujú, ale aj zdieľajú informácie týkajúce sa spoločných záujmových aktivít, ktoré nemusia byť len voľnočasového, ale i proaktívneho charakteru.

       Osobitnou kapitolou je „virtuálny život“ rôznych subkultúr mládeže prejavujúcich sa navonok ako malé zoskupenia mladých ľudí schopných „mimoriadnej akcie“ na verejnosti. Ide o rôzne hnutia mládeže pôsobiace v sfére kultúrnej, politickej, športovej i v mnoho ďalších oblastiach.  Všetky tieto formy digitálnej participácie umožňujú mladým ľuďom ovplyvňovať myšlienkové, ale často i názorové a sociálne aspekty života. V úvodnej časti výskumnej úlohy skúmali či mladí ľudia pociťujú pri používaní internetu nejaké obmedzenia, alebo regulačné pôsobenie zo strany rodičov, alebo iných dospelých. Zo získaných údajov je zrejmá relatívne vysoká miera autonómie pri používaní digitálnych médií, pozri graf č.2. Viac ako polovica respondentov uviedla, že pri používaní internetu má úplnú voľnosť. Približne 33% tvrdí, že väčšinou sa s nijakými obmedzeniami nestretáva. Iba podľa vyjadrenia 9% mladých ľudí je ich používanie internetu aspoň niekedy regulované zo strany dospelých.

       Úplne identické otázky sme implementovali aj do nášho prieskumu, výsledky možno vidieť v grafe 2.1., na porovnanie s predošlými výskumom sa evidentne situácia nezmenila, ba ešte väčšie percento mládeže, i keď pri menšej oveľa menšej vzorke respondentov odpovedalo, že pri používaní internetu má vždy voľnosť.

       Jedna z otázok v našom prieskume znela: „Máte vytvorený FACEBOOKOVÝ účet?“. Snáď vôbec nie je prekvapením, že zo 149 opýtaných až 144 odpovedalo kladne teda „Áno, mám“, vyjadrené v percentách 96,6% respondentov. Všetci respondenti nášho prieskumu,  tiež majú doma zariadenie s prístupom do internetu.

       Veľmi prekvapivým zistením výskumu bola aj skutočnosť resp. vyvrátenie fámy, že internet prispieva k anonymite a odosobneniu komunikácie medzi mladými ľuďmi. Respondentov sa pýtali (graf 2.2), či vo svojich virtuálnych profiloch niekedy uvádzajú o sebe aj nepravdivé, alebo zavádzajúce informácie (napríklad iný vek, pohlavie, fotografiu a pod.) Ako vidieť z grafu č. 2.2, takmer 60% mladých ľudí tvrdí, že nikdy takéto praktiky v on-line komunikácii neaplikovalo. Odosobnenú formu komunikácie a používanie falošnej identity používa zriedkavo 23% respondentov a občas necelých 10% účastníkov prieskumu. [15]

       Virtuálny život, je v podstate taktiež fenoménom dnešnej on-line mládeže. Veľmi jednoduchým spôsobom si tu môže akýkoľvek zástupca nielen mládeže, vytvoriť iný, druhý svet, a fungovať na princípe akoby rozdvojenej osobnosti,  kde vystupuje a žije ako niekto iný.  A to bez obavy, aby ho niekto vystopoval respektíve odhalil. Ako vyplýva z grafu 2, jedinec funguje ako autonómna jednotka, kde si môže vytvoriť svoj svet so svojimi hodnotami, vlastným správaním a v horšom prípade môže sa môže angažovať resp. participovať aj  s niektorou nebezpečnou subkultúrou mládeže, stále bez toho aby o tom vedela jeho rodina, alebo zákonný zástupca.  Graf č. 2, nám tieto tvrdenia síce nepotvrdzuje, ale ani nevyvracia keďže až 23% mládeže sa zriedkavo vydáva za niekoho iného. Tieto tvrdenia síce zachádzajú až do extrému, ale poukazujú, ako je to jednoduché. Autonomita mládeže môže byť veľmi nebezpečná, a  v určitých prípadoch to môže viesť až k rôznym formám deviácie, čo evidentne  narušuje hodnotovú orientáciu.

       Z týchto výskumov vyvodzujeme pravdivosť našej hypotézy H3, že média, reklama a internet a jeho možnosti sú nevyspytateľné  a majú na  hodnotovú orientáciu mládeže majú obrovský dopad.

REBRÍČEK HODNÔT SÚČASNÝCH MLADÝCH ĽUDÍ

Chronológia prieskumu

Prieskum s názvom Hodnotové preferencie mládeže, sme realizovali koncom roka 2016 a v prvé dva týždne roka 2017. Dotazník bol vytvorený elektronicky na internete s pomocou webovej služby DOTAZNÍK GOOGLE. Distribuovaný a vyplnený bol len v elektronickej podobe (preposlaním odkazu a vyplnený na hodinách informatiky pod dohľadom učiteľa), do stredných škôl v humenskom  a vranovskom okrese a jednej základnej školy v obci Tovarné. Do prieskumu sa zapojilo dovedna 149 respondentov vo veku od 14-19 rokov, v pomere 98 respondentov z vidieka ku 51  z mesta. Rozloženie prieskumného súboru podľa pohlavia respondentov nebolo vyrovnané. Menšiu prevahu mali muži, zúčastnilo sa 63 žien a 86 mužov. Z nich žije 81,2% v úplnej rodine s otcom a matkou. Iba s matkou žije 23,5% respondentov a s otcom žije 2,7% opýtaných.

Hodnoty mládeže

Respondentom sme predložili predom vytypovaných osem individuálnych hodnôt, ktoré zahŕňal aj výskum Mládež a životný štýl – trendová analýza za roky  2000 – 2009, ale obsahoval až devätnásť hodnôt.  [16]Z nášho vlastného prieskumu,  môžeme potvrdiť analýzy z rokov 2000-2009. Päť najviac preferovaných hodnôt možno vidieť v grafe č.3, a sú to hodnoty zamestnanosť, manželstvo a deti, harmonický život, zdravie a priateľstvo. Podľa údajov z výskumu ŠÚ SR z roku 1994[17], vôbec prvým výskumom samostatnej SR, zistíme že hodnota mať prácu sa taktiež umiestnila v prvej päťke najpreferovanejšich hodnôt. Piate miesto z roku 1994 uzatvárajú hodnoty s rovnakým percentuálnym údajom a to  manželstvo a deti a osobná sloboda.

Graf č.3 

V našom prieskume v porovnaní s existujúcimi výskumami  boli vynechané hodnoty zdravie, priateľstvo a harmonický život. Prvé miesto resp. najpreferovanejšou hodnotou nášho prieskumu bolo manželstvo a deti so ziskom 32,9%. Druhé miesto patrilo hodnote sloboda zo ziskom 30,9%, tretie miesto zamestnanie 11,4%, štvrté miesto patrilo hodnote peniaze 9,4%, piate náboženstvu 7,4%. Voľný čas obsadil šieste miesto so ziskom 4,7%, tolerancia siedme miesto s 2,7% a hodnota solidarita skončila na poslednom mieste a bola najdôležitejšou hodnotou len pre jedného respondenta, graf č.4.

Graf č.4         

ZÁVERY A ODPORÚČANIA

 Závery výskumu

Hodnoty sú významnou súčasťou osobnosti človeka, ktoré ovplyvňujú mnoho aspektov psychických i sociálnych javov. Hodnoty sa dynamicky menia s vývinom spoločnosti. [18]

Poznatky získané v rámci nášho prieskumu, sa zväčša zhodujú s predchádzajúcim výskumom. Taktiež sa v zásade potvrdili aj naše hypotézy s výnimkou prvej, ktorú nemôžeme objektívne potvrdiť ale ani vyvrátiť.

1.   Mládež vidieka a mesta, má v súčasnosti prevažne rovnaké možnosti i dostatok informácii, záleží už na konkrétnej osobe ako aj vplyvu rodiny a prostredia, ku ktorým hodnotám sa v budúcnosti prikloní.

2.   Z pohľadu viery sa potvrdilo, že v otázkach viery, zmyslu života a podstaty sveta veľká časť mládeže tápe a nemá vytvorený svoj vlastný a jasný postoj k otázkam viery.

3.   Jedným z najdôležitejších zdrojov informácii, zároveň ale aj pasívnym zdrojom trávenia voľného času, bolo v predchádzajúcich výskumov zistená vždy televízia. Súčasný trend však smeruje mládež tiež k pasívnemu tráveniu voľného času ale už  interaktívnou formou v prostredí internetu, najobľúbenejšie sú sociálne siete, ako vyplýva aj z nášho prieskume, kde skoro 96,7%(!) opýtaných má vytvorený účet na sociálnej sieti Facebook. Veľkou zásluhu na tom má aj technologický pokrok s tým súvisiaci rýchly vývoj a prístupnosť tzv. smartphone čiže múdrych telefónov, a tiež zavadzajúce reklamy mobilných operátorov. Mládež nečíta knihy, vďaka internetu sa dostáva  k rôznym aj pochybným informáciám, s ktorými nevie pracovať. Veľakrát sa dostane aj k obsahu neprimeranému k svojmu veku, čo môže mať fatálne následky v budúcnosti.

4.   Môžeme konštatovať, že náš dotazník vlastne potvrdzuje, až na  malé výnimky trend vývoja resp. smerovanie hodnôt mládeže pri porovnaní s výskumami od roku 1994. Pozitívnym a povzbudivým zistením je  umiestnenie   hodnoty manželstvo a deti,   na prvom mieste zostaveného poradia hodnôt. Podľa dotazníka až 19,1% opýtaných žije v neúplnej rodine a z toho len 2,6% s otcom. Otcovia majú dôležitú funkciu v rodine, bývajú životnými vzormi pre svojich synov, kde starší muž ukáže mladšiemu, ako sa má správne súperiť a vyhrávať. Taktiež významným spôsobom ovplyvňujú postoj svojich dcér k mužom. Pri absencii mužského vzoru, ktorý preukazuje svojej manželke dostatok úcty, dochádza k tomu, že aj dcéra bude mať od partera, ktorého si sama zvolí, nižšie očakávania. [19]

Odporúčanie výskumu

Hodnoty nevznikajú samé od seba, ale reflektujú rôzne životné situácie prežité človekom, a menia sa v priebehu života.

1.   Nespornou výhodou predchádzajúcich generácii mládeže bolo, keď na vývoj jedinca, prevažne na vidieku, vplývalo niekoľko rôznych generácii, ktoré formovali jeho hodnoty. Bolo by dobré, nadviazať na tieto  tradície a nie naopak ako je príznačné pre túto dobu na nich zabúdať. Pri súčasnom trende, kde priemerný vek prvorodičiek je 29 rokov[20] a zďaleka nekulminuje, môže dôjsť k situácii, kde mnoho detí vôbec nemusí  poznať nielen svojich prarodičov ale i starých rodičov, keďže priemerný vek dožitia na Slovensku je 75 rokov.[21] Je potrebné apelovať aby mládež neprijímala rolu konzumenta, a konzum sa nestal najvyšším cieľom ich života.
2.    I keď väčšina mládežníkov prijala krst a pravdepodobne získala aspoň nejaké základy viery, je dôležité a potrebné, vo väčšej miere organizovať podujatia, zapájať cirkev a rôzne kresťanské spoločenstva a bojovať spoločne proti sekularizácii a za tradičné kresťanské hodnoty a spoločný národný štát, nielen v kostoloch, rodinách ale aj v školstve a na verejnosti. Nesmierne dôležité je pripomínať mládeži aj dôležitosť svätosti manželstva, keďže v globalizmus preferuje rôzne iné formy spolužitia. V roku 2011 deklarovalo kohabitáciu 90-tisíc párov, v porovnaní s rokom 2001 bol zaznamenaný nárast o približne 60-tisíc. [22]

3.   Ako je známe z výskumu Mládež a média, je potrebné využiť zistenie, že mladí ľudia radi a ochotne diskutujú o médiách. Vhodnou formou môžu by rôzne diskusné fóra, okrúhle stoly. Do podujatí zapojiť školy, školské rady. Dôležitou cieľovou skupinou by sa mali stať aj rôzne detské kluby, centrá voľného času ap. [23]Naučiť deti zmysluplne využiť čas strávený na internete, správnou motiváciou a kontrolou. Dôležité je informovať rodičov o rizikách a nebezpečí, ktoré môže spôsobiť internet pre ich deti, keďže táto „online generácia“ je častokrát počítačovo gramotnejšia ako jej rodičia a rodičia ako dokazujú prieskumy až 75% mládeže má pri používaní internetu úplnú voľnosť, čo je veľmi alarmujúce číslo.

4.   Mentalita núti ľudí aby konzumovali stále viac, pretože to, čo už skonzumovali ich prestáva uspokojovať[24], platí to aj v manželstve, priateľstve, zamestnaní ale aj v celom hodnotovom rebríčku, ktorí sme zostavili. Je potrebné mládeži od mala vštepovať, čo ich vo svete globalizmu a materializmu čaká, a čo sú najväčšie riziká resp. čo je cieľom globálnej politiky.

Keďže všetko, čo má svoj začiatok, má aj svoj koniec, je na mieste otázka: hrozí nám koniec našich dejín? Majú pravdu tí, ktorí celej Európe naháňajú strach z totálnej zmeny života našich potomkov už o niekoľko desiatok rokov? Vychádzajú pritom z demografických čísel: Európa a v rámci nej aj Slovensko starne a vymiera.[25

MIRKO KAŠUBJAK

POĎAKOVANIE

Moje poďakovanie patrí hlavne riaditeľom škôl, ktorí mi ochotne pomohli a poskytli študentov ako respondentov, na vyplnenie dotazníka.

-Gymnázium Dr. Cyrila Daxnera, Vranov nad Topľou

-Obchodná akedémia, Vranov nad Topľou

-SOŠ drevárska vo Vranove nad Topľou

-Hotelová akadémia, Humenné

-ZŠ s MŠ Tovarné, Tovarné

DOTAZNÍK

https://docs.google.com/forms/d/1pg-ZL6TZiPSsvqF1lZrxqXDEChR6cD_RcEwbGm5DSO4/prefill

OBSAH

ÚVOD.. 2

VÝSKUMNÝ PROBLÉM… 3

HLAVNÁ VÝSKUMNÁ OTÁZKA.. 4

HYPOTÉZY.. 4

ETAPY PRÁCE.. 4

AKTUÁLNY STAV PROBLEMATIKY.. 5

HODNOTOVÁ ORIENTÁCIA A HODNOTOVÝ SYSTÉM… 5

HYPOTÉZY.. 6

1. Hypotéza – deľba na mesto a vidiek. 7

1. Hypotéza – preferencia materiálnych hodnôt nad duchovnými 9

1. Hypotéza – Média, reklama a internet. 11

3.1 Média a reklama. 12

3.2 Internet. 13

REBRÍČEK HODNÔT SÚČASNÝCH MLADÝCH ĽUDÍ. 15

Chronológia prieskumu. 15

Hodnoty mládeže. 15

ZÁVERY A ODPORÚČANIA.. 17

Závery výskumu. 17

Odporúčanie výskumu. 18

DOTAZNÍK.. 20

ZDROJE: 

[1] KARDIS,K.: Základy sociológie, str. 95

[2] SAK, P.: Proměny české mádeže. Praha : Pertklíč, 2000. s.63, ISBN 80-7229-042-8

[3] Porov. KARDIS, K.: Základy sociológie. str.104

[4] Porov. BIELIKOVÁ, M. a kol.: Mládež a životný štýl – trendová analýza za roky 2000 – 2009. Bratislava : Ústav informácii a prognóz v školstve (UIPŠ). 2013.

https://www.iuventa.sk/sk/Vyskum-mladeze/Vyskumy-katalog-dat/2013/Mladez-a-zivotny-styl-trendova-analyza-za-roky-2000-2009.alej . (16.11.2016).

[5] Porov. ZUBALOVÁ, M. a kol.: Mládež Slovenskej republiky, jej hodnotová orientácia a spôsoby trávenia voľného času. Štatistické analýzy a informácie. Bratislava : Štatistický úrad SR. 1994. 71 s.

[6] https://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/cizmarik.html

[7] https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3632.pdf (15.11.2016)

[8] KARDIS,K.: Základy sociológie, str.101

[9] FORUM STATISTICUM SLOVACUM, Slovenská štatistická spoločnosť, str.201, Bratislava 06/2011 , ISSN 1336-7420

[10] Porov. BAUER,W.: Tyranie blahobytu. Praha : Volovox Globator, 1997, s. 7-31

[11] KAČMÁRIKOVÁ, E; POLÁNOVÁ, N. Transformačné procesy v našej spoločnosti a ich vplyv na kvalitu života. In: Spoločnosť a občan v horizonte 21. Storočia (zborník) 2, Prešov : ManaCon, 1998, s. 65

[12] https://www.pulib.sk/elpub2/FF/Balogova1/pdf_doc/4.pdf  (17.11.2016)

[13] VRABEC, N.: Mládež a média: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku. Bratislava : IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, 2008. str.2, ISBN 978-80-8072-074-2

[14] VRABEC, N.: Mládež a média: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku. Bratislava : IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, 2008. str.33, ISBN 978-80-8072-074-2

[15] VRABEC, N.: ON-LINE GENERÁCIA: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti. Súhrnná správa o výsledkoch výskumu, Bratislava, November 2009

[16] Porov. BIELIKOVÁ, M. a kol.: Mládež a životný štýl – trendová analýza za roky 2000 – 2009. Bratislava : Ústav informácii a prognóz v školstve (UIPŠ). 2013.

https://www.iuventa.sk/sk/Vyskum-mladeze/Vyskumy-katalog-dat/2013/Mladez-a-zivotny-styl-trendova-analyza-za-roky-2000-2009.alej . (16.11.2016).

[17]Porov. ZUBALOVÁ, M. a kol.: Mládež Slovenskej republiky, jej hodnotová orientácia a spôsoby trávenia voľného času. Štatistické analýzy a informácie. Bratislava : Štatistický úrad SR. 1994. 71 s.

[18] ILGOVÁ, J. RITOMSKÝ, A.: Hodnoty mladých Čechov a Slovákov – komparatívny empiricky výskum

https://sapa.ff.upjs.sk/images/files/83_1336263308_44_Ilgova_ritomsky.pdf . (18.1.2017).

[19] KARDIS, M, KARDIS, K.: Sociokultúrne determinanty depersonalizácie v kontexte konceptu éra prázdnoty. In: Disputationes quodlibetales : personalistické inšpirácie vo filozofickom a náboženskom diskurze. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2013, s. 31

[20] https://www.postoj.sk/4453/zeny-v-eu-maju-prve-dieta-v-priemere-ako-29-rocne-na-slovensku-o-dva-roky-skor . (19.2.2017).

[21]           https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359955-slovensko-ma-najviac-obyvatelov-v-historii-5-4-miliona/ . (19.2.2017).

[22] https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Marriages_and_births_in_Slovakia/sk . (20.2.2017).

[23] VRABEC, N.: Mládež a média: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku. Bratislava : IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, 2008. str.35, ISBN 978-80-8072-074-2

[24] KELLER, J.: Až na dno blahobytu. In: Disputationes quodlibetales : personalistické inšpirácie vo filozofickom a náboženskom diskurze. KARDIS, M, KARDIS, K.: Sociokultúrne determinanty depersonalizácie v kontexte konceptu éra prázdnoty. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2013, s. 27.

[25] TKÁČ, M.: Pravdivý slovenský príbeh. Bratislava : Post Scriptum, 2009. s. 237.