A opäť tu máme politicky motivované súdne procesy

V podstate už od volieb do NR SR v roku 2016 a následného vstupu ĽS Naše Slovensko do nášho parlamentu sa táto strana a jej predstavitelia stali objektom mediálnej blokády a nepretržitej a dôslednej antikampane, s cieľom jej očierňovania a faktickej eliminácie jej vplyvu na politický a verejný život.

Jednou z množstva aktivít, potvrdzujúcich pravdivosť tohto tvrdenia je politické, presnejšie povedané, na politickú objednávku vyfabrikované podanie návrhu generálneho prokurátora J. Čižnára na Najvyšší súd SR, v ktorom sa zdôvodňuje nutnosť rozpustenia parlamentnej ĽS Naše Slovensko. Ako dôvod tohto nedemokratického návrhu, prezentovaného vo vyjadrení hovorkyne Generálnej prokuratúry SR sa uvádza, že „politická strana Kotleba – ĽS Naše Slovensko ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy. Cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike“. Každému súdnemu človeku, nezaratúvajúc do tejto skupiny našich vládnych predstaviteľov a im oddaných nohsledov a pritakávačov musí byť jasné, že to nemá s pravdou nič spoločné, pretože ak si človek pozorne prečíta program ĽS Naše Slovensko nenájde v ňom ani zmienku o tom, že by táto strana chcela realizovať to, z čoho je obviňovaná. Konkrétne, že by sa usilovala o odstránenie existujúceho demokratického systému, porušovala Ústavu SR, náš právny poriadok a pod. Snaha podieľať sa na budovaní politicky nezávislého a hospodársky sebestačného štátu, ktorý bude sociálne spravodlivý, ekonomicky prosperujúci, hospodársky vyspelý, kresťansky a mravne zachovalý, zabezpečujúci vysokú vzdelanostnú a kultúrnu úroveň jeho obyvateľstva, s prevládajúcim národným cítením, ako sa to uvádza v programe tejto strany, nie je a ani nemôže byť v rozpore s obsahom Ústavy SR a medzinárodnými záväzkami Slovenska. Cieľom ĽS Naše Slovensko teda nie je likvidácia demokratického systému, práve naopak, cieľom je skvalitnenie tohto systému cestou legislatívnych a reformných zmien a opatrení, potvrdením čoho sú poslancami tejto strany predkladané návrhy zákonov, sledujúce len a výhradne zlepšenie fungovania jednotlivých oblastí verejného života, posilnenie funkčnosti štátu a zvýšenie životnej úrovne jeho obyvateľstva. Jedným z celého radu takýchto návrhov zákonov, ktoré do NR SR predložili poslanci za ĽS Naše Slovensko bol aj zákon, cieľom ktorého bolo obmedziť plytvanie a nehospodárne vynakladanie financií na úradoch samosprávnych krajov. Aby sa v budúcnosti zamedzilo zbytočnému plytvaniu nezodpovedným nakladaním s prostriedkami určenými na mzdy, tovary, služby a ďalšie prevádzkové náklady VÚC, ĽS Naše Slovensko na tieto aktivity navrhla stanoviť maximálnu výšku na 5% z bežných príjmov samosprávneho kraja, čím by sa odhadom mohlo ušetriť približne 27 miliónov eur, ktoré by sa následne dali využiť na skvalitnenie zdravotníckej starostlivosti, dofinancovanie školských zariadení či výstavbu nových cestných komunikácii, teda v záujme obyvateľov jednotlivých VÚC. Skutočne si niekto môže myslieť, že tento návrh zákona, podobne ako množstvo ďalších, ktoré do NR SR predložili poslanci za ĽS Naše Slovensko nejakým spôsobom ohrozuje, resp. destabilizuje existujúci systém parlamentnej demokracie na Slovensku? Samozrejme, že nie.

Potvrdením zaujatosti a politicky motivovaného postupu Generálnej prokuratúry SR je aj vyjadrenie J. Čižnára, ktoré odznelo ešte pred samotným podaním žaloby na Najvyšší súd SR, podľa ktorého: „Podať návrh, ktorý by nebol úspešný znamená, že pán Kotleba bude mať o 25 percent viac hlasov ako doteraz, lebo by to bolo vnímané, že ho chcem zrušiť, to si nedovolím“. Týmto svojim výrokom generálny prokurátor SR, nepozerajúc sa na neexistujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý sa dozvieme 29.4.2019 už dopredu avizoval nutnosť kladného vybavenia jeho podania, čím priamo zasiahol do rozhodovacích právomocí tejto najvyššej súdnej inštancie a zároveň, poukázal na skutočný motív zrušenia ĽS Naše Slovensko, ktorým je strach z rastúcich preferencií a popularity tohto politického subjektu medzi občanmi Slovenska, čím len potvrdil svoje úzke prepojenie na predstaviteľov vládnej moci. Nie náhodou J. Čižnár, ako spolužiak a dobrý priateľ bývalého predsedu vlády R. Fica bol do funkcie generálneho prokurátora SR menovaný po schválení jeho nominácie poslancami NR SR za stranu SMER-SD, čo a priori závažným spôsobom spochybňuje jeho nestrannosť a objektivitu pri rozhodovaní o závažných kauzách a súdnych rozhodnutiach. Zmyslom a cieľom jeho nominácie a následného ustanovenia do tejto funkcie bola snaha vtedajšieho predsedu vlády SR ovládnuť túto významnú inštitúciu a získať dôležitý nástroj na zastrašovanie a potláčanie nepohodlných kritikov a oponentov.

Je zaujímavé, že k svojmu rozhodnutiu podať žalobu na zrušenie ĽS Naše Slovensko prišiel J. Čižnár až v dobe (podnet bol podaný 24.5.2017), keď už táto strana vyše roka pôsobila v NR SR a keď aj naďalej pretrváva a rastie jej podpora zo strany slovenskej verejnosti, o čom svedčia prieskumy verejnej mienky, ktoré jednoznačne potvrdzujú stotožnenie sa veľkej časti občanov s programom tejto strany a s aktivitami jej predstaviteľov. Túto skutočnosť terajší vládni činitelia považujú za vážne ohrozenie nielen ich dnešného dominantného postavenia na našej politickej scéne, ale považujú to aj za vážne ohrozenie ich postavenia v budúcnosti. Je potrebné podotknúť, že aj napriek silnej izolácii zo strany vládnucich politických elít a dlhodobej mediálnej blokády neutícha vo verejnosti záujem o ĽS Naše Slovensko, dôkazom čoho je veľká účasť obyvateľov na akciách organizovaných touto nekompromisnou opozičnou silou na Slovensku. Na túto skutočnosť poukázal vo svojej žalobe aj generálny prokurátor SR, ktorý práve v náraste vplyvu tejto strany vidí najväčšie nebezpečenstvo pre aktivity a postavenie tzv. štandardných politických strán. Je to jeden z jeho hlavných argumentov, na základe ktorého koná tak ako koná, aj keď jeho obavy o budúcnosť demokracie na Slovensku v tomto kontexte vyznievajú veľmi nepresvedčivo. Mimo iného uvádza: „ĽS Naše Slovensko je parlamentná politická strana s nezanedbateľným volebným výsledkom a tomu zodpovedajúcim politickým vplyvom. Jej 14 zvolených poslancov (dnes už len 13) reprezentuje hlasy vyše 209 tisíc voličov. Je potom reálnou hrozbou pre demokraciu, keď politická strana s výrazným politickým vplyvom usiluje o odstránenie systému, ktorý jej umožnil takéto postavenie získať“. A opäť, tak ako aj v iných častiach svojho podania generálny prokurátor neposkytuje jeden jediný právne relevantný dôkaz o akýchsi, snáď len jemu známych aktivitách ĽS Naše Slovensko, zameraných na likvidáciu existujúceho systému parlamentnej demokracie. Všetky jeho argumenty sú len v polohe subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení, myšlienkových konštrukcií, politických úvah a zdôvodnení, bez poskytnutia právne nespochybniteľných dôkazov.

Vidieť, že podobne ako v minulosti, tak aj dnes tzv. štandardné politické subjekty, resp. vládnuce mocenské elity, pasujúce sa do pozície ochrancov demokratických hodnôt, nezmenili taktiku boja  a výber prostriedkov, s cieľom oslabiť a v čo najväčšej miere eliminovať nárast popularity a vplyvu svojich politických protivníkov. Všetci máme v živej pamäti akú ohováračskú a dehonestujúcu kampaň proti ĽS Naše Slovensko spustili držitelia štátnej a vládnej moci a im poplatné média, vrátane našej „verejnoprávnej“ RTVS, ale aj predstavitelia samospráv a mnohopočetné mimovládne organizácie. Na potvrdenie tejto skutočnosti stačí spomenúť často sa vyskytujúce zákazy prenájmu obecných a mestských priestorov pre kandidátov tejto strany, odmietanie distribúcie predvolebných materiálov ĽS Naše Slovensko prostredníctvom Slovenskej pošty, celoplošná mediálna blokáda strany, znevažovanie jej vedúcich predstaviteľov a ničím nepotvrdené obvinenia z rasizmu, fašizmu a extrémizmu. Podobný scenár sa odohrával aj v prvej Československej republike (zvlášť v jej Slovenskej časti), honosiacej sa nálepkou „ukážková stredoeurópska demokracia“, v ktorej vtedajšie politické špičky pod vplyvom centristicky a liberálne orientovaných politických strán, vrátane Šrobárovej Slovenskej roľníckej jednoty, nevyberanými spôsobmi útočili proti Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, ktorá v tom čase vystupovala ako jediná, dôsledne pronárodne orientovaná politická sila na Slovensku, snažiaca sa v rámci vtedajšieho jednotného štátneho celku uviesť do života záväzky vyplývajúce z textu Pittsburskej zmluvy, zaručujúcej slovenskému národu výkon samourčovacieho práva prostredníctvom tzv. „obmedzenej autonómie“. Ďalším z množstva príkladov zneužívania moci a politicky motivovaného súdneho rozhodnutia bolo odsúdenie prezidenta prvej Slovenskej republiky J. Tisa a jeho následná poprava, presnejšie povedané justičná vražda, ako aj množstvo podobných procesov s ľuďmi, obvinenými na základe tzv. „gumených zákonov“ za ich protisocialistickú činnosť v bývalom režime tzv. „reálneho socializmu“. Aj to je potvrdením toho, že história sa opakuje a zároveň aj potvrdením tej skutočnosti, že vládnuce sily, nepozerajúc sa na politický systém v ktorom pôsobia, v prípade svojho ohrozenia a v záujme zachovania svojho mocenského postavenia sú ochotné použiť všetky dostupné metódy a prostriedky, vrátane násilného umlčania svojich politických oponentov. V prípade dnešného Slovenska ide o pokus zrušenia ĽS Naše Slovensko.

Nesúhlas s možným zákazom činnosti a rozpustením ĽS Naše Slovensko ako aj s ďalšími nedemokratickými zásahmi proti tejto strane vyjadril aj známy politický analytik Ján Baránek, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že dochádza k paradoxnej situácii, kedy „v záujme záchrany demokracie prijmeme nedemokratické opatrenia, čo je cesta do pekla“. Nedá sa nesúhlasiť s týmto vyjadrením, v ktorom tento analytik poukazuje na nebezpečenstvo takýchto opatrení, prijímaných štátnymi orgánmi a smerujúcich k spochybňovaniu samotnej podstaty parlamentarizmu a potláčaniu individuálnych a kolektívnych politických a občianskych práv obyvateľov Slovenska. Ak v súčasnosti sú to dvaja poslanci NR SR za ĽS Naše Slovensko, ktorí sú stíhaní za svoje názory (M. Kotleba a M. Mazurek ako aj funkcionár tejto strany Michal Buchta),  kde je istota, že v budúcnosti to nebudú ďalší nepohodlní poslanci, resp. ktorýkoľvek občan Slovenska? Ak dnes je podaný návrh na zrušenie tej najkritickejšej parlamentnej strany, kde je garancia, že v budúcnosti sa takýmto spôsobom vládnuca moc nebude chcieť zbaviť aj ďalších kritických opozičných subjektov? To je tá „cesta do pekla“, o ktorej hovorí Ján Baránek a ktorá predstavuje skutočné nebezpečenstvo pre terajší politický systém.

Prípadne zrušenie ĽS Naše Slovensko (konečný výsledok sa dozvieme 29.4.2019) je nielen v rozpore s pravidlami fungovania zastupiteľskej demokracie, jedným z ktorých je existencia straníckeho systému, založenému na pluralite a vzájomnom súperení rôzne orientovaných politických strán, ale by to znamenalo aj porušenie politických práv občanov Slovenska, konkrétne Ústavy SR, hlavy 2, odd. 3. čl. 29, v ktorom sa hovorí, že „Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich“. Členskú základňu ĽS Naše Slovensko tvoria občania, ktorí sa stotožnili s programom tejto strany, s jej aktivitami a cieľmi, v dôsledku čoho využili svoje ústavné právo a dobrovoľne vstúpili do radov členskej základne tohto politického subjektu. V prípade, že sa zrealizuje „politická objednávka“ a ĽS Naše Slovensko aj napriek neexistencii právne relevantných dôkazov sa zruší, bude to znamenať, že automaticky a bez súhlasu jej členov, teda nedobrovoľne, budú títo zbavení svojho členstva v nej, čo nie je možné chápať inak ako porušenie jedného z ich základných politických práv. Navyše, prípadným rozhodnutím o zrušení ĽS Naše Slovensko sa voči všetkým členom tejto strany uplatní princíp kolektívnej viny, čo je v rozpore s obsahom demokratického právneho systému, našim ústavným poriadkom, ako aj z dikciou medzinárodných dokumentov, ktoré sa SR zaviazala dodržiavať.

Je pravdou, že ĽS Naše Slovensko zaujíma veľmi kritické a odsudzujúce stanoviská a postoje voči korupcii a politickému klientelizmu tzv. štandardných strán, ktoré tu už vládnu od zmeny systému v roku 1989. Pravdou je tiež, že sa táto strana nechce zmieriť s rozsiahlym a všadeprítomným rozkrádaním, presnejšie povedané s okrádaním slušných občanov, že odmieta dobrovoľné zbavovanie sa našej štátnej zvrchovanosti a národnej suverenity a že do popredia kladie naše národnoštátne záujmy. To všetko sú prejavy a ciele, ktoré v žiadnom prípade nemôžeme považovať za odporujúce základným princípom demokracie. Veď podstata demokratického systému, demokratického právneho štátu a demokratického uplatňovania moci spočíva v rešpektovaní politickej a názorovej plurality, ako aj v práve politickej opozície slobodne, bez obmedzenia a obáv z postihu, hlásať a obhajovať svoje názory a postoje. A to aj v prípade, že tieto nemusia byť v súlade s oficiálne hlásanými a propagovanými predstavami momentálnych držiteľov moci v štáte. Je na mieste otázka, aké práva a možnosti ešte ostávajú predstaviteľom tej najkritickejšej opozičnej sily v našom parlamente, ak ich budú vládnuci politici a ich nominanti na tých najvyšších miestach v štátnej správe neprávom a bez skutočných, nie vymyslených a umelo vyfabrikovaných dôkazov označovať za fašistov a extrémistov, ak ich budú zastrašovať a obmedzovať ich práva a v konečnom dôsledku (v prípade ich zrušenia), ak im bude znemožnené vystupovať a správať sa ako skutočná, kritická a rešpektovaná opozícia, garantujúca efektívnu kontrolu výkonnej moci v štáte? Odpoveď je zrejmá – neostanú im žiadne práva a žiadne možnosti pre výkon skutočnej, nie predstieranej a bezzubej opozičnej činnosti, čo už je len krok k tomu, aby sa z opozičných poslancov stála ustráchaná, umlčaná a poddajná masa ľahko manipulovateľných štatistov na našej parlamentnej scéne. A o to našim vládnucim politickým elitám aj ide. V žiadnom prípade to nie je toľko zdôrazňovaná obava o našu demokraciu, ktorá v skutočnosti s hodnotami a pravidlami parlamentnej demokracie, plurality a právneho štátu má veľmi málo spoločného.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice