Podivný pochod na hrane šialenstva.

Účastníci tzv. proti fašistického pochodu, sfetovaní vlastnou dôležitosťou, už na prvý pohľad „predčili“ všetky očakávania. Vo Frešovi sa jeho „proti“ gény prejavili až keď mu jeho premodrelé preferencie spadli na nulu. Nesrovnal sa v Kiskovom duchu, „preslávil“ ako zdatný falšovateľ histórie, keď na Slavíne nechal vlajky osloboditeľov protokolárne zavesiť až za vlajky západných krajín a tých čo vyvolali vojnu. Samotní účastníci odboja mu za jeho „protifašistický“ prejav vyjadrili ostrý nesúhlas, keď v ňom pospomínal všetko možné len nie tých, ktorí mesto oslobodzovali. Aj teraz tvrdil, že Bratislava ide príkladom a aj v tomto prípade skôr tým pokryteckým…

Na pódium postupne prichádzali ďalšie „osobnosti“. Všetci rečnili pod divnými vlajkami a ešte divnejšími heslami.

Riaditeľ múzea SNP Mičev, sa pozeral na plagát: „Vlastnectvo je…keď si trápny“ /zhotoviteľ asi netušil čo to znamená, keďže to slovo nevedel ani bezchybne napísať/. Mičev, predpokladám, ako člen Zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý propaguje vlastenectvo ako niečo kladné a výnimočné si teda mohol prečítať, že títo „proti“ fašistickí účastníci odkazujú tým druhým zo zväzu a možno ešte tým žijúcim, že sú trápni. Verili by ste takémuto proti bordelu?

Na Slovensku máme rôzne typy múzeí. V múzeu SNP sú zoznamy našich vypálených a vyhladených obcí a zversky zavraždených ľudí. Vojna proti ZSSR bola tiež vyhladzovacia. Slaboduchí s plagátmi si ani neuvedomili, že tie vyvražďované národy, ktoré tvorí menoslov bežných ľudí, už v tých múzeách sú. Bohužiaľ, len na spomienkových tabuliach. Predstavte si zúčastnených ako sa postavia pred múzeum holokaustu s plagátmi: „Národy (vrátane našeho) patria do múzea“. Veď pamätník časťou takéhoto múzea je. Zdá sa niekomu, že prejavili dostatok súdnosti? Treba sa pýtať ako to vlastne mysleli a čo tým chceli dokázať a či boli pri zmysloch, lebo to skôr vyzerá na psychiatra alebo tých pravých pre NAKA.

Napokon to všetko dotvorili Poliačik s Benčíkom, vyfotiac sa so symbolom silne pripomínajúcom anarchistických extrémistov. Celá táto preafektovaná, úbohá šou zadubených dvorných bláznov, bola akurát tak silne prepálená proti katastrofa. Alebo organizátorom a účastníkom (podľahnuvším stihomamom a bludom z fašistov, ktorých nemôžu nikde nájsť) rovno preskočilo a prinajmenšom zošaleli…

Títo politickí klauni, so symptomatickými prejavmi mylného presvedčenia, ktoré si udržiavajú aj keď ich okolie nezdieľa, vytvárajúcom predstavy, ktoré nezodpovedajú realite a závažnými poruchami myslenia pre ktoré nepotrebujú dôkazy, sú pre normálnych ľudí nebezpeční. Jedinou možnosťou obrany je nepodľahnúť im, nenadávať si a všetci proti nim sa práve na základe vlastenectva, zjednotiť.

Zdroj: https://www.konzervativnyvyber.sk/v2/ked-extremizmus-nevadi-a-je-dokonca-oslavovany/19112/

https://www.hlavnespravy.sk/category/z_domova/page/2