Čo signalizujú mŕtve zajace a vtáci na slovenských poliach.

Všetci sú sústredení na prezidentské voľby a nevšímajú si čo sa okolo nás deje. Pred mesiacom dorazili na svojich traktoroch do Bratislavy protestovať farmári a ako obvykle trochu pošpásovali po Bratislave, ešte viac zhoršili jej dopravnú situáciu, s niekým sa postretali a odišli domov. Asi im stačilo, že ukázali prstom na súčasnú vládnu koalíciu, že je za všetko na vine a odišli. Možno aj toto patrilo do scenára mediálnej výroby Zuzky Čaputovej, lebo výsledok ich aktivít ináč nevidno.

Aká je však pravda.

Pamätám si na historické slová Ivana Miklóša keď sme sa v rámci ekonomickej politiky búrili proti likvidácii slovenského poľnohospodárstva, že nás vysmial s tým, že potraviny sú vo svete lacnejšie, ako ich vedia dorobiť naši roľníci a že si ich jednoducho dovezieme. Nuž v ponovembrovom vývoji na tejto likvidácii poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu pracovali viacerí experti a úspešne sa im podarilo Slovensko doviesť z potravinovej sebestačnosti na dnešných cca 40% vlastných potravín. Zoznam tých čo sa pod to podpísali by bol dlhý, ale to je na samostatnú kapitolu.

Namiesto pestovania potrebných plodín sa na najúrodnejšej pôde stavajú sklady (pozrite si okolie Galanty, Majcíchova, Serede a pozdĺž Váhu až po Žilinu) kde prekladajú tovar z celého sveta a tým dávajú prácu ľuďom v iných štátoch. Nik nerozmýšľa nad tým čo sa stane ak zdvihnú kotvy zahraničné automobilky a poberú sa ďalej na východ.

V nedávnych týždňoch naše obyvateľstvo zobudila aféra s hovädzím dobytkom s Poľska. Predtým to bola aféra zase s kurencami a zase predtým s bravčovým mäsom. No nie je to iba s mäsom. Mali sme už aj problém s otravou nastriekanými jablkami a vrcholom bola česká aféra so smrteľnou pálenkou kde blázni ženúci sa po zisku namiešali do normálneho liehu smrteľný metanol. Ako je to možné ? Čo sa to deje ? Nuž stratili sme kontrolu nad tým čo jeme. Štáty tvoriace EU prijali pravidlá tzv.“zhody“ čo znamená, že sa spoliehame na kontrolné orgány v iných štátoch a naši kontrolujú cudzie tovary iba náhodným výberom. Zato naši výrobcovia by vedeli rozprávať ako zvyšný čas využívajú na ich kontrolu tak intenzívne až sa to rovná buzerácii.

Tieto potravinové aféry sú však iba špička ľadovca. V obchodných reťazcoch máme síce krásne obaly potravín, ktoré lákajú vzhľadom a ich obsah klamaním chuťových pohárikov, ale ich kvalita oproti obalom je treťotriedna. A to ako spôsobom pestovania plodín (chemické rýchlenie, spôsob hnojenia a nekonečné množstvo chemických postrekov), z ktorých sú potraviny vyrábané, tak aj technológiami ich spracovania (farbivá, konzervanty, dochucovadlá, atď.). Iste škodlivosť ich konzumácie sa neprejaví hneď. Ochrana pred baktériami a inými látkami, ktoré by mohli spôsobiť okamžité ťažkosti, tak na také si dávajú pozor, čo to však spraví s naším zdravým v dlhodobejšom horizonte, o to sa nik zvlášť nezaujíma. Pokiaľ lieky, kým sa dostanú do obehu sú testovaná veľmi dlho  aj na zvieratách, chémia ktorú jeme v jedle už nepožíva takú pozornosť.

Čo si myslíte ak postreky ničia burinu, chrobákov a iných tzv. škodcov tak na zdravie ľudí pôsobia pozitívne ? Preto ma prekvapuje aká malá pozornosť sa dostáva tomu, že na našich poliach hromadne hynú zajace, bažanty a dravé vtáky, žerúce ich zdochliny. V týchto dňoch začali včelári čistiť včelíny pred začiatkom jari a konštatujú úhyn včiel v takých rozmeroch ako sa s nimi nikdy počas ich včelárenia nestretli. Ohlasujú likvidáciu včelstiev na úrovni 50 až 70%, čo je také zdecimovanie stavov, ktoré vážne ohrozí opeľovanie poľnohospodárskych plodín. Kde sú teraz protestujúci farmári.

Čo je príčinou súčasného stavu.

Po prvé je to chorý systém dotácií poľnohospodárstva, kde sa namiesto dotácií za vyprodukované plodiny dotuje za obrobený hektár, ktorý v prípade trvalých trávnatých porastoch stačí mulčovať.

Po druhé bol zdecimovaný výskumný ústav pôdoznalecký, ktorý by mal dohliadať na ochranu a kvalitu našej poľnohospodárskej pôdy, ako nášho prírodného bohatstva tvoreného po stáročia. Treba okamžite zastaviť drancovanie našej pôdy.

Po tretie je to zrušenie okresných poľnohospodárskych správ, ktoré organizovali poľnohospodársku výrobu a ich premena na korupčno-klientelistické platobné agentúry.

Po štvrté je to nedostatočná kontrola dovozových potravín a tvrdých sankcií pri porušovaní kvality s prihliadnutím na vplyv na zdravie obyvateľstva.

Po piate je to zanedbanie systému odbytu pre domácich producentov, ako poľnohospodárskych produktov, tak i domácich výrobcov potravín.

Iba to čo si vypestujeme doma a vyrobíme pod dohľadom našich kontrolných inštitúcií môže mať zaručenú kvalitu.

Žiaľ vzhľadom na to, že sme uverili rôznym akciám a lacným nákupom v reťazcoch sme dospeli do takého stavu, že náš vidiek premieňame na jednej strane na polia monokultúr a na druhej strane na okrasné záhrady s bazénmi a altánkami.

Na záver si všimnime preplnené čakárne onkologických ambulancií a to, že rakovina, ktorá bola chorobou starých ľudí, dnes napáda aj nemluvňatá.

Zrejme po zdochnutých včelách, zajacoch, bažantoch a vtákoch bude  na rade aj my ľudia.

Viliam Oberhauser, KDŽP, kandidát do europarlamentu č.3