„SLUŠNÉMU“ SLOVENSKU

Už je tomu nejaký čas, keď tzv. Slušné Slovensko vyšlo do ulíc. Spísali dokonca nejaké požiadavky, ako by malo podľa nich to Slušné Slovensko, alebo ako oni radi hovoria „táto krajina“ vyzerať a tie potom prezentovali ako požiadavky celého národa. Čo na tom, že na námestiach bolo mizivé percento národa.
Nie, nebudem sa rozpisovať o ich financovaní, či o tom, „odkiaľ vietor fúka“. V tomto blogu chcem priniesť iný pohľad na to, ako by malo naozaj slušné Slovensko vyzerať. A pevne dúfam, že nielen ja to takto vidím.
Takisto chcem žiť v krajine bez korupcie, daňových podvodov, klientelizmu, kde bude normálne fungovať súdnictvo, zdravotníctvo a školstvo, kde bude štát podporovať mladé rodiny, kde zamestnaní ľudia nebudú živoriť a dôchodcovia nebudú umierať preto, že nemajú na potraviny a lieky, kde štát nikoho nenechá bez strechy nad hlavou, atď… Ale aj….
Chcem žiť na Slovensku, kde o smerovaní našej krajiny a jej politike nebude rozhodovať 0,1 percenta národa na ulici. Kde pre ľudí a politikov naše krásne Slovensko nebude „táto krajina“.
Prajem si, aby o politike Slovenska nerozhodovali mimovládky, najmä nie tie platené zo zahraničia. Aby naši politici zastavili dovoz imigrantov na Slovensko a odmietli všetky medzinárodné pakty, ktoré sa nám EÚ a OSN snažia vnútiť.
Slušné Slovensko si predstavujem bez presadzovania zvrátených požiadaviek LGBT lobby. Politické mimovládky a mimovládky presadzujúce gender ideológiu by mali byť zo zákona zakázané.
Slušné Slovensko si tiež predstavujem bez presadzovania tzv. pozitívnej diskriminácie kohokoľvek.
Chcem žiť na Slovensku, kde bude možná celospoločenská diskusia o referende o vystúpení z EÚ a NATO, dokonca bude možná aj celospoločenská diskusia o samotnom funkčnom a záväznom referende.
Slušné Slovensko si predstavujem ako krajinu, kde je možná slobodná diskusia o našich historických udalostiach bez perzekúcií a trestných stíhaní.
Chcem žiť na Slovensku, kde je možné bez perzekúcii a zosmiešňovania kritizovať aj politikov, ktorí sú v súčasnosti „nekritizovateľní“.
V skutočne slobodnej a slušnej krajine nemôže existovať cenzúra, aká na Slovensku existuje teraz, keď sa na príkaz župana nesmie do knižníc dodávať istý časopis, keď sa rušia diskusie ( a nielen tie na sociálnej sieti ) a koncerty istých „nevhodných“ spevákov a skupín.
Chcem žiť na skutočne slušnom Slovensku, kde sa za názor nebude vyhadzovať zo škôl a zamestnaní a kde sa ľudia nebudú musieť obávať trestného stíhania za svoj názor ( obe veci sa žiaľ reálne dejú ).
V slušnej krajine by nemalo byť možné, aby sa hanobili národní buditelia a velikáni nášho národa, nie ešte to, aby sa beztrestne hanobili štátne symboly !
Na slušnom Slovensku sa nebudú môcť deti v školách indoktrinovať vraj výhodami multikulturalizmu, gender ideológie, EÚ a NATO a všetkými tými zvrátenosťami neoliberalizmu. Školstvo v slušnej krajine musí byť apolitické ! Školstvo musí viesť deti k vlastenectvu.
Základom slušného štátu musí byť rodina, ktorú tvorí mama, otec a deti. Deti nemôžu patriť štátu a štát v slušnej krajine nemôže vytvárať zákony proti záujmom detí, ako sa to deje napríklad v Nórsku a plazivo, pomaličky už aj u nás !

Chcem žiť na Slovensku, kde tí tzv. slušní nebudú svojich oponentov zosmiešňovať, ako to veľa krát robia a budú s nimi viesť slušnú diskusiu. Jedine slušná diskusia môže našu krajinu posunúť.
Chcem žiť na skutočne slušnom Slovensku, kde všetky tieto celkom normálne „požiadavky“ nebudú označované za xenofóbne, rasistické, fašistické a neviem ešte aké …ické.