Rôzne spoločenstvá si rôznym spôsobom uctili, pripomenuli, alebo sa zviditeľnili, pri výročí ukončenia tragickej „veľkej“ vojny. Mala za úlohu rozbiť monarchie, presunúť štátne dlhopisy do rúk bankových domov a, samozrejme, zničiť Rusko. Ako vždy. Na naše územie priniesla okrem mnoho vdov a osirelých detí aj nemalé množstvá ruských zajatcov.
Zajatci z východného frontu boli umiestňovaní na pracovné pozície v poľnohospodárstve, pričom dosť z nich sa na Slovensku oženilo a našli tu druhý domov. Bývalí vojaci mali často kozácky pôvod a preto nebolo prekvapením ich silná pravoslávna viera. Na západnom Slovensku zakotvila na mnoho rokov početná skupina Rusov na Huňadyovskom panstve v katastri obce Urmín (dnešné Mojmírovce). V roku 1916 im grófka povolila stavbu pravoslávnej kaplnky v blízkosti majera Dolný Taráň, kde síce nemali k dispozícii pravoslávneho kňaza, no mohli udržiavať pri živote svoje tradície a sviatky.
Vďaka nadšencom a priaznivcom miestnej histórie kaplnka prežila, dokonca bola spolu s okolím rekonštruovaná a spätne uvedená do života, s nemalým prispením domovskej obce Štefanovičová. Po vyše 100 rokoch existencie sa dočkala pravoslávnej bohoslužby, zameranej na uctenie si zajatcov a padlých vojakov. Obrad slúžil jerej Lukáš Nováček z PCO Nitra, pričom účasťou ju spečatili pravoslávni, grékokatolícki a katolícki veriaci a pozvaní hostia z Ruska. Duchovný rozmer stretnutia podčiarklo posvätenie kánonickej ikony Prasvätej Bohorodičky. Je prísľubom do budúcna, že v kaplnke, umiestnenej v krásnej prírodnej scenérii, sa budú ľudia častejšie stretávať na modlitbách za účelom vzdania holdu obetiam nezmyselnej vojny, ako predzvesti tej druhej, ešte nezmyselnejšej.
Akcia sa zaobišla bez vytĺkania politického kapitálu, náboženskej povýšenosti či osobnej nadradenosti. Politici by si mali brať príklad z bohoslužieb, ktoré slúžia všetkým a neubližujú nikomu, vrátane ateistov. Ak toto pochopia, zmenia sa sviatky na oslavu a nie na nekonečná nariekanie, ako je dnes zvykom.
Česť pamiatke všetkým padlým a trpiacim!