Keď niekto napadne telo iného človeka, polícia okamžite reaguje a občana chráni. Ak sa zabije telo iného človeka konšternuje to všetkých. Desaťtisíce sú v uliciach, padne aj vláda. Telo však nie je všetko. Vôbec nie celý človek. Je to len dočasný povrch.
Existujú aj iné formy likvidovania sa navzájom. Sv. Ján napísal, že kto nenávidí svojho brata, je vrah. Kto to iným nepripomína, je jeho komplic. Kto je platený ako supervízor, a dozoruje tento stav, a zaťato mlčí pri verbálnej kriminalite, je toho všetkého pasák. Pasáci prostitútok sú v slabšej II. a narkomanov III. lige. Cielená, úkladná a zlomyselná lož je horšia než bodnutie nôžom do tela.
Nedávno pochovali mladú ženu. Vraj jej bol manžel neverný, a nezniesla to psychicky. Zabil v nej lásku, v ktorú asi nadovšetko dúfala. Aj preto je asi dôležité nerobiť si z ľudskej lásky absolútnu hodnotu.
Je medzi nami mnoho rozvedených. Tí zažili určite niečo pekné pri vzájomnom zjednocovaní sa. Ale po čase sa naurážali až tak, že jeden z nich považuje definitívny odchod zo vzťahu za prioritu. Diagnóza – zabitie citu. A po vodopáde vraj lásky sa akosi samo doplazilo zadymenie interiérov. A neznesiteľne štipľavým dymom.
Zlynčovať sa dá niekomu aj kariéra. Nájde sa zámienka, a letí cez palubu. Vypoklonkujú ho peknými rečičkami, vraj sa ruší jeho pracovné miesto… Alebo spáchal si, lebo si bol obvinený. Dôkazy netreba. Volá sa to prezumpcia viny. Mravne určite ohavnejšie než onania nad tou narozprsenejšou pornoštetkou…
Existujú tu aj bossing aj mobbing. Tí “vyvolení” inštinktívne vedia ako sa to robí, aj keď to nikde nevyštudovali. A zanechávajú za sebou “vyvalených”, čiže odkopnutých surovo a “na dlažbu”. Sociálna vražda ako z očistcového šľabikára.
Ale najrafinovanejšia zo všetkých vrážd je vražda cti iného človeka. To je v bosoráckej akadémii aj záverečná skúška na maturite aj na štátniciach. Zhodiť na nevinného svoje viny. Ošpiniť mu meno udaním a osočením. Ešte mu priložiť desiatky rokov zropušeného “žabacieho slizu ” celej inštitúcie. Potom tocha chrapúnskeho zatĺkania, a je to. Takto napr. sa vraždí česť a povesť. A ničí inému život. To zvyknú robiť väčšinou nešťastníci, asi zo závisti. Gebria iným osud preto, lebo si ho sami zbabrali.
Napísal som nedávno jednému policajtovi, že ich neprešetrovanie /ani žiadnym disciplinárnym konaním/ takejto vraždy je dôkazom infla granti ochraňovania a spolusmilnením so spoločenskými katmi. Je to akoby pytliackym spoluujúchaním, aby v tejto preklínacej trestnej činnosti veselo pokračovali aj na iné obete a neviniatka.
Zajtra možno ovalia kriminálnym hnisom Tvoje dieťa, ženu či matku…
Mnohí slováci nevedia, že ak po “potopenom” trestnom oznámení okresná prokurátorka zvolá na problém ako čarodejnica hmlu, a vraj proti jej uzneseniu nie je viac žiadneho odvolania, tak pravda je taká, že podať legálnu sťažnosť občan SR má ešte na Inšpekciu Ministerstva vnútra, na spôsob nevyšetrovania, a spor rieši kriminálne odd.PZ. Ak sa administratívne došmodrcháte až sem, môžete po odvolaní nábožne kontemplovať nad rituálnym zoťatím od samého generálneho riaditeľa.
Kto si neváži česť iného človeka, ten si neváži aj svoju vlastnú česť. Ak totiž OČTK v SR netrestajú, čiže medicinálne nenapomínajú kriminálnikov so špinavou papuľou, tresty raz padnú na ich hlavy. Alebo na ich deti či vnúčatá. Za krivú prísahu má náš trestný zákon sadzbu 2 až 10 r. basy, podľa stupňa závažnosti. To, že sa to v praxi neuplatňuje, a väčšina trestných oznámení končí v koši, to je des väčší, ako upálenie Jána Husa.
Ten sa škvaril v ukrutných plameňoch iba tri minúty, a potom mal od ukrutných sadistov naveky pokoj. Ale policajti, prokurátori a sudcovia, ktorý donebavolajúcimi aroganciami typu ” skutok sa nestal” alebo “skutok nebol trestným činom” Vás hodia do kyseliny, nie “milosrdne” ako mafiáni na pár minút, ale po hodení cez palubu Vás do tej psychokyseliny spoločenského zneváženia vykydnú ako odpad tuším až na doživotie.
Takto prenasledujú občanov zákernejšie, než to robil Nero, keď hodil kresťanov levom. Po krátkom rehotaní zúfalstvo skončilo. Po škodoradostnom rehotaní sa sociálnych vrahov ich obete môžu rozjímať o psychickom mučení aj dlhé roky. Tu sa môže zrodiť veľká zásluha pred nebom pre budúceho anjela. A takto si kujú svoje antišťastie aj budúci padlí anjeli. Veľa času dodáva tomu veľké rozmery.
Biskup Rudolf Baláž raz napísal, že kto iného okradne o jeho česť , ten urobí niečo oveľa závažnejšie, ako keď mu ukradne majetok. Ak niekto došpiní slušného človeka, ukradne mu viac, ako keby mu ukradol milión euro. Ak ide o svätého človeka, tak viac než miliardu euro. Už o tom hovorí nahlas aj pápež.
Toto tí, čo Judášov udavačov a špinavopapuliakov netrestajú, ale ich chránia ako ochranári unikáty v národnom parku, si asi vôbec neuvedomujú. To je asi najbrutálnejšia koncovka vlády etických idiotov, ktorí ľudské práva na všetky strany veľkohubo roztrubujú, ale v reále betónujú pozície a zvyšujú platy páchateľom a katom nevymožiteľnosti práva.
Raz sa to ich vzájomné zabetónovanie a bahnenie v nemravno alibistických uzneseniach a judikátoch plných odborných gebuzín skončí. A právny štát príde. Ozajstní muži začnú rozbíjať ten betón. Masky padnú a nemravný karneval skončí. Aj tá ich kriminalitou ovenčená sláva sa zmení na hanbu.