Zopár úvah k pravoslávnym Vianociam a nielen…

Pravoslávne Vianoce sú časovo umiestnené mimo hlavného reklamného humbugu, ktorý sprevádza tie „naše“ (na Slovensku väčšinové), katolícko-protestantské, už mesiac pred nimi. Tie, resp. západná podoba Vianoc, sa strácajú v konzume nádielky štedrovečerného stola a pod stromčekom.
Po vianočných výpredajoch humbug utíchne a sviatok Troch kráľov 6. decembra je už len duchovným sviatkom kresťanských veriacich. Ostatní majú deň pracovného voľna navyše.
Kto má „krajšie“ a plnšie, okázalejšie Vianoce? Veriaci? Ateisti?
Dokonale si mýlime sviatok narodenia Ježiša so štedrým Mikulášom alebo americkým šašom Santa Klausom. Vianoce tu i tam sú viac-menej pokračovaním oboch v konzume…
(…pričom Santa sa navyše mení na hororovú postavu).
Ježiš po dobu svojho života obdarúval čistou Láskou a kresťanským učením veriacich aj neveriacich. Rozdával duchovné dary a dary ducha, ktoré podľa kresťanskej viery môže dať kresťanom dať len Boží Duch najsvätejšej Trojice. Nie vecné dary.
Narodením Ježiša sa v cirkevnom roku začína napĺňať jeho poslanie, ktoré vyvrcholí najväčším svetovým kresťanským sviatkom, Veľkou nocou, Ježišovou prorokovanou mučeníckou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Vianoce i Veľkú noc slávia veriaci kresťania aj ateisti spoločne i svojsky, na pozadí spojenia kresťanského s pohanským obradom.
No, každý, každá, z nás, máme, sme mali, len také Vianoce, akú máme perinu. Bezdomovci nemajú žiadnu, a pomoc pre nich je vítaná a správna. Bez ohľadu na vierovyznanie.
Pravoslávny vianočný pozdrav znie: „Christos raždajet sja! (Odpoviď: Slavite jeho!) Kristus sa rodí! (Odpoveď: Oslavujte ho!)
Dva citáty, prevzaté z fejzbúku:
„Pravoslávne kresťanstvo sa vo svete dodnes riadi prevažne juliánskym kalendárom, ktorý sa oproti gregoriánskemu v súčasnosti “omeškáva” už o 13 dní, a tak sa v ňom Vianoce slávia až 7. januára. Prečo je to tak? Pretože východné kresťanstvo neprijalo reformu kalendára z dielne pápeža Gregora XIII. v roku 1582. Nemalo ako.
Dôvodov k tomu je viac. Jedným z nich – ak nie najväčším – je neustála mocenská expanzia rímskeho katolicizmu smerom na východ po roku 1054, ktorá sa zrejme postupne stala trvalou súčasťou západnej vojensko-politickej doktríny.
Tzv. “veľká schizma”, ku ktorej došlo v spomenutom roku, medzi dvoma najvýznamnejšími kresťanskými patriarchátmi, Konštantínopolom a Rímom, bola len smutným vyvrcholením procesu postupného odklonu od kresťanskej ortodoxie, ktorý v západnej teológii a cirkevnej praxi, prebiehal už minimálne od VIII. storočia.
Na východe sa tieto heterodoxné tendencie všeobecne považujú za prvotnú formu protestantizmu.
Že to celé však nebola len teologická roztržka, alebo otázka narušovania apoštolskej tradície, zavádzania povinného celibátu, politického pápežstva a pod., o tom sa mali východní kresťania čoskoro presvedčiť.
V roku 1204 križiacke vojská prepadli Konštantínopol, a na 60 rokov si v Byzancii ako na “území schizmatikov”, zriadili tzv. Latinské cisárstvo. Veľmi tým uľahčili prácu Turkom, aby o 200 rokov neskôr dokonali dielo skazy.
A o nespočetných útokoch poľsko-litovských kniežat a nemeckých rytierov na ruské dŕžavy nemusíme ani hovoriť.
Rusi však na rozdiel od Grékov politicky nepodľahli (až do roku 1917, keď bola do Ruska importovaná marxistická revolúcia, financovaná nemeckou ríšou).
Nuž dejiny sú dejiny a politika je politika…
Treba si však uvedomiť, že koreňom väčšiny zla a násilia spáchaného v Európe za ostatných tisíc rokov je tragické rozštiepenie kresťanstva.
Rozštiepenie, ktoré spôsobili primitívne ľudské vášne ako túžba po moci a ovládaní, neúcta k tradíciám otcov, zloba a závisť…“
Zdroj: Fejzbúkový príspevok pravoslávneho veriaceho, znalca veci viery a učenia pravoslávia, dobre zorientovaného v politickej filozofii, aj cez filozofiu kresťanského personalizmu Nikolaja Berďajeva, a nielen, fejzbúkovým menom Peter Bodnár, ktorého mám v úcte, a preto, aj môj pobyt na fejzbúku má aj s ním svoj zmysel, plus debata pod jeho príspevkom:
https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=371847069835199&id=100010297265712&comment_id=371951773158062&notif_t=like&notif_id=1483898645695608
Pridávam aj upravený komentár Petra Greča, prvý pod Bodnárovým príspevkom, na báze berďajevského kresťanského personalizmu, autora knihy z oblasti politickej filozofie: Revolúcia, demokracia a masová kultúra, píšuceho aj pre Zem a Vek:
„K tomuto pregnatnému príspevku dodávam, že ústrednou deformáciou zapadného pohľadu na človeka, či už vo svetskej filozofii alebo v krestanstve,  je nesprávny, redukovaný pohľad na osobu človeka.
Osoba sa najprv stala abstraktným pojmom, založeným len na rozume, a oddelená od vzťahov.
Nakoniec, ako píše filozof Pavel Florenskij, osoba v západnom racionalizme sa stala len vecou! A toto platí nielen pre filozofiu a ateistický humanizmus, ale rovnako aj pre katolícke učenie. Lebo scholastika už nevidí živého človeka na obraz Trojice osôb, ale len ako abstraktnú racionalitu.
Nielen v knihe, ale aj v nanovšej štúdii riešim tieto veci.“
Zdroj je uvedený vyššie – detto fejzbúk.
Pôvodne bola ľudská bytosť komponovaná v plnosti jednoty svojho tela, duše a ducha. Ako matrioška: Telo ako púzdro duše, duša ako priestor ducha a ľudskej spirituality.
Duch zaisťuje obojsmernú komunikáciu s univerzom, podnety preberá a spracúva duša, ktorá reaguje a odpovedá na ne v priestore spirituality ľudskej osoby.
Na hodnotovom vrchole civilizácie západného liberálneho a sekulárneho humanizmu budúcnosti, by mala byť ľudská bytosť, pôvodne komponovaná na plné využitie potenciálu tela, duše a ducha. Postupne je v dôsledku preferencie hmotných hodnôt degradovaná na živú, duchovne mŕtvu smart zombie a stráca svoju pôvodnú spiritualitu. Dnes je už zväčša orientovaná len na cyklus tvorby, produkcie a konzumu materiálnych, kultúrnych produktov, s oslabeným duchovným potenciálom, teda, stále menej schopná tvorby duchovných hodnôt, a vlastnej hmotnej, duševnej a duchovnej sebareflexie. Programovaná na vlastný bezduchý kanibalizmus, teda, produkovať a žrať recyklovaný vlastný prach v polohe ležmo a plazmo, vpred, len za ďalším prachom. A len prachom. Tí, ktorí nežiadajú o ducha, a sú spokojní so stavom “len” dušou oživeného tela, živeného hmotou, ducha nedostanú…
Jedinou podmienkou ľudských zombie bez ducha, slaboduchých, hoc aj s prenikavým intelektom (paradox!) a vzdelaním, je ekológia životného prostredia a jeho zachovanie pre ďalšie generácie smart zombie (klimatická dohoda prešla relatívne ľahko). Tá je je súčasť princípov pre trvalé udržanie spoločnosti ľudských zombie, dedenej z generácie na generáciu. V konečnej fáze liberálnej demokracie už len pod drobnohľadom post policajného štátu vyššieho typu, aký umožní PR 4.5. (naplnenie orwellovskej vízie technológie Veľkého Brata). Zákony štátu budú chrániť už len prednostne bezpečnosť svojich zombie občanov, s dohľadom na dodržiavanie zákonov v deľbe ľudských práv a slobôd v takom rozsahu a ich pestrosti, že sa nevmestia do dúhy, s dodnes a dnes ešte neznámymi farbami. Inak bude zrejme dovolené „fšetko“ podľa len ľudských zákonov etiky, mravnosti a hodnotovej orientácie; a či to je, má byť, vrchol fázy konca civilizácie, podľa Fukuyamu a jeho knihy Koniec civilizácie, je otázkou vzdialenej budúcnosti, ako dokonalá, už ďalej sa nerozvíjajúca, úplne liberálna spoločnosť (názov knihy je len metafora).
Kresťanstvo, jeho hodnoty a zákon (desatoro sa prenieslo do Nového Zákona), sú ale s európskymi hodnotami, myslím na tie tradičné a overené historickou praxou (vždy sa nám vracajú ako bumerang), plne kompatibilné, ibaže postupne obchádzané a vytesňované európskou liberálnou modernitou, s individuálnymi a procesuálne individualizovanými humánnymi hodnotami a ľudskými právami a slobodami, kde ľudské slobody sú precizované ako úplne voľné, ak sú v súlade so svetským zákonom a legislatívou (uzná ich štát). O rozsahu a obsahu ľudských práv a slobôd rozhoduje politicky svetský (sekulárny) a liberálno-demokratický štát, a Európa má byť superštátom, na základe vôle slobodných občanov „demokratického“ európskeho únijného super štátneho zriadenia.
Vieme, že náhradou za tradičné monoteistické náboženstvá, má byť jednotné a celosvetové jediné náboženstvo, ktoré bude reprezentovať a pripravuje ho Globálny Prediktor (údajne konšpirácia, ale dobre doložená a zdokumentovaná).
Konšpirácie sú konšpiráciami len do času, pokým nimi prestanú byť. Voľky-nevoľky sú potom odtajnené s tým, že „nikdy tajné neboli“…
Napr. pozadie Rímskych zmlúv, prichádza čas na Trilaterálnu komisiu, alebo nevinné, nezáväzné, ale super tajné a chránené Bilderberg stretnutia svetových a európskych elít. Sionistický údajný „pamflet“ Protokoly sionských mudrcov (Kniežatá Zloby) bol spísaný ako „vedľajší produkt” Prvého sionistického kongresu, ktorý sa uskutočnil v dňoch 29. až 31. augusta 1897 v švajčiarskom Bazileji. Prosím, nespájajte a nehádžte všetkých židov do jedného vreca (globálny antisemitizmus): Judaizmus a svetské židovstvo môžu byť a sú spravidla dve odlišne štruktúrované entity.
Islam vo vzťahu k kresťanstvu a judaizmu je postavený na úplne, v mnohom odlišných a opačných ideách, aj vo vzťahu k liberálnej alebo libertariánskej spoločnosti, pregnantne aj v oblasti ľudských práv, v kontexte so špecifickým islamským právom šaría.
Otázka: Je šaría kompatibilná so svetským právom a západnými (európskymi) hodnotami, do ktorých sa premietajú, a na ktorých stoja aj ľudské práva európskeho civilizačného, kultúrneho a náboženského okruhu?
Aká je etika a mravnosť islamu? Akú úlohu má zohrať v prostredí súčasnej západnej civilizácie a kultúry islam a politický islamizmus, ktorý je, popri multikulturalizme a rodovej ideológii, tretia ideológia, dnes už skryto-neskryto chránená OSN?
Ibaže, v imigračnej kríze potrebné a nezastupiteľné Turecko, zadržiavajúce momentálne 2 a pol milióna utečencov, a tým chrániace Európu pred ich nekontrolovaným a nekontrolovateľným nárazovým náporom, sa postupne stále menej drží, a už visí len na zvyšku vlásku Mustafu Kemal Atatürkovského sekulárneho Turecka.
Súčasný prezident Erdogan, jednou nohou smeruje do Európy a druhou, zároveň k autoritárskemu prezidentskému systému, a islamu, ako štátnemu náboženstvu.
Ak toto európski lídri a líderka č. 1 nevidia, alebo nechcú vidieť, možno nielen preto, že Turecko je pre EÚ významný ekonomický aj vojenský partner, s druhou najsilnejšou armádou, (NATO) a EÚ je závislá na Turecku (zmienení utečenci), je tu aj vážne podozrenie, že v budúcnosti budú tolerovať aj politický islam v EÚ…
Dnes ten, kto vie, už nepochybuje o tom, že islam má dva aspekty, ktorými sa líši od judaizmu a kresťanstva: 1. Náboženský 2. Ideologický aspekt, do praxe prenášaný ako politický islam. A ten nepozná pojem sekulárny štát. Božie zákony sú v islame (pozri zdroje islamu) nadradené svetským zákonom.
Vieme ale aj to, že islam nemožno vonkoncom (vôbec) zaradiť medzi tradičné monoteistické náboženstvá, hoc biblicky pochádza od Abraháma, je voči nim najmä ideologicky (jeho „pridaná hodnota“) a politicky asymetrický. Je eklektickým (zmiešanina) najstaršieho pred monoteistického zoroastriánstva, judaizmu a kresťanstva, so zmiešanou a poprehadzovanou personalistikou (osoby a obsadenie). Vytvorený bol ako opozícia voči židovstvu, kresťanstvu a západnej civilizácii a kultúre.
Vieme aj, a mnohým už dochádza, lebo, že islam posmrtne sľubuje úplne niečo iné, než kresťanstvo, že Boh islamu vôbec nie je totožný s Bohom kresťanstva (poťažmo judaizmu) a pozoruhodné ekumenické tvrdenie o „spoločnom Bohu“ pápeža je heréza.
Pápežov ekumenizmus, ak spája nespojiteľné, sa dá nazvať aj ako neomarxistický katolicizmus. S podobným ekumenizmom sme sa stretli aj u pápeža Jána Pavla II.
K veci by mala byť známa aj zmienka, doložená o dokumenty, viažuce sa k fenoménu Židovskej synagógy (a spoločné dýchanky moslimov, kresťanov, budhistov, šintoistov, hinduistov a kadejakých mágov a šarlatánov…). A pápež im umýva nohy..!
Ekumenické stretnutie po tisíc rokoch (dialóg pápeža Františka s patriarchom Kyrilom na Kube), designovaných predstaviteľov dvoch, tisíc rokov vzájomne odcudzených kresťanských cirkví, 12. februára 2016 v Havane, bolo spečatené spoločnou deklaráciou. Tá smeruje k zjednoteniu katolíckej a pravoslávnej cirkvi, v úsilí o ochranu kresťanov, pred prenasledovaním islamom, pričom islam sa v nej, ako súčasť dvojstrannej dohody, vôbec nespomína. K spoločnej deklarácii: Aj po nej si budú katolíci a protestanti robiť svoje a pravoslávni svoje (ibaže, tí dvaja viedli aj súkromný rozhovor, a dohoda bola vopred predrokovaná a pripravená):
https://sk.radiovaticana.va/news/2016/02/12/spolo%C4%8Dn%C3%A1_deklar%C3%A1cia_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_a_patriarchu_kirilla/1208120
A aj toto potvrdzuje asymetrickosť islamu, s „partnerskými“ náboženstvami, a popiera tvrdenie, že Boh všetkých monoteistických náboženstiev je len jeden: Ibaže, ktorý je ten pravý? Zároveň potvrdzuje, že monoteizmus je stále osamelý, iný je monoteizmus islamu, iný je Boh judaizmu a kresťanstva, a východné (India, Japonsko) náboženstvá, sú úplne odlišné od náboženstiev, ktoré vnímame v našom, európskom, západnom civilizačnom a kultúrnom okruhu, ako súčasť základných stavebných prvkov, spolu s prvkami antickej, grécko-rímskej demokracie, ako základ stavby európskej civilizácie.
Bude napokon zničený aj islam? Podľa futuristických vízií a prognóz demografov, sledujúcich stav miešania a zmiešavania rás, etník, kultúr a náboženstiev v jednotlivých západných štátoch EÚ, podľa neomarxistickej ideológie multikulturalizmu, ktorá ale nereflektuje fakt, že islam a/ nie je ani reformovateľný, b/ nie je ani integrovateľný (ako cudzí náboženský prvok pre európske prostredie), ale nepriamo naznačujú to, že o dákych 50 rokov bude politicky etablovaný v Európe (prinajmenej), alebo v USA (Trump toto nebezpečenstvo zrejme vidí…) dokonca aj v Rusku (…zatiaľ sú podľa Putina moslimovia „jeho priateľmi“ a výstavbe mešít, plus veľkej mešity v Moskve nebráni).
Vieme aj, a najmä pre čítajúcich Bibliu, sú známe proroctvá veľkých a malých biblických, starozákonných prorokov (Ezechiel, Izaiáš, Daniel…) a známe je čitateľsky aj proroctvo (videnie) evanjelistu Jána (ostrov Patmos 96-8) ako Apokalypsa (Zjavenie Sv. Jána). Tento text priamo zmieňuje zničenie „Neviestky“ (všetky falošné náboženstvá, včítane vatikánskeho katolicizmu). Ibaže, do akého štádia medzináboženského konfliktu bude tolerovaný islam?
Od roku 2010 len v Nemecku pribudlo 1.200 tisíc moslimov… (ambíciami Frau Merkel je tu a teraz sa zaoberať zbytočné tak, ako budúcimi výsledkami aj jej blížiacich sa volieb, ako veriacej si znova kandidátky, držiteľky Kalergiho ceny), heslo do vyhľadávača : Kalergiho plán, Kalergi. Pridajte k nemu Barnettova doktrína.
Pravé kresťanstvo vo svojej „pracovnej náplni“ nemá násilie, vec križiactva minulosti nemá nič spoločné s pravým kresťanstvom, s Vatikánom ale áno, aj s inváziou expanzívneho islamu do Európy po siedmom stor. (Mohamedánsky islam – sunna), na báze hidžry, tauhídu a džihádu islamu (zakotvené v Koráne a hadísoch – skutky Mohameda, ako jeden zo zdrojov islamského práva šaría), ako islamu a Allahovi, podriadivá povinnosť každého skutočného a „plnokrvného“ moslima… (Islam znamená podriadenie sa Allahovi).
Prípadné, veľmi málo pravdepodobné zjednotenie kresťanstva, ku ktorému nabáda aj prenasledovanie kresťanov zo strany protagonistov a praktikov islamizmu (IS, Daeš a pod. hnutia, ako Taliban…), paralelne svojou agresivitou orientovaných nielen proti západnej civilizácii a jej štýlu života a hodnôt, ale aj voči iným, neislamským náboženstvám, môže posilniť a zjednotiť spoločný záujem kresťanských cirkví a denominácií k tomu, čo svetské (trestné) právo pozná ako pojmy v spojení sa na tom, čo je známe ako nutná obrana a krajná núdza (zákonom ospravedlniteľné použitie násilia na ochranu zdravia, života a majetku, alebo iného spoločnosťou a štátom chráneného záujmu). A v prípade kresťanov, aj so zbraňou v ruke, ak sa má, a zrejme bude opakovať, agresia islamu voči Európe, zatiaľ „len“ formou „iba“ terorizmu. Alebo bude politický islam v EÚ legalizovaný nástrojmi demokracie? Ale, toto sa už v praxi deje…
Kresťania nie sú povinní nechať si odrezávať hlavy dákymi pološialenými islamskými, fanatickými fundamentalistami, skôr sadistickými psychopatmi, zástupnú mučenícku smrť za celé ľudstvo na seba raz a pre vždy prevzal Ježiš!
EÚ (Brusel) ale ani „leaderships“ EÚ (Nemecko, Francúzsko a pod.) nekonajú dostatočne preventívne a proaktívne… (hypoteticky sa môže stať aj, že v krajnom prípade, iniciatívu prevezmú inak neorganizovaní kresťania, ak by mali byť obmedzované ich ľudské, občianske a autochtónne náboženské práva…
Napokon bude musieť dôjsť k neutralizácii islamu a všetkých náboženstiev na európskej pôde, alebo, jeho vytlačenie späť do jeho autochtónneho (pôvodného) islamského prostredia. A či to bude sprevádzané svetovou vojnou civilizácií, kultúr a náboženstiev (Huntington pripúšťa, že za istých podmienok až k totálnemu a krvavému konfliktu nemusí dôjsť…, ak sa naplnia jeho podmienky, postavené na otázke): A či také riešenie je možné, a nie je v rozpore s ľudskou prirodzenosťou, Huntington nezmieňuje.
Otázka smeruje do prostredia sociálneho inžinieringu a propagandy, smerujúcej k prevýchove občanov EÚ, k opusteniu svojich (ich, našich) prirodzených inštinktov a pudu sebazáchovy: Odmietnutím vlastnej prirodzenej a zdravej, dobre podloženej, xenofóbie, založenej na osobnej a zdieľanej zážitkovej skúsenosti s islamom a utečencami…
Ibaže, stret civilizácií, kultúr a náboženstiev už beží, je úplne zjavný, iba, nebol verbálne a verejne ohlásený a uznaný ako reálny. Iba reakčná nádoba toho, čo hrozí, ak nebude postup imigrácie korektne a účinne zastavený, a nebudú riešené jeho príčiny na mieste, sa v západnej Európe plní…
Je aj, ale, tiež tolerancia súčasného Ruska (za čias Putina) voči islamu v Rusku dočasná (post sovietske Rusko, teda, Ruská federácia, sa rozkladá na veľkom, kultúrne a nábožensky heterogénnom území), preto je dnes, dočasne, nevyhnutná a potrebná, aj ako súčasť prevencie proti vnútornému rasovému, etnickému, kultúrnemu a náboženskému rozkladu RF, aj z dôvodu, aby mal Putin nerušené podmienky a relatívny pokoj pre budovanie a upevňovanie si pozície Ruska, v medzinárodnom spoločenstve a svetovom rozmere. Ruským tajným službám sa darí odhaľovať a likvidovať ohniská islamistického terorizmu. Zatiaľ. O terorizme v Rusku sa médiá nezmieňujú, a rady by…
Americký nový prezident Donald Trump sa naplno prejaví po 20. januári, aj vo vzťahu k tomu, čo zmieňuje ako obnovu amerického sna „bielej“ Ameriky… (ekonomika smerom dnu, a zvýšenie zamestnanosti strednej triedy Američanov).
Ibaže, záverom by som chcel, a to bol hlavný úmysel tohto článku, aby si všetci tí, myslím európske vedenie EÚ, a s nimi všetci, ktorí si chcú prednostne, pred riešením reálnych problémov, týkajúcich sa aj ich vlastnej existencie, na úkor bezpečnosti vlastných občanov, ktorým vládnu, volení i nevolení, upevňovať svoju moc aj násilím, alebo, podsúvaním poloprávd a lží, aby sme si všetci naplno uvedomili, že o päť minút 12 už bolo.
Treba sa pozrieť bližšie na zúbky OSN, ktorá sa čoraz viac podriaďuje záujmom Globálneho Prediktora, o čom som písal v predošlých článkoch, a o ktorom píše aj Ján vo svojom Zjavení (Apokalypsa). Presne toto sa deje… (napokon sú tu aj iné proroctvá, mimo biblické…).
Článok je (bol) určený hŕstke čitateľov, ktorých by mal podnietiť a naštartovať k ďalšiemu, rozvinutému premýšľaniu o tom, čo nás čaká, a čomu sa nevyhneme, ak tomu nebudeme čeliť.
Prechod od orwellovského jazyka (newspeak) späť k normálnemu, jednoznačne a ľudovo zrozumiteľnému jazyku a reči, alebo, inak, od politickej korektnosti, teda, od orwellizmov, k pravým menám pre veci, ľudí a skutky, ktoré nás, ak sa ich ako manipulatívov a infekčných mémov urýchlene nezbavíme aj v jazyku a rétorike najmä politikov a verejnoprávnych a mienkotvorných médií, môže vyjsť fatálne draho, bude veľmi ťažký a plný prekážok.
A sa uvidí…