Zvrat v americkej ekonomike

Denník Pravda priniesol dve zaujímavé správy z Ameriky o konaní Donalda Trumpa smerom k firme Ford vo vzťahu k výstavbe závodu Ford v Mexiku. A dohodli sa.
Ide o Trumpov odťažitý vzťah k ekonomickej globalizácii, obrat k posilneniu domácej ekonomiky a zamestnanosti, podľa Baťovho hesla: „Myslieť globálne znamená konať lokálne a regionálne.“
Opatrenia sa týkajú aj General Motors alebo Toyota. Inak má nasledovať 35-percentné dovozné clo na výrobky vyrobené americkými firmami mimo USA, dovážaných „domov“. Problém „návratu“ k protekcionizmu je spojený jednak
a/ s nákladmi na „návrat“ amerických firiem po ich demontáži domov, a s tým aj možným zdražením výrobkov vyrobených nanovo „doma“ v USA (áut), na ceste k konečnému kupcovi, spotrebiteľovi,
b/ aj s tým, že otvorenie NAFTA podľa predstáv Trumpa nebude také jednoduché a,
c/ republikánska časť kongresu v tejto veci, vo vzťahu k protekcioniostickej ekonomike nie je jednotná.
Podobný úmysel, zaviesť dovozné prirážky na čínsky export do USA by sa stretol s odvetnými opatreniami zo strany Číny.
Tzv. otvorená (liberálna) ekonomika funguje v USA už od 80-tych rokov, jej demontáž by bola zložitá a nákladná.
K tomu treba pridať aj, že súčasná úroveň nezamestnanosti v USA je asi 4,6 percenta, ibaže, množstvo ľudí je mimo systém (evidencia): vzdalo svoj záujem o prácu aj pre to, že je málo platená. V skutočnosti je amerických nezamestnaných viac, než udávajú oficiálne čísla a štatistiky.
Zaujímavé: Zmena ekonomického myslenia z globálu domov (štátny protekcionizmus pre seba, do vnútra USA) prichádza z Bieleho domu a nového užívateľa oválnej pracovne. Obchodné dohody TTP, TTIP, CETA a NAFTA podľa D. Trumpa znižujú schopnosť konkurencie USA  a “berú” prácu Američanom.
Čo si s ním počne Globálny Prediktor?  Aký osud čaká nadnárodné korporácie a obchodné reťazce?
Ibaže to je ešte len polovica hayekovského myslenia verzus Milton Friedman.
Celým by mala byť a snáď bude aj zmena voľného trhu na slobodný trh.
A ešte: Chcelo by to program známy ako Systém riadenia podniku Baťa, ktorý propaguje jeden dnes z najčítanejších českých ekonómov Milan Zelený, na pozadí ekonomickej filozofie slobodného trhu, v opore o dielo Friedmanovho náprotivka menom Friedrich August von Hayek.
Donald Trump je proti ekonomickej globalizácii, aj proti, v rámci nej, dohode USA-KANADA-MEXIKO známej ako NAFTA.
https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/415729-ford-posluchol-trumpa-rusi-stavbu-tovarne-v-mexuiku/
https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/415703-trump-pohrozil-gm-zdanenim-dovozu-aut-z-mexika/
Postupne informovali TA3 aj ČT24.
P.S. A za seba: Sa mi to lúbííí… ibaže, čo už s prijatou s CETOU (EÚ-KANADA)?
K ekonomike Slovenska – „malá domov!“ Treba sa sústrediť na základnú sebestačnosť a vyvážať treba prebytky (a dovážať čo najmenej). Hudba budúcnosti? Kam vôľa, tam i cesta.
Na druhej strane – prečo mohol Baťa (a nielen) budovať celé obuvnícke mestá vo svete?
Aj s kompletnou a úžasnou sociálnou infraštruktúrou?
Prečo môže Volkswagen vyvážať celé fabriky na Slovensko? Prečo áno, prečo nie? Ale – prečo má cudzí (nemecký) národný a kórejský automobilový biznis financovať štát Slovensko? A žobrať o zamestnanosť svojich ľudí korupciou a benefitmi (daňové úľavy a prázdniny)? A “žobrať” o každé euro k platu pre zamestnancov?
Slovensko je malou, exportnou ale “rýchlo rastúcou” ekonomikou. Je ale rýchlejšia, než ekonomika USA. Tá dnes zaznamenáva “len” 1,5 percentný rast. 🙂
Prečo a pre koho sú výhodné nadnárodné, neprehľadné, obchodné reťazce výhodné? Pre predavačov v Lidli? Pre slovenské farmy (produkcia surovín, s ich cenami tlačenými pod výrobné náklady, vyvážaných von a vracajúcich sa na Slovensko ako hotové výrobky, s ich cenami “obohatenými” o množstvo marží sprostredkovateľov a medzistupňov, na ceste k konečnému spotrebiteľovi)?! Hmm…
Ako dopadlo také “mesto zamestnancov” automobilky KIA pri Žiline, ktoré pre KIA postavil štát Slovensko? Mestečko KIA chátra. Ako Černobyľ. Zaplatili ho slovenskí daňoví poplatníci. Kto to zaplatí spätne? Kto vie, nech odpovie…
Ibaže Baťove “priemyselné mestá” v zahraničí nefinancoval štát Česko-Slovensko ani v súčasnosti (Zlín, Baťovany, …) podobné v Brazílii… ale Tomáš Baťa and Sons.
Naozaj, priveľa otázok.
Doplnok (príloha) vložený 5.1.2017 O nákladoch na vytvorenie pracovných miest pre zahraničné firmy a štátnych dotáciách („investičné stimuly“) píše Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií. Sú hradené zo štátnych rozpočtových zdrojov a tie vznikajú z daní pracujúcich, aj zamestnancov, ktorých pracovné miesta boli „vydotované“ ich vlastnými daňami, ktoré mali byť určené na niečo úplne iné (zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby)!
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/415510-velka-vyzva-pre-rok-2017/
Pani Brigita Schmögner píše nielen o „tvorbe pracovných miest“, ale aj o starostlivosti firiem o svojich zamestnancov: „Kedysi sa firmy starali o prístrešky pre svojich zamestnancov. VW pre nich v sídle automobilky vo Wolsfburgu založil – dnes najbohatšie mesto v Nemecku. Baťa vybudoval Baťovany, no ubytovne pre robotníkov či bývanie pre ich rodiny zabezpečovali aj Dynamit Nobel, fabrika Stollwerck v Bratislave atď. Keby takúto sociálnu funkciu plnili dnes, neobstáli by vraj v globálnej  súťaži. Zákonná povinnosť zabezpečovať sociálne či nájomné bývanie, ako je to v mnohých západných štátoch, u nás neexistuje. V Holandsku na 1 000 obyvateľov pripadá takýchto bytov okolo 150, v škandinávskych krajinách a v Rakúsku okolo stovky. Koľko je ich na Slovensku?“
P.S. Tomáš Baťa bol lepší „sociálny demokrat“, než všetky pseudo ľavicové vlády po Veľkom Novembri na Slovensku.