Keďže výsledky našich žiakov v PISA v posledných desaťročiach dramaticky klesajú, na Slovensku sa konečne rozprúdila celospoločenská diskusia o tom, že by asi bolo treba niečo v našom základnom školstve pomeniť.
Z výsledkov medzinárodnej štúdie PISA navyše vyplynulo, že Slovensko je krajinou s najnižším počtom žiakov, ktorí sa cítia v škole šťastní.
Prečo asi?
Vychádzajme zo základného predpokladu, že deti od prírody túžia objavovať a zisťovať, ako veci vo svete fungujú. Ďalej, že deti sú radi v spoločnosti iných detí – podobného veku a inteligencie. Mali by teda školu milovať.
Ako prvé by som nášmu vzdelávaciemu systému vytkol kvantum učiva, ktoré má žiak absorbovať. Je možné, aby deti z krajiny, ktorej školský systém predpisuje o tretinu menšie kvantum učiva, dosiahli v porovnávaní lepšie výsledky?
Zoberme si už samotný začiatok, nástup do školy. Deti na prvom stupni ZŠ by celkom iste chceli mať prvé 4 roky mladú, milú, trpezlivú učiteľku. Bolo by zaujímavé vidieť štatistiku, aký je vekový priemer učiteliek 1. stupňa.
Podľa môjho názoru sa na druhom stupni ZŠ približne od šiesteho ročníka z matematiky, fyziky a chémie postupom času stáva strašiak. Náročnosť učiva je nastavená tak vysoko, že s jeho pochopením má problém väčšina rodičov. Tak čo čakáme od detí?
Netreba sa o tom príliš rozpisovať. Naši vysokovzdelaní odborníci v štátnych pedagogických ústavoch, ktorí v posledných desaťročiach ordinujú našim deťom to nevyhnutné minimum, ktoré by mal každý absolvent ZŠ ovládať, by sa mali začať zamýšľať, ako deťom vzdelávanie neznechutiť. Pretože práve to sa im doteraz darilo asi najviac.