Jednou zo základných poučiek ekonómie je, že čím viac peňazí štát natlačí v tlačiarni a dá ich do obehu medzi ľudí, tým vyššia inflácia. Pochybuje niekto o tom? Ďalšou základnou ekonomickou teóriou je Keynesova, klasická a neoklasická ekonomická teória. Pochybuje niekto o tom? Tieto teórie vznikali po veľkých hospodárskych otrasoch, po vojne prípadne v období tak pred +50 rokmi. Prečo sa ich učíme dodnes? Fungujú ešte dnes? Zdá sa Vám, že dnes reálna ekonomika tak funguje?
Teraz sa pozrime na peniaze ako na nositeľa informácie a ako na nástroj na riadenie štátu / spoločnosti. Čo nám bráni v tom, aby sme si peniaze natlačili? Okrem schválenia v Národnej banke nič (samozrejme keby sme svojprávny štát s národnou menou). Zároveň je tu však pocit, že bude inflácia a znehodnotíme si menu.
Čo sa však stane, ak za novo vytlačené peniaze postavíme fabriku na autá? Vyrobíme viac áut, na domácom trhu ich bude viac a cena pôjde dolu. Zvyšok vyvezieme do zahraničia. Bude u nás inflácia? Naša mena posilní a ceny klesnú. Celková výkonnosť ekonomiky porastie. Jediné čo potrebujete v krajine zaistiť je to, aby novo vytlačené peniaze išli takto do ekonomiky a zrazu máte nástroj na jej riadenie.
Niekto môže namietať, že v teóriách Keynesa, klasických a neoklasických sa spomína „úroveň potencionálneho produktu“. Avšak nemusí ísť v hore uvedenom príklade o investíciu na zelenej lúke ale napríklad o zefektívnejšieho procesu, kde namiesto 50 áut za hodinu vyrobíme 80. Jediný problém je vybrať dlhodobo vhodné odvetvie najlepšie podporené licenciou a výskumom a začať.
Čo z toho vyplýva? Dnes ekonomiky nie sú závislé od úrovne úspor ako v minulom storočí, ale efektivita krajiny a jej rozvoj životnej úrovne (aspoň potenciálnej) rastie s úrovňou riadenia štátu ako je toto riadenie schopné vykonávať takúto politiku.
Prečo dnes veľa ekonomík sveta volá po zahraničných investíciách? Pretože buď vlády štátov nerobia túto politiku, alebo chcú urýchliť rast ešte viac, alebo nemajú dostatok schopnosti lokálnych ľudí, odvetví, licencií, výskumu, vedomostí o zahraničnom trhu kde sa presadiť. Zahraničné investície vedia využiť voľné kapacity, zamestnať ľudí, priniesť množstvo pozitívnych efektov, ktoré vláda daného štátu zanedbala, nevie to robiť alebo zdedila nejaký stav a krátkodobo chce vyrovnať nerovnováhu na pracovnom či inom domácom trhu. Zahraničné investície však využívajú nejaký prvok v zahraničí, ktorý doma nemôžu mať, preto to radi robia. V prípade Slovenska lacnú pracovnú silu, nízke obstarávacie náklady na pôdu / budovy, daňové či iné výhody. Ak však chceme byť dlhodobo úspešný inak ako cez vzdelanie, výskum a podporu lokálnych podnikateľov to nepôjde. Robíme to?
Ako sa týmto extrémne silným nástrojom dá riadiť spoločnosť?
… ďalej v 11.2