Nezávislosť médií, ľudské práva a slobody a ANM

Predstavitelia redakcií Zem&Vek, Slobodný vysielač, Hlavné správy, Medzičas a Dav Dva sa stretli 12. 11. 2016 v Bratislave, aby spoločne s pristupujúcim členom Rádio SiTy a portálom nadlani.org založili Asociáciu nezávislých médií (ANM). Najzásadnejším dôvodom jej vzniku je koncentrovanie síl obhajujúcich všeobecné a nespochybniteľné práva na slobodu slova a prejavu, ktoré sú vystavené čoraz väčšiemu ohrozeniu.
Asociácia nezávislých médií bude takto reprezentovať státisícové čitateľské a poslucháčske zázemie. https://www.zemavek.sk/articles/view/vznikla-asociacia-nezavislych-medii
Asociácia združuje zatiaľ časť konzervatívnej mediálnej scény, ktorá vzniká, individuálne sa formuje a profiluje (a dodávam – konečne!) už niekoľko rokov…
Na Slovensku sa to priam hemží“ slobodnými a nezávislými“ médiami. Niektoré sú takými menej alebo viac, niektoré sa za ne len vydávajú, aby vzbudili dojem, že takými sú. A potrebujú to aj deklarovať (úple slobodné a nezávislé médiá neexistujú nikde na svete).
Predsúvať pred každé médium, že je slobodné a nezávislé, je vyjadrením pocitu ohrozenia jedného zo základných ľudských a občianskych práv na slobodu názoru a presvedčenia, a slobody prejavu názoru a presvedčenia pred ním i po ňom. Majú ho najmä nové médiá konzervatívnej mediálnej scény…
Pocity ohrozenosti jednotlivcov a občanov, verejne prezentujúcich svoj názor, ktorý nie je v súlade s „liberálno demokratickým“ ľavicovým aj pravicovým názorovým prúdom a útoky na konzervatívnu mediálnu scénu mediálnym mienkotvorným mainstreamom, nie sú vôbec fiktívne ani paranoidné, ale reálne.
Na Slovensku už ale pôsobí množstvo “slobodných a nezávislých” pravicových, ľavicových (všetkých ešte k tomu aj liberálnych!) printových a elektronických médií. Liberalizmus a liberálna demokracia sú mantrou a posvätnou kravou súčasnosti.

V prípade ANM zrejme ide o čosi viac; o životaschopný zárodok slovenského “slobodného a nezávislého” chýbajúceho mediálneho domu…

Pojem sloboda a nezávislosť je polysémantický, má rôzne konotácie, ibaže na mieste je otázka: Sloboda a nezávislosť na kom, na čom, od koho, od čoho, proti komu, čomu..?  Deklarovaná sloboda ale môže byť aj účelovou klamlivou (orwellovskou) zásterkou pre manipuláciu verejnej mienky dôverčivých…
Piano od nového roka zaniká, a časť hlavných “slobodných a nezávislých” (a – najmä mienkotvorných!) bude úplne spoplatnená predplatným…
Dôsledok – stúpne ale záujem o čítanosť “slobodnej a nezávislej” webovej alternatívy (a Smatanovci si “zgustnú” – konšpirácie)…
Luboš Blaha bude mať o to silnejší dôvod na zalamovanie rukami aj nohami, že v Európe aj na Slovensku silnie “krajný pravicový populizmus”, pričom ON a nielen on, je reprezentant liberálnej ľavice, alias akýsi Che Guevara (obdiv F. Castra a kubánskeho režimu) s akýmsi pseudo komunistickým myslením…

Od slobodných a nezávislých médií sa najmä v spravodajstve (žurnalistika) očakávajú pravdivé informácie. Ak takými médiá sú, a poskytujú ich, potom vôbec nepotrebujú byť prezentované ako „navyše“ (redundancia) ešte aj slobodné a nezávislé.
Pravdivostnú hodnotu spravodajských informácií si má možnosť overiť na webe každý ich príjemca, ktorý je čo len trocha spôsobilý aktívne, samostatne a kriticky myslieť, a vie aj hľadať, a nepotrebuje k tomu Smatanovcov, tobôž akési “GREVIO”, samozvaný poradný orgán, a tobôž Benčíka (falošná pseudo biela vrana)…

Sloboda a nezávislosť médií nepozná politickú korektnosť a ľuďom, veciam a skutkom dáva ich pravé mená. Väčšina “slobodných a nezávislých” médií je ale viac-menej stále politicky korektná, priazeň čitateľov si získava kritikou režimu trebárs v časti korupcia a správanie politického establishmentu, čo je dôležité, ale, je len súčasťou systému, koná v ňom, v rámci jeho mantinelov, nie nad ním (!), čím sa na tom systéme podieľa, podporuje ho a udržiava pri živote.
Miesto, čas a vec (udalosť) sú v pravdivej spravodajskej info (správa) reálne. Objektivita spravodajstva môže byť narušená subjektívnym videním veci, miesta a udalosti v čase, jej osobným (subjektívnym) vnímaním a uhlom pohľadu spravodajcu (pravicové alebo ľavicové, prípadne “stredové” médium). Nič nad ním. Tým, čo je „nad“ nie je ale mienený politický stred.
Skutočné, relatívne slobodné a nezávislé médium je neideologické a apolitické, koná mimo ihriska, uznávaných mantinelov – ponad ne. Také na Slovensku ani nikde vo svete nie je. Neexistuje mediálny arbiter miery vecí a matrixu…
Siedma veľmoc sa snaží mať vplyv na reálne verejné politiky, aj tie najvyššie. A sociálne siete? Nemajú moc ani vplyv. Sú združením priateľov, skupín a nepriateľov: A pri bránke sa toho spravidla narozpráva, až hanba…
Konzervatívne politické spektrum nastavuje liberálnemu zrkadlo, snaží sa pomenúvať veci ich pravými menami, bez politickej korektnosti voči režimu a systému (matrixu). Politická korektnosť uberá na pravdivosti a úplnosti spravodajskej informácie.

Do textu správy mienkotvorné médium vsúva modifikátory, ktoré už svojou titulkou správu deformujú jej ideologickým a politickým kontextom (podtextom) a pozadím, pričom taká správa sa už na úrovni prototextu stáva metatextom (správou o správe).
Rubriky redakčné alebo externé komentáre najmä v mienkotvorných médiách (liberálne SME, Denník N, ľavicovo-liberálna Pravda) reagujú na udalosti ich výkladom z pohľadu ich komentátorov, a texty názorov a komentárov sú „návodmi na použitie“ pre príjemcov (čitateľov) spravodajských informácií (prototextov) týchto médií. Názory a komentáre k správam patria do kategórie metatextov, (ide správy o správach) textom, majúcim ideologický a politický podtext. A tam sa ale už mantra pojmu slobody a nezávislosti rozpúšťa v prostredí osobnej závislosti komentátorov na ich „slobodnom, nezávislom“ osobnom presvedčení a vierovyznaní, alebo zadaniach a úlohách, ktoré plnia v zamestnaneckom vzťahu k médiu, v ktorom a pre ktoré pracujú. Preto, najmä veľké, mienkotvorné médiá vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve oligarchie, závislé na ich vlastníctve a sponzoringu, nie sú slobodné ani nezávislé, tobôž už vôbec neideologické a apolitické. Oligarchia sa snaží ovládnuť mediálny priestor, ktorým by mohla ovplyvňovať verejné politiky v ich prospech (Česi spozorneli, a schválili zákon lex Babiš).
RTVS a verejnoprávnosť tohto združeného média visí na politickej vôli a záujme vládnucej moci a parlamentnej väčšiny. RTVS aktuálne vlastní ministerstvo kultúry Smeru.

Slobodný a nezávislý je málokto. Úplne slobodný a nezávislý nie je nik. Tobôž médiá. Nezávislosť novinára môže byť ovplyvnená aj zamestnaneckým pomerom  a v ýškou hypotéky.
Úplne slobodný a nezávislý nie je ani žiadny bloger/ka, píšuci/e pod značkou svojho hostiteľa…

V prípade ANM ide o reálnu myšlienku spájania konzervatívneho mediálneho spektra. Bezbrehý liberalizmus zľava i sprava si žiada konzervatívnu opozíciu. Opozícia v slovenskom parlamente nemá hlavu ani pätu, je nečitateľná, nezrozumiteľná a len obhrýza členky koalícii, ktorá sa predvádza totalizačnými praktikami predsedu parlamentu, jeho rokovacím poriadkom, Ľuboša Blahu (bojovník proti pravicovému populizmu a „extrémizmu“ – falošný prorok s neomarxistickým myslením a pozadím) Mosta Híd (spravodlivosť – novela anti extrémistického trestného zákona, netransparentnosť agendy ľudských práv a pseudo práv, príprava ratifikácie zjavne verejnosťou odmietnutého Istanbulského dohovoru), agenda MPSVaR a jeho odboru rodových rovností mužov a žien, a nielen tých, a tak ďalej…
Koalícia Smer-Most-híd- SNS-Sieť vnikla takto: “Ak nevieme zvíťaziť nad zlom, tak sa s ním spojme. Aby sme získali podiel na moci a vládnutí – za každú cenu!”
Platí to aj pre Sieť a jej bývalého “precedu” ktorý sa nevie nájsť ani na všeobecnom európskom súde (slabá a nevyrovnaná osobnosť a už označené charakterové vady).

Ekonomika Slovenska sa riadi ústavnou charakteristikou: „Slovensko je sociálne orientovanou trhovou ekonomikou“ (a voľnými zásahmi štátu, obmedzujúcimi a regulujúcimi slobodné podnikanie a slobodný trh).
Slovensko vo veciach ľudských práv porušuje aj svoj ústavný princíp deklarovaný vetou: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“. Viaže. Rodovou ideológiou a úmyslom ratifikovať Istanbulský dohovor, ale aj inak (Celoštátnou stratégiou ľudských práv a Akčným plánom pre ochranu a podporu práv LGBTI osôb a skupín, ktoré zaraďuje medzi neexistujúce menšinové práva (a s ňou aj rovnosť pohlaví a rodov), pričom iným a reálne potrebným menšinám (starí, chorí a zdravotne poškodení a inak hendikepovaní…) sa venuje viac-menej, hoc ich v stratégii zmieňuje, len okrajovo.

Výsledky amerických prezidentských volieb naznačujú koniec bezbrehého liberalizmu vo veciach ekonomiky a voľného obchodu, zmenu trendov vo vzťahu k vnútornej ekonomike USA, k globalizácii, voľného obchodu, zamestnanosti, sociálnych vecí a ľudských práv…
Ak Európa neakceptuje výsledky amerických prezidentských volieb, a porazení liberálni demokrati tiež, a porážku nepriznajú ani slovenskí pseudo liberáli a pseudo demokrati, nárast takzvaného „pravicového populizmu“ a „extrémizmu, ako reakcie na „ľavicový populizmus“ a na rovinu – na „ľavicový extrémizmus“, aj s jeho fašizoidnými ambíciami, odpor bude silnieť so všetkými dôsledkami pre vnútorný ľudský a občiansky mier a zmier v Európe. Rovnako sa treba postaviť aj proti fašizoidným ambíciám nadnárodného finančného a priemyselného kapitálu a globalizácii.
Systém svetového matrixu treba odmietnuť, a najmä, vrátiť „malú domov“. Teda, myslieť gobálne a konať lokálne (český ekonóm, globálny profesor M. Zelený).

Európu treba “vrátiť späť” späť (konzervativizmus) k jej pôvodným európskym hodnotám, vo všetkých jej hmotných aj duchovných ľudských rozmeroch.

Vznik Asociácie nezávislých médií z iniciatívy Zem a Vek je a bude vítaný. Slovensko ho vo svetových, európskych a vnútorných turbulenciách potrebuje…
Po spoplatnení mediálneho obsahu, lebo biznis a obchod s duševným vlastníctvom a autorskými právami, bude o voľne prístupné médiá na webe o to širší čitateľský záujem.

Prečo je potrebná integrácia konzervatívneho mediálneho spektra? Pretože rovnosť ľudských práv a slobôd v znení „Liberté, fraternité, egalité!“ (heslo VFR pretavené do medzinárodných ľudsko-právnych dokumentov) je lož, a ani v tej podobe, v akej si ich vykladajú pravicoví aj ľavicoví liberálni demokrati, v nadväznosti na buržoáznu a priemyselné revolúcie, aj s krvavým ovocím vzájomnej nenávisti spoločenských tried a vrstiev, vôbec neexistuje.
Heslo VFR je chimérou, ktorá chce poprieť prirodzenosť a reálnu slobodu ľudských bytostí s ich telesnou, duševnou a duchovnou vrstvou, a prirodzenou túžbou po ich trojjedinej integrite.
Skutočnú povahu a slobodu ľudských bytostí popieral komunizmus, nacizmus, fašizmus a dnes Globálny prediktor Nového svetového poriadku.
Doba je tehotná alebo nástupom tretej totality alebo zmenou spoločenského systému moci a vládnutia, oslobodením sa z väzenia matrixu, ktorý prináša nástup tretej totality, pričom červená a hnedá im budú závidieť… (treba sa správne a slobodne rozhodnúť a podľa toho konať.)
Existujú ale základné a neodňateľné ľudské práva, počnúc prirodzeným právom ľudských bytostí na ich život od počatia po prirodzenú smrť, aj s právom na dôstojný život, ktoré ale nedostane nik v žiadnej výdajni práv, neleží na pulte Bieleho domu, Bruselu ani Moskvy, tobôž Číny, alebo v náboženskej modlitebni, mešite, kostole alebo synagoge.
O dôstojný život je treba usilovať vždy len osobným, sebe vlastným, aktívnym ľudským, občianskym a politickým spôsobom života (preukázateľne nezavinené deficity a prekážky dôstojného žovota ľudských bytotí je potrebné žalovať a domáhať sa ich súdnou cestou… (nie ľudsko-právnym alebo politickým aktivizmom). Dôvod: Právo na prácu a sociálne istoty boli po zmene systému a režimu (Veľký November 1989) ako ústavou garantované ľudské právo zrušené, a tým aj právo na dôstojný život v hmotnej a existenčnej vrstve života ľudských bytostí. Ľudská bytosť má právo na dôstojný život v jeho hmotnej (existenčnej) vrstve, o duševnú a duchovnú sa musí postarať sama (mentálne dispozície). Krádež odňatím ľudského práva na základnú dôstojnosť ukradla pravicová liberálna demokracia a nástup voľného trhu v podnikaní a voľného trhu s pracovnou silou a ľudskými zdrojmi.
Neexistuje ani osobitné ľudské právo na šťastie, pretože, také sa nenachádza v zozname základných ľudských práv a práv, nie je jeho nárokovou súčasťou.
O osobný pocit šťastia sa musíme usilovať sami, vlastným a najmä vo svojich očiach dôstojným spôsobom života, podľa zásad etiky, morálky a mravnosti (ak kto chce – veriaci kresťania podľa „desatoro“…) a pocit osobného šťastia sa v nás pocitovo sem-tam blysne „ako muška iba zlatá“ alebo, výnimočne zotrvá aj dlhšie, pričom môže byť, čo je zrejme najcennejšie, konečným pocitom na konci dní, pri rozlúčke so životom, ako dôsledok spôsobu nášho života…
Máme slobodnú vôľu. V nej, a osobnej zodpovednosti a vnútornej disciplíne, nielen za seba, a v našom svedomí, sú skryté aj pôvodné, univerzálne všeľudské, a tiež aj a naše, pôvodné európske hodnoty. Naša zodpovednosť a disciplína nesmie ale byť vymáhaná zvonka, musí byť nami zvnútornená.
Tvrdenie, že sami sme si mierou všetkých vecí, a napĺňame ich len a len na základe svojej slobodnej vôle, slobodného rozhodnutia a slobodných skutkov, lebo toto právo nám bolo dané, a nik nám v našich individuálnych a individualizovaných slobodách a právach a ich napĺňaní nesmie brániť, je len sebaklam, ktorý si, žiaľ, osvojujeme, a slepo v ňom žijeme, klamaní, podvádzaní a manipulovaní liberálnymi a libertariánskymi demokratmi a pseudo demokratmi…
Ak by cieľovou destináciou ľudstva bola len a iba všestranne konečná a funkčná liberálna demokracia podľa Francisa Fukuyamu Koniec civilizácie, a aj sa hypoteticky naplnila, ľudstvo by následne stratilo svoju vývojovú dynamiku, a jeho život by sa premenil len na šedú, nudnú, stojacu idylku rajskej záhrady (a takú si vie málokto predstaviť…). Pre mňa hotové peklo. Pre džihádistických a samovražedných islamistov vysnívaná odmena…
Raj na zemi sľubovali komunisti a všetky totalitné ideológie a režimy. Neomarxistická ideológia je totalitnou ideológiou.
Ibaže tak to vôbec nefunguje (čo vidno na realite dní a našej osobnej a sprostredkovanej zážitkovej skúsenosti) a ľudstvo sveta sa reálne nachádza v dobe stretu civilizácií, kultúr, náboženstiev a hodnôt, a ktorý si, podľa Samuela Huntingtona a jeho Stretu civilizácií, svojím nezodpovedným, egoistickým a sebeckým konaním, zavinilo samé, a bolestivo čelí následkom… (a “elity” EÚ nie sú schopné a spôsobilé, a márne usilujú o “viac Európy” a naše zotročenie…). Ale tak si (za seba) svoju slobodu a nezávislosť nepredstavujem…

P.S. Som biela luza? Je suis biely odpad, white trash, no mne to je jebno, zjem fšetko. Ak ma kto bude chcieť nájsť, môžema, tu, kdesi v relatívne slobodnom a nezávislom priestore, medzi klávesnicou a počítačom… alebo, čo chce.
Nechcem byť trans pacifický, globálny a odnárodnený, paneurópsky, pseudo slobodný a pseudo nezávislý nikto bez identity. Chcem ostať ten, ktorý som, až do konca svojich dní. Aj s tým, čo mám medzi nohami a v hlave.

Podbehlo mi sobotňajšie SME z 3.12.2016, Peter Maczovszky na autorskej strane (na tej, kde má svoje miesto aj filozof a teológ Michal Havran) začína pekne: “Evolučná teória nás zaradila k opiciam. Kapitalizmus a marxizmus nás premenili na ekonomické bytosti. Nemeckí filozofi nám vzali Boha. Fyzici nás pripravili o ilúziu priestoru a času. Psychoanalýza pátrala po ľudskej duši a našla len uzlík pudov a úzkostí. Vďaka genetike sme sa dozvedeli, že nie sme až takí svojprávni. A predsa sa tvárime, ako keby sme boli pánmi vesmíru.” Ďalší text sa topí v pologramotných úvahách o kresťanstve, ako ostatné texty ateistov a liberálov, ostávajúcich myslením vo vnútri systému a matrixu, ktorí by vo svojej bohorovnosti chceli demokratizovať a liberalizovať ešte aj kresťanskú teokraciu.