Istanbulský dohovor, rodové násilie a rodové stereotypy

Biologické pohlavie je spravidla totožné s rodom. Anomálie odlišného pohlavia a rodu alebo sexuálnej orientácie nemajú vôbec nič spoločné s neo ľavicovými ideologickými konštruktmi, ktoré údajnú nerovnosť pohlaví a rodov nachádzajú v historických, generačných, kultúrnych a sociálnych „rodových stereotypoch“.
Neomarxisti sa dožadujú kultúrnej a sexuálnej revolúcie rušením prirodzených biologických a sociálnych rolí mužov a žien, vnášaním feminizmu do všetkých oblastí spoločenského a politického života a ekonomiky, sociálnej a rodinnej sféry likvidáciou pojmu tradičná rodina (údajný historický, kultúrny a sociálny prežitok).
Novo ľavicový denník Pravda ob deň, ob týždeň omieľa stále to isté – „ľudské práva homosexuálov a LGBTI osôb a skupín“ plus aktuálne vo vlnách, potrebu ratifikácie Istanbulského dohovoru. Pozrite si ostatnú „čerstvú“ vzorku (od poloprávd k lžiam, od reality k absurdnostiam) v kontexte „zasa tá zlá, vraj spiatočnícka KBS, veriaci kresťania a katolíci“:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411983-konferencia-biskupov-slovenska-vyzyva-vladu-aby-neratifikovala-instabulsky-dohovor/
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/412295-stoji-cirkev-na-strane-tyranych-zien/
https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/412306-tri-k-a-tisic-lzi/
Komentáre k článkom odmietajú prijatie Istanbulského dohovoru, ale denník Pravda na spätnú info väzbu na verejnú mienku nereaguje, ale sústavne sa ju pokúša manipulovať a zvrátiť.
Rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú dané historicky, kultúrne, nábožensky, sociálne ani politicky, ale od počiatkov ľudstva, ako biologicky a fyziologicky prirodzené.
Názor a stanoviská Konferencie biskupov Slovenska už len potvrdzuje to, čo by mali akceptovať a rešpektovať všetci, čo tvrdia, že násilie na ženách je rodovo podmienené. Sústavné falošné obvinenia a útoky na KBS nie sú podložené ničím, len neznalosťou Písma aj v časti postavenie žien v kresťanskej cirkvi vo vzťahu k životu kresťanov a veriacich kresťanských žien, v rámci ich slobodnej osobnej viery, kresťanského obradu, rodinného kresťanského a verejného života.
Práva žien v kresťanstve sú porovnateľné s právami žien v islame, kresťanské ženy sú vo svojom náboženstve slobodné a nezávislé aj na na svetských liberálnych ľudských právach – a práva moslimských žien sú všeobecne známe. Tu niet o čom. Ľudsko-právni aktivisti sa angažujú na nesprávnej parkete pred nesprávnymi dvermi… (okrem toho, postavenie žien v kresťanstve je vnútornou záležitosťou kresťanských cirkví…).
Nie je možné prikázaným kvótizmom hnať ženy do politiky, pretože ide o nepriame násilie a deformáciu prirodzeného prostredia, a nie je možné ani rovnakým spôsobom určovať, koľko žien má byť kde a na akom pracovisku v pomere k mužom. Ide o násilnú deformáciu prirodzeného prostredia tvorby pracovného kolektívu.
Ak sa žena rozhodne ísť do politiky, pôjde a nik jej v tom nebude brániť. Ak sa žena rozhodne letieť na Mars, poletí, a nik jej v tom nebude brániť. Ak má schopnosti, nadanie a spôsobilosti pre umenie, potvrdí ich umením. Má slobodnú vôľu vo všetkých otvorených možnostiach…
Spoločenské role žien a mužov všeobecne aj v jednotlivostiach je možné a  potrebné odvodzovať od ich biologických a fyziologických daností, na pozadí ontológie mužov a žien, ich prirodzených prírodných vzájomných rozdielov, ktoré zakladajú vzájomnú potrebnosť, závislosť a spoluprácu mužov a žien vo všetkých oblastiach intímneho, súkromného, rodinného, ekonomického aj pracovného, verejného spoločenského, kultúrneho a náboženského života, aj z pohľadu ich reprodukčných rolí pre zachovanie rodu, rodiny, národa a štátu.
Z pohľadu základných a ostatných ľudských práv, sú si všetky ľudské bytosti rovné vo svojich univerzálnych právach a povinnostiach, ktoré je ale potrebné odlíšiť podľa pohlavia, rodu, biologických schopností a daností každej ľudskej osoby…
Anomáliou nie je rôzny pomer ženského a mužského elementu u žien a mužov, lebo ten je obvyklou prirodzenou súčasťou odlišnej štruktúry osobností mužov, akou je silná alebo slabšia ženskosť a mužskosť. Každá, každý z nás získavame približne v treťom trimestri pohlavie, rod, a podľa množstevných pomerov dávkovaných hormónov, vždy aj väčší-menší kúsok z elementu opačného pohlavia. Ten sa prejavuje v štruktúre našej mužskej alebo ženskej osobnosti a určuje naše schopnosti, talent, nadanie a výber povolania, profesie. Sme ale stále ľudskými osobami, vždy aj s už vyhraneným pohlavím a rodom…
Za anomálie a poruchy v oblasti vývoja osobnej sexuality a rodu sú zodpovedné poruchy genetického programu vo vývoji ľudského plodu a poškodené spúšťače a transmitery (prenášače povelov) pre normálny vývoj (pohlavie, rod) plodu, práve prostredníctvom biochemických látok, enzýmov a hormónov. Poruchy rodovej identity a sexuálnej orientácie (preferencie) sa a môžu sa prejaviť niekedy až v puberte, alebo i neskôr.
Tieto aspekty nemajú žiadny ideologický ani náboženský, ale úplne prirodzený, prírodný a biologický rozmer a pôvod. Poruchy genetiky ľudského genotypu v časti pohlavie a rod sú dané nielen dosť dobre ešte vedecky nevysvetlenými biologickými faktormi, ale aj ako nepriamy alebo priamy dôsledok civilizačných vplyvov, najmä chemizáciou potravinového reťazca, farmaceutickým priemyslom, zrejme aj ako zrejme možný, hypotetický dôsledok nedostatočne preverenej neškodnosti očkovacích látok pre deti, obsahom istých kovov, a tiež aj znečisteným ovzduším a vodou (priemysel).
Odchýlkou od štatisticky bežnej a štandardnej normy (jednota pohlavia a rodu) je ale dualizmus anatomického pohlavia a vlastného rodového seba prežívania ľudskej osoby, ktorým je nesúlad (opak monizmu, kde pohlavie a rod jedno sú) v osobnom prežívaní vlastného pohlavia a rodu, rovnako aj sexuálna orientácia na rovnaké pohlavie, alebo zameranosť na iný, neobvyklý predmet a objekt sexuálneho záujmu, ako iné sexuálne deviácie (odchýlky od hetero normy). Na tomto mieste je možná intervencia sexuológie, psychológie, psychiatrie a praktickej medicíny (najmä v prípadoch inter a trans sexuality).
Aký je rozdiel medzi mužským a ženským mozgom? Anatómia ženského a mužského tela (hardvér) zakladá odlišnú fyziológiu žien a mužov (softvér) vo vnútri mozgu i navonok (správanie a schopnosti). Oba mozgy (hardvér mužov a žien) sú len zdanlivo anatomicky rovnaké, ibaže fungujú fyziologicky rozdielne. Pravá hemisféra spravidla zodpovedá prvej, ľavá zasa druhej signálnej sústave.
Teda, ľavá obsluhuje jazyk, reč, myslenie, rozumové schopnosti, zodpovedá za logiku, pravá intuíciu, emočné, citové prežívanie (zjednodušené). Tvar a vlastnosti (výbava) nervových mozgových buniek u žien je iná v ich schopnostiach prepojenia a komunikácie mozgových hemisfér v porovnaní s mužskými (u mužov je maskulínna, u žien femínna). Mužský mozog zväčša vykazuje viac prepojení najmä spredu-dozadu, oddelene a viac v rámci jednej hemisféry, kým ženský mozog medzi a naprieč obomi hemisférami, čo zakladá výrazné odlišnosti v správaní a schopnostiach oboch pohlaví.
Ide významne o schopnosť delenej pozornosti žien, ktoré sa dokážu sústrediť na viacero činností súbežne. Sú emotívnejšie, spravidla aj empatívnejšie, ich zmysel aj pre estetické hodnotenie svojho zovňajšku ale aj domácnosti a interiéru je u nich silnejšie ako u mužov. Spravidla sa lepšie starajú najmä o svoje deti a vôbec, deti v útlom veku, aj ako učiteľky a opatrovateľky, vedia vhodne, dobre a správne vycítiť ich momentálne potreby a celkové rozpoloženie s odchýlkami od normálu. Zdravá a normálna žena, matka, má materský inštinkt a pud silnejší, než otec, jeho otcovský vzťah je spočiatku len zdieľaný a dotvára sa postupne. Skrátene, obrázok s prevahou modrej, znázorňuje mozog muža a spodný (hnedá), mozog ženy “v akcii”:
Ľudský hardvér ani softvér sa nemení v zmysle údajnej evolúcie človeka, teda neo a post darwinizmu, pretože základný ľudský genotyp je všeobecný, trvalý a nemenný, premennou je fenotyp (životné podmienky a prostredie). Predsa vieme, že neboli zaznamenané žiadne novodobé objavy typu novej ľudskej rasy a etnika, a aj „medzičlánky“ objavované paleo antropológiou majú parametre „dôkazov“ údajných biologických predchodcov a vývojových medzičlánkov ľudského plemena…
Ľudstvo, jeho západný a ďaleko východné civilizačné a kultúrne ľudské okruhy sa adaptujú na podmienky už štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorá má vplyv na ekonomiku, politiku, medzinárodné vzťahy, celkovú i regionálnu zamestnanosť, sociálne veci a postavenie žien i mužov v oblasti vzájomného spolužitia v rámci kultúr a náboženstiev, a teda, aj ich života v osobnom, súkromnom, pracovnom a verejnom i politickom živote.
Za mnohými konfliktmi medzi mužmi a ženami a násilím treba vidieť najmä stres, napätie a existenčnú stránku, ktorou je pokračujúca bezbrehá liberalizácia spoločnosti sprava i zľava, a každodenný boj o existenciu a prežitie. Dnes majú ženy rovné aktívne aj pasívne volebné právo, deľba práce v domácnosti a pri výchove detí je na ich slobodnej dobrej vôli zákonom garantovaná, a závislá len na vzájomnej dohode, vo vzťahu k manželstvu a partnerstvu a opatrovníctvu detí pred rozvodom, rozchodom alebo po ňom a už konečnom rozhodnutí súdu…
Za konflikty medzi mužmi a ženami je možné vidieť priame i nepriame dôsledky opúšťania pôvodných európskych civilizačných a kultúrnych hodnôt, vytráca sa vzájomná úcta, skutočná láska a rešpekt, všetci môžu všetko, a (obrazne) nik už nemusí takmer vôbec nič. Všetci majú práva, nik zodpovednosť.
Všetky už možné a snáď aj novo objavené základné ľudské práva a práva sú garantované Základnou listinou práv a slobôd, Chartou práv EÚ ale aj ďalšími rôznymi paralelnými ľudsko-právnymi dohovormi a dokumentmi (Dohovor o právach detí), ústavou a zákonmi štátu, antidiskriminačným zákonom. Ďalšie akcesorické (doplnkové) práva sú zaručené zákonom. Svoje práva majú garantované už aj osoby a skupiny LGBTI.
Neexistuje snáď už oblasť, ktorá by z pohľadu ľudských práv a ostatných práv nebola legislatívne ošetrená dákym dohovorom, dokumentom alebo zákonom. Slovensko má celoštátnu stratégiu na ochranu a podporu ľudských práv, osobitne pripravený Akčný plán na ochranu a podporu práv LGBTI osôb a skupín. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, aj odbor rodových rovností (Ing. Pietruchová), aj ministerstvo spravodlivosti (ministerka Žitňanská) či ministerstvo zahraničných vecí (minister Lajčák) ale ešte stále pripravujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru.
Slovensko ale ešte stále neratifikovalo už v máji 2011 podpísaný Istanbulský dohovor o prevencii a opatreniach proti a na zamedzenie rodovo podmieneného násilia voči ženám, a jeho ratifikáciu odkladá už po tretí raz z roka 2013 na jún 2016, a tento raz až na jún 2017, lebo k ratifikácii potrebuje pripraviť zodpovedajúcu príslušnú legislatívu a podmienky aj pre vytvorenie kontrolného a monitorovacieho aj sankčného medzinárodného orgánu GREVIO…
Európska komisia a česká euro komisárka Věra Jourová otvára dnes masívnu kampaň za ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Tá istá osoba pred tým, než jej určili daný úsek, teda rovnosť mužov a žien, mala osobný odlišný názor na ženské kvóty, ktoré dnes ako euro komisárka presadzuje. V súkromí je (bola) za slobodu a prirodzený výber, proti ženským kvótam (jej verejné vyjadrenie z predošlého roka, ktoré dnes popiera). To je ale aj ukážka úprimnosti politikov…
Slovensko vôbec nepotrebuje ratifikovať Istanbulský dohovor, ktorý je skrytým trójskym koňom rodovej ideológie, aj preto, že sa výslovne (znenie ústavy) zaviazal neviazať sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
Slovensko má dostatok platných legislatívnych nástrojov na boj proti násiliu akéhokoľvek druhu, ktoré sa nevyčerpáva len údajne „rodovo podmieneným“ násilím na ženách. Rodovo podmienené násilie nemožno trebárs odôvodňovať veľkonočnými zvykmi pondelkovej šibačky a oblievačky (!)…
Slovensko má svoje piliere moci, má rezort vnútra, spravodlivosti (prokuratúra, policajný zbor a OČTK), všeobecné a trestné súdy, má ale aj preverovací orgán pre kontrolu činnosti a zákonnosti konania policajného zboru…
Slovensko má ale najmä svoj vnútorný ľudský faktor. Ním je predovšetkým najmä vôľa zmienených orgánov a inštitútov pre riadne využitie reálnych zákonných nástrojov a inštitútov, a skutočná vôľa chcieť a poctivo si plniť úlohy, pracovné povinnosti a služobné úlohy na jednotlivých pracovných a služobných postoch a stupňoch štátnej moci, exekutívy a verejnej správy.
A na to ale Slovensko (parlament) vôbec nepotrebuje ratifikovať Istanbulský dohovor.
Stanovísk a petícií už bolo a je dosť, všetky sú proti ratifikácii. Slovensko by sa malo, ako zastupiteľská demokracia, oprieť o zrejmú a zjavnú vôľu občanov, nie ju netransparantne a v zákulisí obchádzať. Svojím konaním, zjavne aj pod tlakmi neomarxistickej loby, a vôle postupne rúcajúceho sa Bruselu a pozostalých voličov liberálnej demokratky Hillary Clintonovej, po presvedčivých výsledkoch a pre liberálnych demokratov už stratených amerických prezidentských voľbách, postupne prichádza aj o zvyšky dôvery občanov a vlastného slovenského ľudu.
Nielen USA, ale aj EÚ, detto Slovenská republika, ktorá má svoju vlastnú vôľu, suverenitu a slobodu vo veciach, ktoré jej dikcia Lisabonskej zmluvy umožňuje slobodne uplatniť aj vo veciach vnútra a spravodlivosti, zrejme už tiež stojí pred zásadnou reformou svojho spôsobu ďalšej existencie. Ak reforma nepríde zvnútra, ako dôsledok sebareflexie, najmä odmietnutím tlakov na ďalšiu liberalizáciu zľava, pretože tú si už neprajú ani americkí voliči a republikáni, naši slovenskí občania a voliči zareagujú, ak nie skôr, tak vtedy, keď príde ich čas…
Nože skúste týraným ženám, ktorým sa nedostáva pomoc od štátu s výnimkou pomoci od charity (a práve často kresťanskej!) spravodlivosti a zadosťučinenia voči agresorovi, odporučiť, aby nad hlavou mávali ratifikovaným Istanbulským dohovorom…
Nie, tak to určite fungovať nebude. Ide tu o diagnózu nepriameho vyhýbania sa priamej zodpovednosti a účinnej razantnej akčnosti zo strany zodpovedných ministerstiev, teda, slovenskej vlády…
Vládnuce elity konajú len formalisticky, ich konanie spočíva v ich reálnej nečinnosti.
Zhromažďujú a ukladajú len papierové dokumenty, ale reálne problémy násilia páchaného na ženách neriešia – dôsledky boli v ostatnom čase fatálne (násilie a vyhrážanie sa končilo smrťou obetí násilia). A následnými neúčinnými opatreniami voči zložkám policajného zboru. Riešenia poznáme, sú na stole a na programe dní. Ak Slovensko Istanbulský dohovor neratifikuje, nestane sa nič, vôbec nič. Týrané osoby nestratia a nezískajú nič, ak nedôjde k náprave prístupu vlády a jej podriadených zložiek.
Trvalým a neriešeným vážnym problémom väčšiny žien na Slovensku je rodová rovnosť a rovné príležitosti vo veci zamestnávania a odmeňovania. Ženy na Slovensku sú bežne diskriminované na základe ich sociálneho a rodinného statusu, podľa – slobodná bezdetná žena, slobodná matka, matka samo živiteľka, manželka a matka, staršia žena v pred dôchodkovom alebo v dôchodkovom veku…
V konaní o prijatie do zamestnania plnia ženy a preukazujú tie isté spôsobilosti ako muži (kvalifikácia, prax a príslušenstvo). Ale zamestnávatelia si spomedzi nich zväčša vyberajú. Sťažnosti na porušenie ich práv ale nie sú opatrené účinnými nástrojmi na vymáhanie práva. Okrem toho, k rovnosti práv mužov a žien patria nielen rovné príležitosti ale aj rovnaká odmena za rovnakú prácu. V jednom ani druhom prípade ale Slovensko nedokázalo tieto vážne deficity ľudských práv a práv žien uspokojivo vyriešiť. Istanbulský dohovor a jeho ratifikácia na veci nič nezmení.
P.S. Autor sa venuje prevažne ľudským právam a o Istanbulskom dohovore píše znova preto, lebo vo svojom úsilí pokračuje aj pseudo ľavicová neomarxistická Pravda. A jej pravda je lož. Tento denník pokračuje v mediálnej manipulácii názoru a verejnej mienky svojich čitateľov…