Tým venujem nasledujúce riadky.
Melú nad pivom svoje politické komentáre, ktoré sú väčšinou niečo medzi zúfalstvom nad stavom vecí verejných a uľavením si aspoň tak, že to niekomu rozpoviem, čo ma trápi. Potom si dáme pivečko a poldeci, čo čakry okamžite prečistí. A zareveme spoločne góóóóól. To zarevanie a to popíjanie je dosť podstatnou terapiou, ktorá skoro dokonale navodí ilúziu, že sme majstri sveta. Víťazi, čo potrebujú akútne zažiť opojný pocit poníženia nejakého súpera. Aspoň nachvíľu, lebo toľko bied okolo nás, toľko prehier, toľko korupcie a darebáctiev, čo musíme požuť, prežuť, prehltnúť. A zomlieť vo svojich mlynoch ambivalentných pocitoch a paradoxov života. Toľko dezinformačných kravín, komunikačných volovín a televíznych hovadín. Kriminálnych capín a mediálnych chobotín, klebetných slepačín a pracovných konín, že to je neraz aj na tie kone veľa, nie na ľudí…
Čím viac vonkajšieho blahobytu, tým zažívame aj väčšie psychické tlaky.
Čím beztrestnejšie sú porná a smilstvá, tým viac osamelí zažívajú horšie depresie.
Čím tuhšie sú aplikácie gej osláv pochodov, tým silnejšie úzkosti majú tí ešte normálni.
Vlády vonku máme také, aké zaslúžime. Dosť často sú napomenutím a liekom pre masy, než nejakým nadšením pre národ. Kto má v sebe ako kráľa Krista, je kľudný a moc sa pre vlády vonku nevzrušuje.
Kto tam má však šaša na tróne, tak toho strašne veľa vecí v politike štve, zožiera a psychicky ničí.
Ak sa vonku veci nemenia k lepšiemu, tak život pripomína tragédiu. Kto si za ťažisko svojho života nezvolil exteriéry, ale niečo skalopevné v interiéroch, ten prežíva oslobodenie od mnohých smutných vecí naokolo podstatne intenzívnejšie.
Ak bude Boh v nás na prvom mieste, potom bude všetko na tom správnom mieste.
Vláda Božia bude v nás pevne inštalovaná, a ten cirkus naokolo je iba nachvíľu.
Už človek nepotrebuje revať góóól, keď prežíva tiché víťazstvá nad dôležitejšími súpermi, než sú názvy krajín a futbalové kluby, nad Nevedomosťou, Povrchnosťou či Lenivosťou.