Pokojný život v mieri, ako si ho žijeme tu v Európe nie je samozrejmosťou. Existujú totiž mnohé krajiny, ktoré toto šťastie nemajú. Krajiny, ktorých nešťastie máme práve my vo veľkej miere na svedomí. Skúsme sa preto teraz pozrieť na to, akým spôsobom sa štáty rozvracajú a aký diel viny na tom nesieme aj my, celkom obyčajní ľudia.
Už viackrát veľmi úspešne zrealizovaná metodika je nasledovná:
Predstavme si krajinu, na ktorej rozvrate máme záujem, pretože v nej momentálne legitímne vládne niekto, kto odmieta naše peniaze, či iné hmotné výhody, aby sa stal našim vazalom a týmto spôsobom vydal vlastný národ do našich rúk.
Prvým krokom je zahájenie obviňovania a očierňovania dotyčného v očiach medzinárodnej verejnosti prostredníctvom kľúčových svetových médií, ktoré sú takmer všetky v našich rukách. Treba začať s jeho systematickým obviňovaním z najrozličnejších vecí, napríklad z toho že je diktátor, že jeho vláda je nedemokratická, že utláča menšiny, alebo vlastné obyvateľstvo, a tak ďalej, a tak ďalej.
Druhým krokom je aktívna spolupráca s opozíciou a jej finančná, materiálna a neskôr i vojenská podpora. V každom štáte, aj v tom najdemokratickejšom totiž stoja proti sebe spravidla dva tábory. Tábor koalície, ktorá je momentálne pri moci a tábor opozície, ktorá o moc usiluje.
A práve úsilie o moc najrozmanitejších opozičných skupín je potrebné efektívne využiť za účelom rozvrátenia daného štátu. Za našej štedrej finančnej pomoci začne byť teda opozícia mimoriadne aktívnou. Začne oveľa intenzívnejšie bojovať za práva utláčaných občanov, za zvrhnutie skorumpovanej, diktátorskej, či iným spôsobom národ poškodzujúcej vlády.
Začínajú sa konať protestné zhromaždenia, postupne prerastajú do občianskych nepokojov a do násilných stretov medzi priaznivcami opozície a vládnymi represívnymi zložkami. Situácia sa zámerne čoraz viacej radikalizuje, až napokon nami vyzbrojená opozícia začne presadzovať svoje záujmy so zbraňou v ruke.
Naivná opozícia, samozrejme okrem našich priamych prisluhovačov spravila verí, že aj nám leží na srdci blaho jej národa, je však nami iba obratne využitá k tomu, aby v podstate v našom mene zvrhla nám nevyhovujúcu vládu. Akú cenu za to národ zaplatí a do akej miery si občianskou vojnou rozvráti svoju krajinu nás vôbec netrápi. Pre nás je najdôležitejšie iba to, aby sa do novej vlády dostali ľudia nám naklonení a za našu pomoc nám zaviazaní, ktorí sa stanú ochotným nástrojom v našich rukách. Ich prostredníctvom budú schválené zákony, aké potrebujeme, aby sme mohli efektívne presadzovať svoje hospodárske a finančné záujmy a tak ovládnuť celú krajinu, na ktorej obyčajných ľuďoch nám nikdy nezáležalo. Alebo vlastne záležalo, ale iba do tej miery, pokiaľ nám to prinášalo zisk.
A toto všetko sa deje za ustavičnej mediálnej podpory našich krokov v zahraničných médiách, ako aj v médiách domácich, ktoré nám cielene vytvárajú imidž bojovníkov za demokraciu a materiálne blaho daného národa.
Tento jednoduchý scenár bol uskutočnený v Líbyi, na Ukrajine a momentálne prebieha v Sýrii. A svetová verejnosť je tak efektívne mediálne spracovaná, že takmer nikoho nenapadne zásadná otázka, či je v týchto krajinách po takzvanom demokratizačnom procese lepšie?
Iba málo ľudí totiž zaujíma skutočnosť, že sa tamojší obyvatelia majú stokrát horšie a že zvonka importovaný boj za demokraciu ich uvrhol z hľadiska životnej úrovne o mnoho desiatok rokov dozadu. V Líbyi a na Ukrajine je to už realitou a v Sýrii, nech už zvíťazí akákoľvek strana, potrvá ešte dlhé roky, kým sa životná úroveň dostane aspoň tam, kde bola pred zahájením ozbrojenej konfrontácie medzi západom podporovanou, takzvanou umiernenou opozíciu a takzvaným režimom Baššara Asada.
Rozbitie Juhoslávie na samostatné štáty a vznik Kosova sa udial podľa toho istého scenára. V prípade Kosova bola zneužitá islamská nespokojnosť a neoprávnené územné nároky, v prípade Chorvátska fašisticko-ustašovská, protisrbská nenávisť. Aj tu stál na jednej strane takzvaný diktátor Miloševič, ktorého bolo treba zvrhnúť a na druhej strane rôzne opozičné strany, všemožne podporované západom, pričom v tomto konflikte NATO neváhalo bombardovať ani srbské civilné obyvateľstvo.
Irak sa z tohto scenára vymyká iba tým, že na základe vymyslenej a nikdy nepotvrdenej hrozby výroby chemických zbraní došlo k priamej vojenskej intervencii s obvyklými katastrofálnymi dôsledkami pre civilné obyvateľstvo, jeho životnú úroveň a hospodárstvo krajiny. V súčasnosti tam paradoxne vládne ortodoxný islam, kvôli ktorého represiám boli donútení krajinu opustiť státisíce intelektuálov a predstaviteľov kresťanskej menšiny.
Podnecovanie nenávisti, konflikty, násilie, vraždenie, lúpež, rozvrat a mocenské ovládnutie krajín, toto je holá, skutočná a neprehliadnuteľná pravda vo všetkých vyššie spomínaných prípadoch, pričom je fascinujúce, že európske médiá dokázali verejnosť presvedčiť o pravom opaku. Že ich i za cenu násilia a ľudských obetí dokázali presvedčiť o nevyhnutnosti potreby nastolenia princípov humanizmu, ľudských práv a demokracie, čo celkom pochopiteľne nemôže mať iný, ako iba ten najblahodarnejší dopad na ľudí, žijúcich v tamojších, už v tejto chvíli šťastných krajinách, oslobodených od diktátorov a nedemokratických vlád.
Je fascinujúce, že dobre organizovaná mediálna propaganda dokáže skutočnú pravdu prevrátiť tak, že z čierneho urobí biele a rovnako fascinujúce je tiež i to, že inteligentní a vzdelaní ľudia západného sveta so sebou pokojne nechávajú takto manipulovať.
Avšak skutočnosť, že sa západná verejnosť stáva tak ľahkou obeťou mediálnej manipulácie o niečom svedčí. A síce o tom, že títo ľudia nie sú až takí inteligentní, alebo lepšie povedané, tak citlivo vnímavými, aby poznali, že ich niekto klame a zavádza. Že nimi manipuluje tak, aby prostredníctvom pekných slov o demokracii a ľudských právach okázalo prezentovanými navonok súhlasili s bezohľadnosťou, lúpežou, vraždou a získavaním mocenského prospechu, ktorý sa v skutočnosti za všetkým skrýva.
Týmto spôsobom sa však európske obyvateľstvo, neschopné a neochotné odhaľovať za mediálnymi lžami pravdu stáva spoluvinné za zlo, ktoré sa okolo nich deje pod pláštikom dobra. V tomto spočíva obrovská vina obyčajných ľudí, pretože keby svojim ľahostajným a pohodlným mlčaním nepodporovali vrahov a zlodejov, nemohli by títo tak pokojne a bezohľadne lúpiť, vraždiť a drancovať vediac, že mediálne zhlúpnuté obyvateľstvo Európy stojí na ich strane a považuje ich za nositeľov svetlejšej a lepšej budúcnosti ľudstva.
Ľudia, vo svojej povrchnosti života a z nej prameniacej plytkosti myslenia ste sa stali spoluvinníkmi lúpežníkov a vrahov, ktorých krásne slová ste nikdy vážne neskúmali. Iba ste im naivne verili a stále veríte, a týmto spôsobom im dávate mandát k ďalšiemu vraždeniu, lúpeži a rozvratu.
Ste ako slepci, ktorých duševný obzor je zámerne vtesnaný do virtuálnej reality, vyfabrikovanej médiami na objednávku mocných. Prebuďte sa už konečne a vnímajte svet takým, aký naozaj je. Plným lži, lúpeže, vraždy, bezohľadnosti a pokrytectva, ktoré sa skrývajú za rečami o slobode, demokracii, ľudských právach a podobných vznešených ideáloch. Týmto pokrytectvom, ktoré nechávate na seba ľahostajne pôsobiť je z vás formovaná slepá masa, ktorá so všetkým súhlasí a všetko schváli, pretože podľa vašej naivnej predstavy predsa ten, kto má v renomovaných médiách každý deň plné ústa krásnych rečí nemôže robiť nič zlého.
Pamätajte však vy všetci povrchní a plytkí, že ten, kto podporuje zlo sa previňuje! Previňuje sa tým, že bez odporu, ľahostajne, či dokonca so schvaľovaním necháva zlo voľne pôsobiť.
Vedzte však, že odplata za vašu slepotu a ľahostajnosť už nenecháva na seba dlho čakať, pretože za vaše schvaľovanie vojnového ničenia a rozvracania iných národov v mene vznešených ideálov sa čosi podobného približuje aj ku vám.
Vari nebadáte tú žlčovitú démonizáciu Ruska, ktorou ste pripravovaní na ďalšie veľké vojenské dobrodružstvo mocných? Pretože s jedlom rastie predsa chuť! Pretože po malých rybách prichádza teraz na rad ryba veľká. Ryba až tak veľká, že sa nakoniec môže stať skazou vás samotných, ako aj tých, ktorí sa i s vašim tichým súhlasom do tohto dobrodružstva púšťajú. A akože inak, aj teraz iba v mene tých najušľachtilejších ideálov. V mene obhájovania slobody, demokracie, ľudských práv a celého civilizovaného sveta pred agresívnym Ruskom a diktátorom Putinom.
Ste všetci poľutovaniahodnými slepcami, ktorí nebadajú, že sa spolu so svojimi vodcami, zaslepenými chamtivosťou, bezohľadnosťou a túžbou po moci rútia do priepasti. Lebo ak slepý vedie slepého je naozaj iba otázkou času, kedy sa všetci spolu zrútia do hlbiny.
Žijeme vo vážnej dobe, v ktorej visí nad hlavou konzumného európskeho živočícha reálna hrozba ďalšieho veľkého vojenského dobrodružstva mocných. Ale on nič nebadá, pretože slepo verí propagande. Prebudenie z toho sna však môže byť desivé.
Prebuď sa preto človeče radšej už dnes! To, čo ti hovoria médiá nie je totiž pravda, ale iba propaganda. Pravdu môžeš uchopiť iba prostredníctvom vnímavosti svojho srdca, ktoré ti však žiaľ obrástlo sadlom blahobytného konzumu a ľahostajnosti. Svojim srdcom a svojim svedomím by si totiž musel vždy jasne vycítiť, kde sa deje bezprávie a kde ľudia trpia, aj keby sa ti niekto snažil stokrát nahovoriť, že je to tak správne a že sa tak deje iba kvôli ich dobru. Nikdy si sa vari hlbšie nezamyslel nad utrpením obyčajných ľudí v Iraku, Líbyi, bývalej Juhoslávii, Ukrajine, Sýrii, ako aj v mnohých iných krajinách, spôsobené a vyvolané zvrátenými geopolitickými záujmami bohatých a mocných?
Dávaj si však dobrý pozor, aby toto utrpenie, ku ktorému si bol viacmenej ľahostajný, pretože to bolo ďaleko, aby toto utrpenie neprišlo nakoniec až k tebe samotnému a nechytilo ťa pod krk. Aby v tebe, v tom ľahostajnom konzumnom živočíchovi napokon takýmto drastickým spôsobom nezačalo prebúdzať práve to svedomie, ktoré si nikdy nemal keď trpeli iní.
Prebuď sa preto človeče a načúvaj hlasu svojho srdca a svojho svedomia! Nedaj sa už klamať tým, že ti niekto bude maľovať zlo ako dobro. Nebuď ľahostajným k utrpeniu iných! Lebo ak sa nespamätáš a nestaneš konečne človekom, namiesto toho ľahostajne konzumného a materialistického živočícha ktorým si dnes, všetko sa napokon obráti proti tebe, aby si nakoniec aj ty veľmi trpko platil za svoj vlastný diel spoluviny na všetkom tom hroznom, čo dialo, čo si hoci aj nepriamo schvaľoval a voči čomu si sa nikdy nepostavil. Hoci len svojim vlastným, čestnejším, spravodlivejším, ušľachtilejším a hodnotovo opravdivejším životom.