Chaos v nás otupuje naše rozlišovanie. Keď sa raz u nás konečne vraždenie novinárov stane takou banálnou samozrejmosťou, akou je dnes usmrcovanie počatých občanov SR, tak potom by sme už nemali mať spoločenský problém s násilím. Sme svedkami vlastnej rozpoltenosti. Cudzie záujmy infiltrujú do nás diktát zrady voči prvo-pravde dejín. Démono-kracia namiesto demokracie?
V dobe vedeckej exaktnosti, ktorá sa mieša s masmediálnou kašou, je nanajvýš potrebné a dobré myslieť v pojmoch presnosti. Náš slovenský svet je vo víre sporu samého so sebou, ba proti sebe. Zjednodušene, ktorá forma rovnice je správna: násilie potratu = neprípustné zabíjanie, alebo násilie potratu ≠ neprípustné zabíjanie, čiže násilie potratu = prípustné, teda ospravedlniteľné zabíjanie?
A napodiv slovenská katolícka obec a jej pro-life krídlo má chaos v základnej abecede. Bohužiaľ mal pravdu nedávno zomrelý pán MUDr. Rudolf Zbončák, ktorý roky pracoval na Ministerstve zdravotníctva SR, a raz sa osobne zdôveril: „Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Medzi členmi pro-life organizácie sa žiaľ nájde i nejeden aktívny potratár.“ Konštatoval to s bolesťou, lebo ako kresťan a za život nastavený a angažujúci sa lekár bol zháčený z prázdnych, klamných pro-life hesiel i následného dvojznačného správania.
Postavme sa pred náš problém touto pomocnou otázku: Čo má vražda Jána-a-Martiny (J-a-M) spoločné, a čo rozlišujúce s vraždou ešte nenarodených občanov SR? (ergo: anti-občanov?)
Čo majú spoločné:
- sú rovnako usmrtení na spoločenskú objednávku
- majú rovnako dočervena násilne preliatu krv
- sú skántrení kvôli moci a jej posilneniu (peniaze, politické záujmy pravej či ľavej orientácie, pohodlnosť nás všetkých etc.)
- z princípu toho, že sú v hre záujmu prebytoční, sú poslaní na cintorín dejín
- sú dôvodom nepokoja v spoločnosti
- konatelia násilia smrti sú buď anonymní alebo anonymizovaní
- oba svety násilia sú komercializované (spoločensko-politiky a finančne-farmaceuticky)
- radikalizujú davy i svedomia
Čo majú rozličné:
- J-a-M usmrtili proti zákonu; rozvíjajúce sa deti zo zákona
- proti smrti prvých zákon protestuje a trestá; vyhladzovanie druhých zákon zjednodušuje a napomáha
- vražda J-a-M je exkluzívnou výnimkou (našťastie!), popravčie vagóny do vyhladzovacích táborov smrti pre detské bytosti sú pravidelne vypravované vlaky (nanešťastie!)
- vraždu prvých spoločnosť pečatí výrazom „obete“, zatiaľ čo násilná smrť druhých je pečatená heslom „veď predsa ľudské práva ženy/rodičov“
- J-a-M sú verejnou obeťou, tí druhí privátnou záležitosťou
- zručnú novinárčinu Jána bránia aspoň masmédiami vystrojení kolegovia novinári, avšak nemé výkriky plodových bytosti ostávajú celospoločensky veľmi často bez slova, pretože nedostávajú slovo u silných masmediálnych mienkotvorcov, ba čo je najhoršie, dostávajú od nich neraz a opakovane protislovo („nemožno predsa ešte hovoriť o ľudských bytostiach, iba o istej vývojovej organizácii embryonálnych buniek…“ a všakovaké iné podobné protivedecké, a tak zaostalé tvrdenia)
- smrť prvých všetci označia ako barbarstvo, kým druhých ako civilizačnú vymoženosť demografického inžinierstva
- pri vražde prvých masmédiá elektrizujú masy k akcii i hyperakcii, zatiaľ čo pri vražde druhých tie isté masmédiá masovokomunikačne paralyzujú tých, ktorí kričia, že násilie potratu = neprípustné zabíjanie
- smrť J-a-M je masmédiami silne emocionálne, ba až chorobne naddimenzovaná; zatiaľ čo smrtonosnosť v gynekologických zariadeniach je mainstreamovými masmédiami spiklenecky prehliadaná a banalizovaná
- z tragédie prvých hypertrofuje kultúra zneužitia pre politické zápasy a prestíž, z drámy druhých kultúra sprisahania o mlčaní
- vražda J-a-M je znakom ohrozenia istej populačnej vzorky, smrtonosný oblak nad započatými embryonálnymi ľudskými bytosťami je nástrahou ohrozenia celého populačného vývoja
- vražda novinárov je mementom, vražda počatých ľudských bytostí imperatívom
- telá usmrteného J-a-M boli pochované s náležitou pietou a dôstojnosťou, telá usmrtenej bezmennej detskej biomasy sú spracovávané farmaceutickým a kozmetickým priemyslom
- vražda dvoch nie je vraždou nekontrolovanej mnohopočetnosti (na Sk je to denne nie menej ako 20 kolísok pre hrob). Ide tu o falošnú matematizáciu ľudského života? Vraždu niekde v moskovskom byte nik nevyhlási za celosvetovú kataklizmu podobnú Druhej svetovej vojne. Avšak smrť cca. 50 miliónov detí ročne je globálnou hrozbou pre svetový mier. Ide o efektívnu likvidáciu, pretože na usmrtenie 50 miliónov v Druhej svet. vojne sme v jej čase potrebovali 5 rokov, kdežto teraz to dokážeme za jeden rok.
- s usmrtením J-a-M sme sa „zviditeľnili“ v Európe, no s vraždou 364 dní krát 20 detí denne… to zaiste žiaden slov. politik nebude pripájať do DHP štatistík o SK pre zahraničné zviditeľnenie našej krajiny
- obe skupiny, tak J-a-M, ktorí boli deťmi, ako aj deti, ktoré budú usmrtené skôr, ako sa stanú dospelými, majú spoločné to, že sú „deťmi smrti“, pokiaľ však smrť J-a-M má zakončenie spoločenskej pamäti (in memoriam), tak smrť detí bez detstva má len chladné zabudnutie (sine memoriam); v antickej dobe sa trest vymazania zo spoločenskej pamäti považoval za trest trestov, krutosť smrti je znásobená chladom zabudnutia.
Toto je mapa, ktorú sme práve načítali. Čo predstavuje? O čom svedčí? Prezrádza dva rozličné svety v jednej a tej istej civilizácii, ktorou je Slovensko? Usvedčuje nás zo spoločenskej dvoj-miery, z dvoj-optiky videnia? Je správou o našej duchovnej schizofrénii? Dva svety: svet silných a svet slabých? Na základe akého kritéria apartheid človečenstva? Diskriminácia v mene ľudských práv na objednávku? Kto je zadávateľom? Kto delegoval koho, aby rozlíšil o dôstojnej smrti a naničhodnej smrti, a tým o hodnom živote a živote nehodnom? Diktatúra proletariátu proti proletariátu slabých? Je náhodou, že prípad „J-a-M“ je predkladaný spoločnosti inak ako prípad anonymných obetí potratov? Kto a prečo nás chce o tom presvedčiť? Prečo sa my (katolíci!) tým necháme intoxikovať? A to až natoľko, že máme problém priznať sa k tomu, že „5+5=10“ len preto, pretože predkladateľ má fúzy? Prečo podliehame diktatúre kultu priemernosti i tlaku zmanipulovanej verejnej mienky? Prečo robíme koalície s tými, ktorí riedia dreň Evanjelia? Prečo nechceme ostať v tomto svete bez nálepky, ktorej nákupný kód len prezrádza, že sme jeho lacnou korisťou? Prečo sme ohluchli na zdravé a nefalšované „prečo“? Kto nás naučí zabudnutú či zastieranú gramatiku správnosti?
Keď sa raz u nás vraždenie novinárov stane takou banálnou samozrejmosťou, akou je dnes usmrcovanie počatých občanov SR, tak potom by už nemal nastať problém onoho porovnávania. … pálivá irónia či trpká pravda?
Namiesto alibizmu a špekulatívneho mudrovania, mali by sme si vybrať prv my sami brvno z vlastného oka. Slepí vedúci slepých sa nutne rútia do jamy. A ak soľ stratí svoju chuť, čím ju osolia?
P. s.:
Zastavme brainwashing, bratia!
Nech nám mozgy nepotratia
Slováci ožijú!
Tento text je publikovaný s dovolením redakcie Postoj.sk, kde bol pôvodne zverejnený na mojom blogu.