Nechcel som sa ozývať skôr.
Cestoval som. Cestoval som tam, kde už nebude nič, tam, kde sa všetko zlieva do bezútešného oparu. Nebolo to v tomto čase, no bolo to na tomto mieste. Tak, ako podaktorí, ktorý stále prejavujú príznaky života TU, stále žijú i TAM. Áno aj tam žijú. No ten oceán chaosu, ten čo som opustil, nepremostí žiadny ľudský život, žiadne jeho odhodlanie. Je plný beznádeje, plaču, krvi, bolesti no predovšetkým letargie. Z toho času odkiaľ prichádzam, tej nekonečnej agónie, ma ťaží bezútešná apatia. Tam stále len sadá prach, na pomníky našej civilizácie. Prach z popola nenarodených, dokonca nepočatých, spolu s popolom nekonečnej kakofónie bômb a zúfalstva.
V tom čase, už nie sme ľudia. Takí, akými sme teraz. V tom čase sme už kolieskami, kolieskami stroja, klonmi vlastnej zúfalosti. Európa je plná, no pritom prázdna, plná klanov, rodových skupín, korporatívnych konzorcií , nadnárodných korporácii. Je plná, no nie Európanov. Nie Slovákov, Čechov, Poliakov, Maďarov, Nemcov, Fínov, Švédov, Francúzov, Portugalcov, Španielov, Talianov, je plná tulákov a otrokov. Je plná gayov, transvestitov, transsexuálov, moslimov, ľudožrútov, požieračov temnej energie, scientológov, lesbičiek, je plná potratov, chudoby a chorôb.
Z tej doby čo som sa vrátil, tam neplatia pravidlá, zákony, ústavy, česť či morálka. Tam neplatia hranice, ani, pokora, úcta, či znášanlivosť. Dokonca tam neplatí, ani prirodzená postupnosť vecí. Neplatia tam peniaze. Je to doba, doba inakosti, doba multikultúrneho rozkvetu pseudo – spoločnosti, kde nikto nevie, ako sa vyrába elektrina, stôl, skrutka, fľaša, zápalky, mlieko, mrkva, auto, fréza či raketa.
Pretože v tej spoločnosti už nežijú ľudia, ale zvieratá, ktoré bojujú o holý život. Nikto tam dokonca netuší, ako chutí soľ. Pretože nikto si už nespomína, načo nám slúžila.
Prišiel som z vnútra, vnútra vašich rozhodnutí. Nebola to zhovievavosť, ktorá Vás doviedla k tejto poslednej hranici, ale bezbrehá tolerancia, spolu so slepou vierou v nekonečné porozumenie. A v snahe dosiahnuť tohto zázraku nekonečnej symbiózy, ste zlyhali. Vytrhli ste vnútornosti ľudského porozumenia a priamo pred zomierajúcim elementom, ste mu ich rozšliapali pred očami. To bola vaša odpoveď na otázku „Quo vadis Europa“. Hodnoty budované generáciami našich predkov, boli zničené rýchlejšie, ako v 2. svetovej vojne. Dokonca aj tam sa nachádzal, aký, taký základ Európskeho kulturalizmu. Na pokyn nadnárodných korporatívnych zriadení, ste zničili všetko, čo definovalo tento kontinent, jeho kultúru, náboženstvo, politiku. Začali ste zákazom krížov v kresťanskej spoločnosti. Začali ste s homosexuálnymi sobášmi v kresťanskej Európe. Začali ste v kresťanskej Európe šíriť, Islam, pedofíliu, zoofíliu, takzvanú inakosť. Nad vraždami, bielych mávnete rukou, tie pre Vás nemajú hodnotu. Ste jednoducho vlády a zriadenia, ktoré systematicky, vraždia a zabíjajú svoje obyvateľstvo. Ste presne to čo bol pre židov HITLER. A jediné čoho sa bojte, je vašich potomkov, tí vás budú preklínať až do skonania tohto sveta.
No prišiel som preto, aby ste pochopili, že len z lásky medzi mužom a ženou sa rodí ten praví život. Prišiel som preto, aby ste konečne porozumeli tomu, že ak začnete popierať rozdiely, vymažete celú civilizáciu. Prišiel som Vás varovať, aby vaši vnuci, pravnuci, ešte vedeli a chápali slovo národ a rodina.
No najmä, aby nezabudli, ako chutí soľ.