K Slovenskej jari a mimovládkam…

Inštitút národnej politiky mapuje slovenský tretí sektor a prináša reflexiu mimovládnych organizácií na Slovensku (MNO) známych ako „neziskovky“.
„Vplyv a finančná pomoc zahraničia prúdia pre vybrané mimovládky aj cez špecifický americký CEE Trust. Jeho koncept vznikol v roku 1997, keď sa stretli zástupcovia súkromných amerických nadácií a americkej vládnej agentúry USAID. Do fondu prispievala aj vláda USA a najmä nadácie Rockefellerovcov, Edsela a Henryho Forda, Charlesa Stewarta Motta či Georgea Sorosa. Trust pôsobí na Slovensku od roku 2002. Financie najskôr rozdeľovali konzorciá Nadácie Ekopolis a Centra pre filantropiu – ETP a trust program realizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti (2+2 milióny USD). Od roku 2006 USA posielajú peniaze už priamo na účty organizáciám. Takto v rokoch 2006 až 2012 len Aliancia Fair-play prijala od CEE Trustu 211 542 USD, Nadácia Pontis 427 500 USD, Inštitút pre verejné otázky 396 369 USD, Via Iuris 366 848 USD, Transparency International Slovensko 33 900 USD, Ekopolis 125 000 USD, INEKO 111 000 USD a Nadácia otvorenej spoločnosti 264 000 USD. Spolu 25 mimovládnych organizácií získalo za šesť rokov až 3 206 649 amerických dolárov! Štyri subjekty signatárov iniciatívy Chceme opäť veriť v právny štát si polepšili takmer 900 tisícmi (887 870) USD. „Obyčajným“ mimovládkam sa o takýchto daroch zo zahraničia môže len snívať.“
Zástupcovia Chceme opäť veriť v právny štát z Ligy za ľudské práva, Via Iuris, Aliancie Fair-play, Zastavme korupciu a Nadácie otvorenej spoločnosti odmietli tvrdenia o pochybnom financovaní a vplyve zahraničia na slovenský tretí sektor. Pred úradom vlády teatrálne vyhlásili, že „podiel zahraničných zdrojov na celkovom financovaní tretieho sektora na Slovensku je v súčasnosti (len) vo výške okolo 6 percent“.
Podľa zistení Inštitútu národnej politiky (INP) to nie je pravda, iba skreslený štatistický údaj pri prepočítaní na vyše 40-tisíc mimovládnych organizácií. Dementovanie zjavných faktov malo chrániť hodnovernosť spolitizovaných watchdogových nadácií aj povesť finančného a organizačného krstného otca tretieho sektora Georgea Sorosa.
Jeho články a im podobné o treťom sektore prevzali aj Hlavné správy, a ak si kto myslí, že aj Denníky N a SME, nech zabudne. Liberálni demokrati a demokratizátori, sú na inej strane barikády. Zástupcovia Inštitútu národnej politiky si voči nim “neprihrejú” stoličky vo “verejnoprávnej” pluralitnej a objektívnej RTVS ani voči systému politicky korektnej TA3 (nehrozí). 🙂
Diskusia na tému tretí sektor a mimovládne “neziskovky” je len jednostranná a iná, teda kritická a investigatívna, vecne aj finančne, je tabu. Tým, o ktorých je reč v tomto článku neslobodno čo len vlások na hlave skriviť… len tým, ktoré odmietajú Istanbulský dohovor.
Pro life mimovládkam, reálne verejno-prospešným, pomáhajúcim starým, chorým, sociálne potrebným, poskytujúcim im podporu a pomoc a zázemie, s dlhoročnou praxou, skúsenosťami a výsledkami, sú odopierané vládne dotácie, lebo nespĺňajú tie správne kritériá…
…a nechodia im ani tie platby a finančné príspevky z Ruska…
https://www.extraplus.sk/clanok/zdiskreditovany-treti-sektor
https://www.extraplus.sk/clanok/zahranicni-agenti-0
Inštitút národnej politiky: https://www.institut-inp.sk/kto-sme/
Finančné stopy a personálne prepojenie slovenského mimovládneho sektora MNO, jeho inštitútov, think-tankov a nadácií,  vedú do vládneho prostredia a kongresu USA.
George Soros je len najviac zmieňovaný v priestore krajín V-4 a Slovenska.
Cesty financovania MNO v priestore strednej a východnej Európy sú viac zdrojové,  a aj na Slovensko tečú z vládnych a mimovládnych kruhov USA, prepojene do centra EÚ, nórskych fondov a podobne.
V odkazoch na články sú informácie o percentuálnom zastúpení príjmov MNO z vládneho rozpočtu, číselne vyjadrené v eurách v pomere k finančným dotáciám zo západného a transatlantického zahraničia…
Ako doplnok k odporúčaným článkom pridávam v možnosti prehľad zrejme hlavných sponzorov, donátorov a donorov, živiacich, korumpujúcich a tým zaväzujúcich  k „slobodnej a nezávislej“ činnosti pre prospech „otvorenej občianskej spoločnosti“ aj subjekty slovenského mimovládneho sektora, na mzdy a odmeny pre zamestnancov a a ich činnosť, plniacich úlohy a zadania najmä pre zahraničné záujmy USA.
Štedrosť donorov
Tak ako každý z 2,32 milióna Slovákov nezarába 920 eur (priemerná mzda), rovnako je zavádzajúci údaj o šiestich priemerných percentách zo zahraničia. Logika hovorí, že ak mnohé nemajú nič, niektoré musia mať veľa. Takýmito zahraničím dotovanými organizáciami tretieho sektora sú práve tie, ktoré najviac kričia, protestujú a sú tiež signatármi výzvy Chceme opäť veriť v právny štát. Väčšina z nich nekope za Slovensko, ale spieva pieseň toho, koho chlieb je. Štedrosť zahraničných donorov rastie priamoúmerne so správnymi geopoliticky, politicky, spoločensky angažovanými a ideologickými témami ako migrácia, ľudskoprávna agenda, LGBTI, rodová rovnosť, európska integrácia, inklúzia, globalizácia či drukovanie USA a liberálnej „demokracii“ spolu s démonizovaním Ruska.
Aktivisti z iniciatívy sa vyhovárajú, že zo zahraničia ide najmä o podporu z EÚ a nórskych fondov (EEA grants). O sekundárnych prepojeniach na americké a Sorosove nadácie cudne mlčia. Aj o tom, že práve Nadácia otvorenej spoločnosti bola správcom miliónových nórskych fondov. Podľa zistení INP sú podiely zahraničia na činnosti signatárov výzvy nasledovné: Nadácia Pontis (55,46 percenta v nadačných fondoch), Liga za ľudské práva (29,1), Aliancia Fair-play (51,3), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI (93,9), Via Iuris (56,3), Nadácia otvorenej spoločnosti (50,5). Táto vzorka má priemer 67 percent zdrojov zo zahraničia.
Práve tí, čo volajú po viere v štát, majú problém s vlastnou dôveryhodnosťou. Špičky neziskového sektora majú lukratívne príjmy nielen zo zahraničia, ale aj od štátu. To vzbudzuje obavy o čistotu, hodnovernosť a najmä objektívnosť i nestrannosť ich výziev, vyhlásení, správ, iniciatív, analýz, expertných hodnotení a aktivít, ktorými rozvracajú tradičnú spoločnosť a aj demokratické status quo.
Publikácia Mimovládne neziskové organizácie a dobrovoľníctvo (Bútora a kol.) opisuje údajný konflikt vlády s občianskymi združeniami, monitorujúcimi „výkon vlády a štátnych inštitúcií“. Tých, ktoré sa snažia usmerňovať konanie vlády a inštitúcií štátu podľa zadaní donorov a ľudí v pozadí.
Prehľad donorov
NED (National Endowment for Demokracy):
https://www.ned.org/
IRI (Medzinárodný republikánsky inštitút):
https://www.iri.org/
NDI (Národný demokratický iínštitút):
https://www.ndi.org/
USAID (Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj):
https://www.usaid.gov/
FH (Freedom House vykonáva výskum a presadzovanie demokracie , politickej slobody a ľudských práv v USA a vo svete prostredníctvom Freedom World):
https://freedomhouse.org/
https://freedomhouse.org/report-types/freedom-world
CEE Trust (Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe):
https://www.ceetrust.org/
CEI (Central European Initiative):
https://www.cei.int/
REC (Environmental Training Project for the Central and Eastern Europe):
https://www.rec.org/
W2EU.info – Welcome to Europe (For freedom of movement: Independent information for refugees and migrants coming to Europe):
https://w2eu.info/
Transitions online:
https://www.tol.org/client/
V článkoch na www.extraplus.sk nie je zmienka o Národnej nadácii pre demokraciu  (NED) ktorej doplnkovo venujem pár odsekov…
Národná nadácia pre demokraciu je súkromná „nevládna“ organizácia založená Reaganou administratívou v roku 1983, ktorá vlastne prevzala pôvodné úlohy CIA. Dnes podporuje a financuje pro americké think-tanky, inštitúty a dcérske nadácie, naklonené proamerickému liberálnemu politickému, ekonomickému a obchodnému systému.
NED ale nie je financovaná priamo americkou vládou, financuje ju americký kongres republikánmi  aj demokratmi, prostredníctvom americkej informačnej agentúry a americkej medzinárodnej rozvojovej agentúry.
To zároveň znamená, že ak prípad od prípadu dôjde k odhaleniu, že NED niekde vo svete ovplyvňoval zmenu režimu, alebo manipuloval verejnú mienku v čase volieb pre prospech „ich koňa“ americká vláda si nad tým umyje ruky, pretože „ona priamo NED nefinancuje“.
NED prerozdeľuje finančné zdroje získané od zložiek amerického kongresu do prostredia „mimovládnych“ inštitúcií dvoch hlavných podskupín, a to pre Medzinárodný republikánsky inštitút a Národný demokratický inštitút.
NED financuje aj Stredisko medzinárodného súkromného podnikania, tiež Obchodnú komoru USA, ktoré sú najaté na podporu volebných a občianskych iniciatív v cieľových krajinách. NED financuje aj Odborový inštitút voľného trhu…
Úmyslom tohto inštitučného zámeru je dať každej skupine, ako republikánom aj demokratom kúsok koláča, aby všetky ich nadácie, think-tanky a mimovládky pôsobiace mimo USA vo svete zastávali rovnaký záujem USA.
A to je aj jeden z dôvodov, prečo nie je žiadny veľký rozdiel medzi republikánmi a demokratmi. Obe súčasti kongresu sú veľmi šikovne podplácané systémom, čo ich núti podieľať sa na systéme aby z neho profitovali.
Za NED je možné nájsť aj donorov rodu Rockefeller alebo v stredoeurópskom priestore V-4 „najviditeľnejší“ vplyv „filantropa“ na občianske prostredie krajín V-4 Georga Sorosa…
Neziskovky síce chcú kontrolovať a buzerovať ostatných, vypracovávať analýzy o slobode slova, o stave demokracie. Ony chcú predkladať vládne návrhy, chcú ovplyvňovať spoločnosť, chcú ovplyvňovať politiky, chcú spolupracovať na im prospešných zákonoch…
Inými slovami, chcú kontrolovať, chcú dokonca nadmerne kontrolovať celý občiansky, politický, ekonomický, sociálny, vzdelávací, akademický a mediálny život a priestor, ale ony samé už kontrolované byť nechcú, pretože okamžite kvičia, že to je podľa nich narúšanie ich slobody a nezávislosti a slobody nezávislosti médií…
https://zpravy.idnes.cz/soros-nadace-open-society-foundation-kvuli-orbanovi-odchazi-z-budepasti-14m-/zahranicni.aspx?c=A180515_072130_zahranicni_lre
V správach NEDu okrem iných zakaukazských krajín, čo uvádzam ako príklad, píšu aj o Tadžikistane, ktorý čelí najväčšej kríze, rozumej: „…farebná revolúcia by ti zatiaľ nepomohla, ako o autoritatívnych režimoch píšu o Tadžikistane a Turkmenistane, tiež sú v ich „záchrannej sieti“, inými slovami, všetky režimy, ktoré chcú kontrolovať neziskový sektor, sú autoritárske režimy…“.
V centre ich pozornosti sú z porovnateľných dôvodov aj krajiny V-4, Poľsko, Maďarsko, Česko aj Slovensko…
Sorosova Open Society Foundations (OSF) pôsobí na Slovensku 24 rokov…

Na adresu EÚ (zistenia NED) – trpí prehlbujúcou sa ekonomickou, sociálnou a politickou krízou, vážnym ohrozením tradičných politických strán, a ako slabne autorita a vplyv EÚ…
NED si sťažuje, že európsky mediálny priestor je stále viac rozštiepený a trpí xenofóbiou. A tieto trendy vraj, oslabujú európsku liberálnu demokraciu.
NED to zdôvodňuje Ruskom, ktoré mäkkými a tvrdými metódami manipulácie podkopáva nové, rodiace sa demokracie, že destabilizuje strednú Európu, a tiež narúša a rozdeľuje vzťahy medzi USA a Európou…
Ak v ostatnom čase dochádza k rozkolu názorov a záujmov USA a EÚ vo veciach ekonomiky a zahraničných politík a hodnotových preferencií, mala by EÚ, V-4 aj Slovensko prehodnotiť pôsobenie mimovládneho sektora a urobiť hĺbkovú inventúru s identifikáciou tých, ktoré sú financované z USA…
…ale aj zo zvláštnych, účelovo viazaných “iných” európskych a nórskych fondov…
Dôvod – čakajú na vhodnú klímu, ktorú aj aktívne vytvárajú, a pracujú na zmenách vlády na obraz Globálneho Prediktora USA, teda, záujmov “First America” na postupnej ceste k jej osamelosti.
Nech nám Boh žehná.
Pekne pozdravujem. 🙂
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan
…
Na parlamentnom stole leží po druhý raz návrh ĽSNS novely zákona o “neziskových” organizáciách, s dikciou, že mimovládne organizácie pôsobiace na Slovensku, ktoré sú priamo či nepriamo napojené na financovanie zo zahraničia, by sa mali povinne registrovať do novovytvoreného Registra zahraničných agentov, ktorý bude spravovať Ministerstvo vnútra SR.
Po prvý raz, návrh slovenského zákona, ako obdoby amerického zákona „FARA“ a ktorý ako zákon „Stop Soros“ pripravuje maďarský Fidesz, slovenský parlament zamietol v októbri 2016.